Informačné a motivačné stretnutie Zo školy do života

Dňa 23.03.  som s pomocou a s podporou svojho otca zorganizovala informačno-motivačné stretnutie, ktoré sme nazvali „Zo školy do života“ Dôvodom tohto stretnutia bolo moje presvedčenie, že verejnosť o potrebách ľudí so zdravotným postihnutím vie len málo.

Dodnes, hoci žijeme už v 21.storočí zápasia títo ľudia s predsudkami, ktoré im „otravujú“ život. Chcem zmenu a verím, že aj mnohí iní hendikepovaní to tak cítia. Cítia, že prišiel čas na to, aby sa podmienky na zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením zmenili k lepšiemu. Toto bolo mojou resp. našou motiváciou. Mňa, ako človeka reprezentujúceho skupinu telesne postihnutých a môjho otca, ktorý ako rodič každý deň zdieľa aj moje problémy.

O pomoc pri organizácií stretnutia som požiadala Máriu Helexovú predsedkyňu   OZ  SPOSA Banská Bystrica  a zástupkyňu   v Rade MNO Oblasť aktivít : Zdravotníctvo, sociálne služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, seniorov a iné cieľové skupiny   , ktorá má s organizovaním podujatí na podporu zdravotne znevýhodnených osôb bohaté skúsenosti. Ďakujem jej touto cestou, že moju ponuku prijala a podala mi pomocnú ruku.

Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia chránených dielní a chránených pracovísk v Banskej Bystrici,  ako aj zástupcovia z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici.

Skupinu zamestnávateľov reprezentovali výrobné družstvo  KNK plus Banská Bystrica , ktoré pod vedením pána  Ing. Tibora Pipíšku zamestnáva zdravotne postihnutých už niekoľko rokov. Firma KNK plus sa venuje výrobe čalúneného nábytku a nábytkového kovania. V rámci spomínaného výrobného družstva KNK plus pôsobí aj spoločnosť Dekor Garden, ktorú vedie pani Martina Filadelfi. Spoločnosť sa zaoberá predajom záhradkárskych potrieb a potrieb pre kvetinárov.

V poradí druhý zamestnávateľ, ktorý tiež prijal naše pozvanie bola firma Zedko.  Firmu zastupoval pán  Ing. Milan Štefanka. Pán  Ing. má zriadenú chránenú dielňu, v ktorej prebieha zber a spracovanie elektroodpadu. Firma zamestnáva najmä ľudí so sluchovým postihnutím.

Prišiel medzi nás i pán Martin Mikulec z masážneho centra MM. Pán Mikulec je slabozraký a zriadil pre seba  chránené pracovné miesto , kde poskytuje masážne služby  na objednávku.

Na naše  stretnutie prišli v hojnom počte i tí, ktorých nezamestnanosť trápi najviac a to zdravotne postihnutí mladí ľudia a ich blízki príbuzní. Spolu s nimi a našimi hosťami sme sa snažili poukázať aspoň na niektoré problémy a nedostatky. Spomeniem tie, ktoré zazneli z publika najčastejšie.

  1. Chýbajúce bezbariérové pracovné prostredie. Kvôli fyzickým bariéram je pracovné prostredie pre človeka  s postihnutím nedostupné. V Banskej Bystrici neexistuje žiadna chránená dielňa, ktorá by mohla prijať do pracovného pomeru človeka na invalidnom vozíku.
  2. Chýbajú osobní asistenti, ktorí by odbremenili rodiča od jeho každodenných povinností. O vykonávanie osobnej asistencie nie je záujem a študenti sociálnej práce nie sú na jej výkon motivovaní.
  3. Zamestnávatelia sa bránia prijať do zamestnania pracovného asistenta lebo sa mylne domnievajú, že ide o osobu, ktorá bude vykonávať prácu za človeka s postihnutím. Na svojom pracovisku nemajú vytvorené podmienky na to, aby pracovného asistenta mohli prijať.
  4. Zdravotné postihnutie prináša so sebou obmedzenia, ktoré zamestnávatelia nie sú ochotní akceptovať. Zamestnávateľ si nevie predstaviť s čím všetkým sa musí zdravotne postihnutý potýkať vo svojom  osobnom aj v pracovnom živote.

Medzi prekážky s ktorými musia bojovať zamestnávatelia najčastejšie patria napríklad tieto:

  1. Zamestnávatelia pri  zamestnávaní  zdravotne postihnutých zápasia s byrokraciou. Zákony sa často menia a oni majú problém zorientovať sa v nich.
  2. Náklady na pracovnú silu sa zvyšujú a chránené dielne nemajú z čoho zaplatiť svojich zamestnancov.
  3. Chráneným dielňam klesá zisk z predaja výrobkov, pretože nedokážu svojou cenou konkurovať výrobkom z dovozu.
  4. Zamestnávatelia bojujú o prežitie, pretože majú vysoké náklady na prevádzku svojej chránenej dielne.
  5. Problémom pri zriaďovaní chránenej dielne je narastajúca administratívna záťaž, ktorá im sťažuje priznanie štatútu chránenej dielne.

 Toto sú len niektoré problémy, ktoré  zamestnávateľovi bránia  pri prijatí nielen nových zamestnancov, ale aj pri udržaní pracovného miesta pre tých súčasných.

Ako som už spomínala na stretnutie  sme si prizvali aj odborníkov z úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Boli medzi nimi riaditeľ úradu práce sociálnych vecí a rodiny PhDr. Pavol Červienka a Mgr. Ivan Bartoš z odboru služieb zamestnanosti, ktorý poskytuje poradenstvo v oblasti príspevkov súvisiacich so zriadením chránenej dielne a chráneného pracoviska.

Našim cieľom bolo poinformovať zdravotne postihnutých o tom čo je to chránená dielňa a čo je to chránené pracovisko. Aké možnosti má zdravotne postihnutý v prípade, že sa rozhodne pre zriadenie jedného alebo druhého typu pracoviska.

Na záver stretnutia dostali všetci zúčastnení priestor na diskusiu v ktorej sme spoločne hľadali riešenia problému zamestnávania zdravotne znevýhodnených.

 Chceli sme, aby ľudia  pochopili, že so svojimi problémami nie sú sami. Práve tu dostali čas a priestor, aby o svojej ťažkej životnej situácií hovorili s odborníkmi i s rodinami s podobným osudom. V tomto vidím zmysel nášho stretnutia a dúfam, že nebolo posledné. Riešenia určite existujú len ich musíme hľadať všetci spoločne.

Zuzana Škarbová, foto: archív OZ SPOSA

Pozri tiež

Prevenciou k 100% starostlivosti o deti

Rodič, blízky príbuzný akéhokoľvek dieťaťa alebo dospelého človeka so znevýhodnením, je permanentnou starostlivosťou o znevýhodneného oslabovaný …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *