Vstávaj! Dokumentuje svojim postojom futbalista MFK Dukla Laksik (v červenom drese) vo chvíli keď vidí a hlavne cíti, že nešportové polihovanie a vysedávanie na druholigových futbalových trávnikoch hráčom samotným, ani futbalu nesvedčí. Ak už také nešportové prejavy často netrestajú rozhodcovia, existujú aspoň hráči, ktorí dokumentujú, že futbal by mohol byť krajším, čestnejším, lákavejším keby... Skúste si prečítať nižšie odpublikované myšlienky nie len na uvažovanie, foto: Samo Teľúch

Slovenský pohár, majstrovské body a futbalová láska

Témy často skloňované aj banskobystrickým futbalovým divákom po prehre MFK Dukla v Slovenskom pohári na futbalovom ihrisku vo Fiľakove. Prehrať s mužstvom III. ligy aj v priateľskom zápase znamená skloňovať kvalitu hráčskeho zoskupenia, stupeň dôležitosti, aký v sebe nosia hráči či diváci z pohľadu klubovej hrdosti a vážnosti, ale aj skutočnej lásky k futbalu. Jeden z mnohých čitateľov , priaznivec a bývalý futbalista Dukly, povedal zástupcovi www.priekopnik.sk okrem iného aj toto:

 „ Na futbal Dukly som prestal chodiť. Klub MFK Dukla asi históriu armádnej Dukly v praxi nectí. Netvrdím, že si nemám za čo kúpiť lístok na zápas, ale nemôžem sa donútiť v sebe pestovať hrdý vzťah ku klubu, o ktorom mám minimálne informácie, ba ani neviem čo sa v klube deje. Zavše sa z ústneho podania dozviem ako a kto trénuje deti, prečítam si komentáre zo zápasov druholigového mužstva a potom spravidla nostalgiou v sebe oživujem čo ma najviac trápi v súčasnom futbalovom dianí banskobystrickej Dukly. Postupne sa vytrácajú a absentujú prvky, ktoré v každodennom živote dokázali za našich čias vytvárať u hráčov i divákov láskou ku klubu, k ich klubovej hrdosti a  vzájomným oživovaním sebareflexie volali k sebe, do svojho futbalového klubu stále nových verných prívržencov.  Nemôžete a nesmiete ani vy, ľudia od médií dovoliť, tolerovať, aby ľuďom z vedenia MFK Dukla bol bránený tok informácií od nás, obyčajných fanúšikov k nim ak už z ich strany, ale i vašej, novinárskej, denne chýbala a chýba ponuka, aby pauzovali a pauzujú konkrétne živé veličiny lásky hráčov k futbalu, ich denné zmýšľanie, tréningový proces v ich amatérskych podmienkach. Viem, že sa im futbal robí ťažšie ako sa robil nám, keď sme boli v Dukle profesionálmi. Neskorší čas ukázal, že práve z týchto dôvodov ktoré uvádzam, zo súkromného klubu Dukla  povyhadzovali pre futbal Dukly verných a zanietených, logo futbalovej Dukly bledlo a takmer zaniklo.“

Neskúmali sme prečo si vybral tento bývalý futbalista práve tvorcov portálu www.priekopnik.sk, aby ďalej pokračoval:

Mne prichodí cítiť sa tak, ako keby už tento nástupca Dukly ani v súčasnosti nechcel či nepotreboval na tribúnach mať Šporkovcov, Oborilovcov, Balážovcov, či ďalších skvelých futbalistov, aby svojimi bývalými úspechmi prizdobili súčasný kolorit skutočných snáh vedenia MFK Dukla robiť veci na takej profesionálnej úrovni vo futbalovom súkolí, aby tie pomáhali zažínať plamienok návratov k zašlej a takmer zhasnutej futbalovej sláve. A ako som už naznačil ani vy, novinári, toho veľa pre oživovanie takých potrebných princípov sústavného zveľaďovania lásky a spolupatričnosti ku klubu, ktorého výsledkami sa pýšil celý región, nerobíte. Neviem pochopiť vplyvných ľudí z vedenia slovenského futbalu, ktorí dovolili vyblednúť logo vlastného klubu ako môžu zotrvávať vo svojich funkciách a tváriť sa, že sú skvostnými funkcionármi hry, ktorá má prinášať ľuďom radosť zo športu s názvom futbal. Aká to sebareflexia, cit týchto ľudí, etika. Nuž, prišiel som so sebareflexiou svojou, vlastnou mne a doma zavše zaspomínam ako pozývali skvelých umelcov, iné významné osobnosti na tribúnu Dukly, aby aj tak propagovali futbal a rozširovali vzťahy cez lásku k futbalu samotnému.“

Rozhovoril sa skvelý futbalista, ktorý futbalom žil a on v podstate žije na základe toho čo hovoril aj dnes. Nezdôraznil, že za čias jeho futbalovej slávy učili aj sebadisciplíne, sebareflexii, nevnucovaniu sa tam, kde o školu takých záujem neprejavujú. Usudzujeme, že mu napriek tomu záleží na kráse a kvalite futbalu v MFK Dukla, len nechce verejne svojim menom a priezviskom konkretizovať vlastnú stopu vo svojom futbalovom dianí, keď mu chodili aplaudovať na štadióny tisícky divákov.

Pozval nás k neformálnej diskusii, ktorú prenášame na oveľa širšiu futbalovú verejnosť, lebo chceme veriť, že aj majstrovské stretnutie medzi MFK Dukla a juniormi extraligového MŠK Žilina nájde podporu tým, že futbaloví diváci prídu podporiť na Štiavničky hráčov oboch futbalových kolektívov, aby videli skvelý futbal, ktorý kedysi hrala Dukla proti Borusii Monchenglandbach, Sparte Praha, Benfike Lisabon či iným súperom zvučných mien. Počas majstrovského súboja futbalistov MFK Dukla a ich súperov v dresoch FK Poprad bolo veľa náznakov a prejavov, hlavne športových, futbalu oddaných, že pod Urpínom sprenevera citov a snáh podporiť futbalový výkon hlasom svojich priaznivcov z tribún, nehrozí. Načo zastierať, ten futbalista, o ktorom bola v predchádzajúcich riadkoch reč a jeho prežívanie súčasného futbalového diania v Slovenskej republike, ale aj v MFK Dukla hovoril, že futbal bledne aj vážnosťou ctiť pohárovú účasť preto, lebo práve podaktorí vysokí funkcionári nedávajú svojou sebareflexiou takú vážnosť etike športu, ľudského konania, cti citov k futbalu, aby sa vážnosť k bodom z pohára mohla čo len priblížiť k zisku bodov z majstrovských stretnutí.

Nám sa nepatrí robiť obhajcov ani sudcov. Našou úlohou je prostredníctvom médií pomáhať hľadať snahy oživiť klubovú snahu a kvalitu, ktorá mala skvelú európsku futbalovú pečať hrou mládeže i seniorov pod logom slávnej Dukly a ďalších jej podobných ( Slovan, Sparta, Trnava, VSS, Prešov atd…) , mala ju aj zásluhou vidieckeho futbalu, lebo  počas čias minulých ctili aj zbojníci česť  a pravidlá často ani nenapísaných futbalových zákonov. Vtedy si ani najvrchnejší veliteľ svetového futbalu neodvážil presadzovať svetom žurnalistiky, aby sa napríklad verejne nepranierovali slabiny tak v hráčskom, trénerskom, funkcionárskom či rozhodcovskom súkolí. Pamätníci spomínajú na prevahu rôznorodej a pestrej, hlavne erudovanej publicistiky pozitív z hry i výsledkov Pláničkovcov, Popluhárovcov, Masopustovcov, Pavlovičovcov, Balážovcov, Medviďovcov, Ondrušovcov, Peksovcov, Rusnákovcov a ďalších v československom či klubovom futbale kolektívov od Ašu až po Medzilaborce.

Ľudia ľúbili futbal, chodili sa na futbal baviť, mali radi futbal i seba samých, navzájom dokázali oceniť snahy kvality každého, lebo sa chceli navzájom posúvať výsledkami svojich k stále lepším výsledkom i životom nie len futbalovým. Našťastie, ešte aj dnes existuje mnoho takých. Takých, ktorí svojimi životmi nepodporujú hierarchiu spôsobov čím horšie, tým lepšie. Taká hierarchia vtedy, bola výsmechom a nepotrebnosťou. Verejnou hanou a nie senzácie chtivou velebou.

 Jozef Mazár

Pozri tiež

Futbalový turnaj o Pohár Jozefa Vengloša jubiluje

V sobotu 15.decembra sa v športovej hale Dukla na banskobystrických Štiavničkách uskutoční 25. ročník medzinárodného …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *