ČO SA SKRÝVA V DEPOZITE s kustódom Vladimírom KLEMANIČOM na tému PIVOVARNÍCTVO V BANSKEJ BYSTRICI

Pivovarnícka tradícia na Slovensku je úzko prepojená s baníckou činnosťou, a tiež  s privilégiami stredovekých kráľovských miest. Už tento utorok 20. júna 2017 o 17 – tej hodine návštevníci Matejovho domu prostredníctvom prednášky s názvom PIVOVARNÍCTVO V BANSKEJ BYSTRICI spoznajú históriu žltého moku, ktorým si hasili smäd ľudia už pred viac ako 6 000 rokmi a zároveň sa dozvedia o jeho spojitosti s mestom pod Urpínom – slobodným kráľovským mestom.

Pohľad do minulosti …

V stredoveku nebolo požívanie piva ničím výnimočným, pretože ho konzumovali príslušníci šľachty, cirkevní hodnostári, baníci, remeselníci, ale aj bežní obyvatelia miest a dedín. Recept na pivo poznal doslova každý, a preto si pripravovali tento mok ľudia aj sami doma.

Prvý pivovar na území Slovenska bol založený už v roku 1473 vo Vyhniach a dodnes ho poznáme pod značkou Steiger.  O 60 rokov neskôr vznikol prvý mestský pivovar aj v meste pod Urpínom, a to vo dvore Komorského domu na Námestí SNP.

„V meste už v tom čase existovalo okolo 80 drobných pivovarov. Prakticky pod každou bránou sa varilo pivo“, komentuje stav pivovarníctva v tých časoch v Banskej Bystrici Vladimír Klemanič.

S priemyselnou výrobou piva začali Banskobystričania až v druhej polovici 19. storočia, čo súviselo s postupným rozpadom cechového systému na Slovensku. Podľa archívnych dokumentov bol v roku 1871 vybudovaný nový mestský pivovar, ktorý stál na súčasnom Moysesovom námestí. Aj napriek zastaralej technológii pivovar ročne vyrobil 5 000 hl piva, ktoré sa vyvážalo až do Pešti či Viedne.  Chýr o banskobystrickom pive a jeho kvalite sa rozšíril aj do sveta, vyhľadávané boli najmä značky Banskobystrický Porter a Ležiak.

Rozvoj pivovarníctva v meste pokračoval aj neskôr a na tradícii výroby piva Zlatoprameň bol neskôr vybudovaný nový moderný pivovar v Radvani – Kráľovej, ktorý je dodnes známy ako URPÍN. Základný kameň pivovaru, ktorý je zároveň aj jedným zo symbolov mesta, bol položený v roku 1968.

Na opätovné stretnutie s históriou v Matejovom dome pozýva nielen všetkých priaznivcov tohto žltého moku, riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.

TS: Gabriela Benčová, foto: SSM

Pozri tiež

ČO SA SKRÝVA V DEPOZITE s historikom Filipom Glockom na tému JOZEF GUTKAISS – mesto a jeho život cez objektív

Spoznávanie histórie a tradícií z regiónu v rámci 2. ročníka prednáškového cyklu  „ČO SA SKRÝVA V DEPOZITE“ zavŕši v Matejovom …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *