Šumiačan oslávil výročie, jeho predchodcom bola Jánošíkova družina

Folklórny súbor (FS) Šumiačan oslávil cez víkend vo svojej rodnej obci Šumiac 60. výročie založenia. Spevom a tancom mu prišli zablahoželať aj finalisti televíznej šou Zem spieva, banskobystrický FS Urpín a Horehronskí chlopi, zoskupenie, ktoré tvoria speváci z horehronských dedín Vernár, Telgárt, Pohorelá a aj Šumiac.

V závere takmer trojhodinového slávnostného programu prevzali ocenenie príbuzní už zosnulých členov súboru i žijúci, či už sú aktívni vo FS alebo dôchodcovia, ktorí nasledovníkom fandia. Na miestnom amfiteátri odzneli najznámejšie piesne, ktoré má FS Šumiačan v repertoári a neraz nasledovalo standing ovation.

Málokto vie, že predchodcom 60-ročného FS Šumiačan bola Jánošíkova družina. 

„Prvý súbor, čo bol na Šumiaci, sa volal Jánošíkova družina a v roku 1946 ho založil Juraj Čupka, môj otec, ktorý sa neskôr stal zakladajúcim členom SĽUK-u. Toto teleso preto zaniklo v roku 1949, nemal ho kto viesť. Kým vystupovalo, účinkovalo napríklad na prvom výročí oslobodenia v Prahe, kde vyznamenávali všetkých generálov z druhej svetovej vojny. Vystupovalo po celej republike,“ zaspomínal počas osláv režisér a choreograf FS Šumiačan Marian Čupka.

Vznik FS pod dnešným názvom sa datuje do roku 1957.

„Vtedy sa mladý učiteľ Ján Molent vrátil z vojny a oslovil zakladajúcich členov súboru. Tu sa spievalo všade, v domoch, na horách, pri kosení, hrabaní. Prišiel a povedal vetu: Zakladáme súbor, aby sa naše piesne a tance dostali za hranice nášho chotára a hoci aj do celého sveta,“ priblížil Čupka.

Mrzí ho, že horehronský viachlasný spev, ktorý bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a ašpiruje na zápis do celosvetového Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, sa spája iba s mužskou speváckou skupinou.

„My máme vynikajúcu aj viachlasnú ženskú skupinu a niekedy mám dojem, že spievajú lepšie ako muži,“ poznamenal s úsmevom Čupka s tým, že hodnotenie zrejme závisí aj od toho, či to posudzujú ženy alebo muži.

O budúcnosť FS Šumiačan sa neobáva.

 „Našťastie, sme silná generácia, ktorá dokáže naviazať na seba mladých. S nimi treba ešte popracovať, ale keď budú s nami chodiť, nalepí sa na nich to vzácne, čo máme. Naša výhoda je to, že máme dar od Boha, narodili sme sa v tvrdých podmienkach. Naše hlasy nie sú ostré ako pílky, ale krásne malebne zabalené tak, ako naša Kráľová hoľa do týchto nádherných hôr,“ dodal  Čupka.

Podľa neho aj preto neoficiálnu hymnu Na Kráľovej holi, ktorá napĺňa hlbokú myšlienku slovenskej národnosti, prijmú ľudia skôr od spevákov z dedín spod tejto dominanty Horehronia a srdečnejšie, ako keď ju spieva niekto iný.

tasr

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *