ROZHOVOR: Diana Vigašová aj o okrášľovaní mesta, v ktorom žijeme

Diana Vigašová je mladá Banskobystričanka, vyštudovaná politologička a „takmer-právnička“, no obrovský kus svojej energie a voľného času venuje dobrovoľníckym aktivitám a ako spoluzakladateľka Banskobystrického okrášľovacieho spolku (BBOS) sa úspešne snaží zlepšiť verejný priestor v meste, v ktorom žijeme. Možno aj pre vás bude inšpiráciu tak, ako pre nás.

Dlhodobo sa aktívne v Banskej Bystrici venuješ organizovaniu dobrovoľníckych akcií. Čo ťa k tomu viedlo, prečo si sa rozhodla venovať svoj voľný čas takýmto aktivitám?
„Raz som v rozhlase počula rozhovor s pánom Mačuhom, zakladateľom Bratislavského okrášľovacieho spolku a myšlienka zapojiť dobrovoľníkov, aby sme zlepšili podmienky pre život v našom meste, sa mi veľmi páčila. Keď som sa tejto téme začala venovať, zistila som, že okrášľovacie spolky na Slovensku existovali už na prelome 19. a 20. storočia, ale v roku 1948 boli zákonom zrušené. Dovtedy existoval takýto spolok aj v Banskej Bystrici. A tak som sa rozhodla založiť občianske združenie, ktoré nadviaže na túto činnosť.“

Vašim prvým projektom, ktorý mnoho Banskobystričanov zaregistrovalo, bola anketa o banskobystrických „strašidlách“.
„Bola to verejná anketa. Chceli sme zapojiť obyvateľov mesta, aby vyjadrili svoj názor na to, ktoré lokality, či stavby najviac znehodnocujú priestor a špatia mesto. Bol to prvý projekt Banskobystrického okrášľovacieho spolku. Myšlienka bola aktivizovať obyvateľov mesta, možno upozorniť na nečinnosť samosprávy a aj dať ľuďom vedieť, že sme vznikli. V prvej fáze nám samotní Banskobystričania posielali podnety, z nich sme vybrali 8 a o „víťazovi“ následne v hlasovaní rozhodovali ľudia. Do neho sa zapojilo takmer 1500 ľudí a jasným favoritom bola nedostavaná budova autobusového nádražia. Samozrejme sme len nechceli o probléme hovoriť, preto sme kontaktovali vlastníkov všetkých objektov, snažili sme sa s nimi vykomunikovať nápravu, spoluprácu sme nadviazali aj s mestom Banská Bystrica a následne sme začali organizovať aj brigády a aj takouto malou mierou prispieť k zlepšeniu v danej lokalite.“

Ako si už povedala, BBOS nielen upozorňuje na problémy, ale aj organizuje mnoho dobrovoľníckych brigád, ak to tak môžem nazvať. Čo všetko sa vám zatiaľ podarilo?
„Tesne po skončení ankety o strašidlách sme zorganizovali prvú akciu, ktorej cieľom bolo vyčistiť priestor pred bývalým kinom Hviezda, ktorý bol veľmi zanedbaný a stávala sa z neho postupne divoká skládka uprostred mesta. Už na tejto akcii bolo veľmi milé, že sa pri nás pristavovali okoloidúci a pýtali sa, čo robíme a ďakovali nám za našu aktivitu. Vyzbierali sme neuveriteľných 33 vriec a kým som vybavila s mestom ich odvoz, tak pravdepodobne majiteľ budovy ich na vlastné náklady odviezol. Vyčistili sme aj priestor okolo kaštieľa Radvanských, bývalého Tesca, brigádovali sme aj v bašte pri Lazovnej bráne.“

To ale nie je všetko, začali ste napríklad natierať zábradlia a lavičky.
„Prirodzene nás začali oslovovať ľudia s námetmi a nápadmi, čo by bolo treba okrášliť v meste a že by bolo dobré spojiť sily. Jedným z nich si bol aj ty Peťo a tejto myšlienky sa držíme doteraz. Vždy je lepšie, keď sa spoja sily. Aj vďaka takejto spolupráci sme napríklad čistili okolie vtedy ešte zavretého amfiteátra. Od Nadácie Orange sa nám podarilo získať grant „pre optimistov“ a rozhodli sme sa namaľovať zábradlia, ktoré v Banskej Bystrici boli dlhé roky mimo záujmu samosprávy. Prvým z nich bolo zábradlie pri „malej“ železničnej stanici, okolo ktorého denne prechádzajú stovky nielen Banskobystričanov a nebolo veľmi dobrou vizitkou pre prichádzajúcich ľudí. Tejto brigády sa zúčastnilo takmer 50 ľudí, čo je skvelé číslo. Na základe podnetu od našej fanúšičky sme natreli aj zábradlie pre základnou školou na Okružnej ulici.

Asi najväčší projekt, ktorý si mohli Banskobystričania všimnúť, bol projekt „Natri si svoju lavičku“.
„Predkladateľkou projektu bola vtedy pre mňa neznáma pani Mojšová, ktorej sa podarilo získať financie od Nadácie Orange a oslovila nás, či by sme vedeli pomôcť s realizáciou tohto projektu. V celoslovenskom hlasovaní dokonca získal dodatočnú finančnú podporu. Samozrejme som hneď vedela komu volať, Peťo (smiech), oslovila som aj mladého architekta Viktora Grausa. Projekt dopadol podľa mňa fantasticky. Počas niekoľkých brigád sa dohromady zúčastnilo 168 dobrovoľníkov, odpracovalo sa takmer 700 hodín dobrovoľníckej práce a aj keď nemám nejaké oficiálne štatistiky, dovolím si povedať, že v našom kraji to bol vôbec najväčší dobrovoľnícky projekt. Pracovali s nami všetky vekové či sociálne skupiny, rodiny s deťmi, seniori, zapojili sa aj klienti krízového strediska Dom sv. Alžbety, či zahraniční študenti z medzinárodného výmenného programu Erasmus. V jeden deň nám prišlo 70 dobrovoľníkov, to sme naozaj nevedeli, ako to zvládneme.“ (smiech)

Čo pre teba znamená dobrovoľníctvo?
„Pre mňa je dobrovoľníctvo akýmsi akumulátorom a aj takto si dobíjam svoje „baterky“. Jedným z hlavných cieľov BBOS je budovanie vzťahu obyvateľov k mestu, v ktorom žijeme aj práve formou dobrovoľníckych aktivít, aby sme opäť boli hrdí na to, že sme Banskobystričania. Naviac je pre nás dôležitá aj súčinnosť samosprávy, ktorá naše aktivity podporuje a aj takto budujeme vzťah medzi obyvateľmi a napríklad úradníkmi.“

Aké plány máš do novej sezóny, aké podujatia pripravujete?
„Máme pripravených mnoho projektov, popravde ani netuším ktorým projektom začneme. Plánujeme aktivity v celom meste, skrášlime ďalšie zábradlia, opäť budeme spoluorganizovať Športiádu pre seniorov, radi by sme pomohli v bašte pri Lazovnej bráne a v auguste pripravujeme jeden nádherný projekt „Farebná ulička“, ktorým chceme skrášliť jednu naozaj škaredú a schátranú uličku v centre mesta a chceli by sme z nej spraviť turistický atraktor Banskej Bystrice. Nechajte sa prekvapiť.“

V rámci svojich aktivít spájaš naozaj komunity všetkého druhu. Ako vnímaš takéto spájanie, komunitné organizovanie?
„Je veľmi dôležité spájať v dnešnej dobe komunity. Hlavne z hľadiska budovania vzťahov medzi ľuďmi a budovania vzťahu ľudí k mestu, v ktorom žijú. My to robíme trošku inak, nevenujeme sa komunitám ako to je momentálne obľúbené, venovať sa jednej komunite, marginalizovaným skupinám a podobne. Snažíme sa prepájať všetky komunity. Dobrovoľníctvo je tá najjednoduchšia a úplne prirodzená cesta ako v jeden čas a na jednom mieste spojiť dieťa so seniorom, zdravého so zdravotne postihnutým, bezdomovca s podnikateľom a všetkých zároveň medzi sebou.“
(pef)

Pozri tiež

Mesto rieši hriechy z minulosti

Výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) z roku 2013 a následnej kontroly plnenia prijatých opatrení, poukázali …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *