Aký je zmysel občianskych rád?

Podľa Štatútu činnosti Výborov a Občianských rád, občianske rady (ďalej len OR) zriaďuje Výbor ako svoje pomocné poradné orgány, Výbor volí a odvoláva členov OR a schvaľuje predsedu OR. V štatúte sa ďalej uvádza, že právomocou OR je prostredníctvom Výboru (poslancov) predkladať primátorovi, Mestskej rade, Komisiám MsZ návrhy a podnety za účelom skvalitnenia výkonu samosprávy, najmä v príslušnom volebnom obvodenávrhy za účelom zostavenia rozvojového programu a programového rozpočtu mesta.

 Už z tejto dikcie je celkom zrejmé, že:

  1. členmi OR nemôžu byť poslanci – to by sami seba navrhovali a volili a sami sebe predkladali návrhy občanov, ktoré by predkladali primátorovi, MsR, MsZ… to by boli asi OR aj zbytočné…
  2. OR sú vlastne predĺženou rukou poslancov, nakoľko oni rozhodujú o tom,  kto bude členom OR.

 Aký to má vlastne zmysel? – aby sme navonok preukázali, že sme demokraticky rozmýšľajúci a konajúci?

Nebolo by správnejšie a logickejšie, ak by OR boli skutočným nástrojom samosprávnej demokracie?

Je preukázané, že cca 2-4% populácie má vlohy a sklony k verejnoprospešnej činnosti  – radi, ochotne a nezištne robia dobre ostatným, pomáhajú slabším, aktivizujú sa v spoločenskom živote. Ak by sme to vzali na podmienky B. Bystrice tak je to minimálne 1500 aktívnych občanov a to do toho nepočítame členov rôznych záujmových skupín – včelárov, poľovníkov, drobnochovateľov, rybárov, záhradkárov, modelárov… a ani členov športových klubov a oddielov a ani filantropov.

Aké má teda viac než jedenapoltisíc ochotných a aktívnych Banskobystričanov možnosti sa verejne sa angažovať, byť prospešní? Pár z nich sa môže stať poslancami mestského zastupiteľstva, tí apolitickí aktívni s jasnou víziou pomoci sa aktivizujú hlavne v rôznych tematických občianskych združeniach a neziskových organizáciách. Takých organizácii máme v našom meste obrovské množstvo, no nie všetky sú aktívne a funkčné a môžeme predpokladať, že je v nich aktívna tak tisícka občanov. A tých ďalších zhruba 500 má aké možnosti? Sem tam sa zapojiť do nejakých verejných, dobrovoľníckych aktivít – na sídlisku, v meste, do nejakého občianskeho združenia, verejnej akcie…  Ideálnym priestorom pre uplatnenie sa týchto občanov sú práve občianske rady – čiže teritoriálne (územné) komunity.

 Otázka preto stojí tak – nebolo by vhodné aby sa Štatút činnosti Výborov a Občianskych rád neupravil tak, že občianske rady sú volené občanmi, zastupujú občanov územia mestského celku a organizujú si život komunity a na svoju činnosť majú pridelené financie z rozpočtu mesta, pritom by ostali v platnosti ich súčasné právomoci?

 Nebolo by užitočnejšie vytvoriť priestor pre aktívnych občanov namiesto vytvárania štruktúr poslancov? Však to nevylučuje vzájomnú komunikáciu medzi OR a poslancom, práve naopak, poslanec môže byť užitočným medzičlánkom medzi komunitou a vedením Mesta a bude sa môcť viac a efektívnejšie venovať celomestským koncepčným problémom.

(prr)

Pozri tiež

Podnet od občana : Upozornili nás !

OR Kráľová v Banskej Bystrici doposiaľ neinformovala verejnosť o svojich stretnutiach. Podobne tomu bolo aj naposledy, …

Jeden komentár

  1. Ten sajrajt, který se děje v obcích i městech přes strany, hnutí. Za 25 let, pokud odmyslím své aktivity po 1989. Jsou to choré poměry. Hlupák v parlamentu řekne větší pravomoce obcím, vysledkem je zrůdná svévole, korupce. Jednoduše švajneraj. Kdo by si troufnul rozdělit obecní pozemky mezi poslance a následně je v celku nabízet developerům (s ujištěním, že obec je převede na stavební pozemky, přičemž 20000m2 je nejkvalitnější orná půda katastru). Žebrota, pakáž zlodějská, která potřebuje kontrolu a ne pravomoce.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *