Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte!

Legenda skrytá v superhrdinovi, ktorý bohatým bral a chudobným dával koluje medzi nami už 330 rokov.

Juraj Jánošík sa narodil 25. januára 1688 v osade u Jánošov pod vrchom Pupov v Terchovej.

O jeho mladosti sa veľmi veľa nevie, na scénu sa dostáva až počas kuruckého povstania, keď ho zlákal bohatší život vojaka. Možno predstava o slobode, poznávanie nových krajov a či príležitosť oslobodiť sa od poddanských povinností ho priviedla k rozhodnutiu nechať sa zverbovať plukovníkom Viliamom Winklerom. Ten bol veliteľom povstaleckého pešieho pluku v Trenčianskej stolici. Po bitke pri Trenčíne padol Jánošík do zajatia, no neskôr sa stal vojakom cisárskej armády. Bol zaradený aj do väzenskej služby, kde si odpykávali trest rebelanti a zbehovia.Tam strážil Tomáša Uhorčika, zbojníckeho kapitána, s ktorým sa zakrátko spriatelil.

Jánošíkove zbojnícke chodníčky

Vraj Jurajova chuť zbojníčiť a navádzanie priateľom Tomášom Uhorčíkom sa mu stali osudným dňa 29. septembra 1711, kedy sa ocitol medzi zbojníkmi. Jeho prvým úlovkom bolo plátno na košele počas výletu na Moravu. Netrvalo dlho a on sám bol pasovaný valaškou a pod prísahou sa ocitol na čele zbojníckej družiny. Uhorčík práve jemu zveril vodcovstvo a sám odišiel na odpočinok ako Martin Mravec. Odvtedy ho museli všetci v nej poslúchať. V jeho činnosti však prevládal chaos, nad chaosom právo, poriadok a spravodlivosť štátu. Jánošíka chytili na prelome januára a februára 1713, takže počas troch kalendárnych mesiacov zbíjal dohromady 18 mesiacov.

Obžalovaný, mučený, súdený a nakoniec popravený Súdne pojednávanie, ktoré sa začalo 16. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši poukazuje na zločiny, ktorých sa Jánošík dopustil. Priznal sa však len k tomu, načo sa ho pýtali, no napriek tomu ho uznali vinným i z mnohých ďalších.

Hoci bol podrobený najprv ľahšiemu, potom ťažšiemu mučeniu svojich druhov ani prepojenie na povstalcov neprezradil. Odsúdený na trest smrti popravou, zavesením na hák skonal ešte toho istého dňa.

Porušoval zákony a stal sa hrdinom. Jeho statočnosť, nezlomnosť a tvrdosť vytvorila obraz človeka, ktorý pohŕdal nepriateľmi, bolesťou i smrťou. I po nej zostal v očiach ľudu hrdinom. Milovali ho. V r. 1785 sa prvá zmienka o Jánošíkovi dostala do starých banskobystrických novín.Jeho rodisko sa zasa pýši sochou postavenou v r. 1988 v nadživotnej veľkosti, ktorej autorom je akademický sochár Ján Kulich. Svoj odraz si našiel v piesňach, baladách, rozprávkach, ale i vo výtvarnom umení.

Dočkal sa rôznych filmových spracovaní pod názvom Jánošík, Zbojník Jurko či muzikál Na skle maľované, ktorý na Slovensku preslávil už zosnulý legendárny herec Michal Dočolomanský.

er

Pozri tiež

Národná opera Juro Jánošík sa vracia do rodiska autora J. Cikkera

Na javisku banskobystrického divadla znela opera Jána Cikkera Juro Jánošík dvakrát, a to v roku …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *