Anketa Strom roka 2019: predstavujeme finalistov 17. ročníka celoslovenskej súťaže stromov!

Dvanásť finálových stromov z celého Slovenska zabojuje aj tento rok o prestížny titul Strom roka a odborné ošetrenie. Patronát nad anketou drží už osem rokov známy spevák, Peter Lipa. 

V poradí už 17.ročník ankety Strom roka odštartoval aj tento rok na festivale Pohoda v Trenčíne. 12 majestátnych finalistov sa bude uchádzať od júla až do konca septembra o hlasy a podporu verejnosti. Cenou pre víťaza je odborný posudok a ošetrenie v hodnote 300 eur a automatický postup do medzinárodného finále ankety Európsky strom roka. Stromy, ktoré sa v ankete umiestnia na 2. a 3. mieste rovnako získajú peňažnú sumu 300 eur, ktorá môže byť použitá na ich ošetrenie alebo úpravu okolia.

Anketa svojim poslaním upozorňuje na význam, hodnotu, krásu stromov, prispieva k ich ošetreniu a v mnohých prípadoch aj k ich záchrane. Jednotlivci, mestá a obce, školy, firmy alebo organizácie mohli svoj obľúbený strom do ankety prihlásiť do konca apríla, v júni vybrala odborná komisia z 37 prihlásených stromov 12  finalistov.

Ako hlasovať?

„Verejné hlasovanie sa začalo 11. júla 2019 na festivale Pohoda v Trenčíne a bude trvať do 30. septembra 2019. Hlasovať je možné formou oficiálneho hlasovacieho lístka, formou sms, na webovej stránke www.ekopolis.sk ale aj na sociálnej sieti Facebook – www.facebook.com/nadacia.ekopolis,“

hovorí programový manažér ankety, Milan Hronec. Fotografie a príbehy stromov – finalistov sú uverejnené na webovej stránke Nadácie Ekopolis.

„Vyhodnotenie celej súťaže, ocenenie víťazov a udelenie titulu Strom roka 2019 víťazovi sa uskutoční v októbri 2019,“

dopĺňa Hronec.

„Na hlasujúcich čakajú i tento rok zaujímavé súťaže a aktivity – pre súťažiach vo fotosúťaži „Tour de Strom“,  ktorá prebiehajúca na Instagrame, máme pripravené milé ceny z našej nadácie, ale odmenení budú i traja nominujúci a traja hlasujúci a to knižnými poukážkami od kníhkupectva Artforum,“

hovorí Martina Ragalová z Nadácie Ekopolis.

Hlavným partnerom je Nadácia Slovenskej sporiteľne. Ďalšími partnermi sú ISA Slovensko (Medzinárodná arboristická spoločnosť), Vydavateľstvo Dajama, Kníhkupectvo Artforum a Záhradníctvo ABIES. Všetky potrebné informácie nájdete na www.ekopolis.sk.

Príbehy stromov: 

  1. Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)

Areál Kaštieľa Dolná Krupá, okres Trnava 

Približný vek: 156 rokov, Obvod kmeňa: 555 cm, Výška stromu: 37 m 

Kaštieľsky Sekvojovec sa viaže s osobnosťou Márie Henriety Chotekovej. Na počesť jej  narodenia bol v roku 1863 vysadený. Strom je inšpiráciou pre umelcov, vďačným objektom kamier a fotografov, cieľom takmer všetkých prechádzok v parku, deti sa radi naháňajú pod jeho mohutnou korunou, jeho jedinečnosť obdivuje každý návštevník… Miestni sú naňho právom hrdí a má aj svoju prezývku – „mrkva“, ktorú tvarom svojej koruny pripomína. Šišky z jeho konárov sú cennou spomienkou na návštevu dolnokrupského parku. Ak jednu z takých máte doma, spomeňte si na príbeh stromu Chotekovcov.

  1. Jarabina oskorušová (Sorbus domestica)

Smolenice, miestna časť Smolenická Nová Ves – časť Neštich, okres Trnava 

Približný vek: 150 rokov, Obvod kmeňa: 249 cm, Výška stromu: 12-15 m 

Tam, kde dnes stojí osamelá oskoruša, bolo kedysi množstvo vinohradov a ovocných stromov. Z týchto vinohradov chceli kedysi urobiť družstevné lúky a stromy vytrhať. No na tejto oskoruši roztrhali niekoľko reťazí a nie a nie ju zdolať. Nakoniec ju tam boli nútení nechať a rastie preto dodnes. Hrdo sa týči nad obcou a pre Neštišanov sa stala symbolom pre svoju húževnatosť s akou odolávala pásovému bagru a reťaziam, počasiu i času. Iste i vynálezca padáka a miestny rodák Štefan Banič, ktorého rodný dom je vzdialený necelý kilometer od stromu, sa ako chlapec okolo našej oskoruše prechádzal.

  1. Lipa malolistá (Tilia cordata)

Sedlo Zbojská, areál salaša Zbojská, okres Rimavská Sobota 

Približný vek: 430 rokov, Obvod kmeňa: 530 cm, Výška stromu: 25 m 

Pod starou lipou v sedle Zbojská sedával podľa povestí zbojník Jakub Surovec so svojou družinou. Práca na salaši mu nevoňala a zlákali ho zbojnícke chodníčky, ako mnohých chudobných poddaných počas krušných časov stavovských povstaní. Mestám Brezno a Tisovec spôsobovala zbojnícka družina značné škody, preto sa radní páni z Brezna rozhodli zlapať ho. Jakub zomrel po krutom lámaní na kolese a zvyšok zbojníckej družiny bol postupne pochytaný tiež. Na mieste niekdajšieho útočiska zbojníkov vyrástol jedinečný Zbojnícky dvor a salaš Zbojská a pod lipou dnes posedávajú a oddychujú návštevníci z celého sveta a vdychujú atmosféru starých zbojníckych čias.

  1. Orech kráľovský (Juglans regia)

Rímskokatolícka farská záhrada, Adamovské Kochanovce, okres Trenčín 

Približný vek: 130 rokov, Obvod kmeňa: 330 cm, Výška stromu: 20 m 

Orech kráľovský v Adamovských Kochanovciach stojí na kopci pri fare, na mieste, kde stál stredoveký gotický kostol. Tento kostol stál až do roku 1758, kedy ho nahradil nový. Miesto,  kde stojí tento najmenej 130-ročný strom je pamätihodné ako spomienka na starobylý chrám so 700-ročnou históriou. Je to miesto zvláštne posvätné, človek nachádza pri strome kľud, mier a energiu. Mohutný stojí blízko fary a majestátne sa týči na kopci. A na jeseň, keď sa upravuje farská záhrada a hrabe sa lístie, domáci si pochutnávajú na jeho chutných plodoch.

  1. Borovica lesná (Pinus sylvestris)

Cintorín v obci Valaská Dubová, okres Ružomberok 

Približný vek: 220 rokov, Obvod kmeňa: 295 cm, Výška stromu: 21 m 

Borovica je svedkom každej rozlúčky so zosnulými približne od roku 1786. Úchvatná borovica, ktorá sa čnie nad cintorínom, ktorý akoby chránila, je nemým svedkom dejín, kedy sa z Oravcov stali Liptáci a kedy sa obec Valaská Dubová „premenila“ z oravskej obce na liptovskú dedinu. Evokuje symbolický kríž a ako svedok všetkých smútkov, sĺz a strát našich predkov nám ukazuje, že život je prítomný v každej sfére – pri jej koreňoch spočívajú predkovia obyvateľov Valaskej Dubovej, no v jej korune začína každú jar nový život v hniezdach vtákov.

  1. Platan javorolistý (Platanus x acerifolia)

V parku Zámocká záharada v Hlohovci, okres Hlohovec 

Približný vek: 200 rokov, Obvod kmeňa: 395 cm, Výška stromu: 12 m 

Šľachtický rod Erdődyovcov dal v Zámockej záhrade vysadiť platanový háj, ktorý dodnes miestni využívajú ako miesto prechádzok, relaxu, ale aj konania rôznych kultúrnych podujatí. Platan je senescentný strom, ktorý je jedinečný svojim vekom, ale aj vitalitou, ktorá napomohla jeho prežitiu až do súčasnosti. K tomuto platanu sa však viaže aj legenda o vojakovi, ktorý z nešťastnej lásky práve na tomto strome ukončil svoj život. Ten odvtedy nerastie. Na svoj vek a iné parametre rastu je skutočne „zakrpatený“, a vraj sa dá na jeho kmeni pri niektorých pohľadoch rozpoznať náznak podoby vojakovej smutnej tváre.

  1. Vŕba cintorínska /smutná (Sepulcralis Tristis)

Dubnica nad Váhom, medzi ulicou Bottovou a K Váhu, okres Ilava 

Približný vek: 80 rokov, Obvod kmeňa: 440 cm, Výška stromu: 20 m

Hoci sa k vŕbe neviažu legendy, jej význam je dôležitý z hľadiska komunity. Spája ľudí a je súčasťou aj vodného toku Dubnička. Strom zasadil Jiří Turza v roku 1939, rodák z Dubnice nad Váhom a dodnes je symbolom tamojšieho sídliska. V každom ročnom období prináša zaujímavé pohľady a je plný života. Poskytuje skvelé útočisko pre rôzne druhý živočíchov a zároveň je ideálne hniezdisko pre vtáctvo i sovy. Pre mnohých ľudí je spomienkou na detstvo, pre deti poskytuje priestor na zábavu, alebo úkryt pred horúcim letným slnkom.

  1. Hruška obyčajná – zelienka (Pyrus communis L. Emend Burgsd.)

Novobanské štále u Lohajov, okres Žarnovica 

Približný vek: 300 rokov, Obvod kmeňa: 310 cm, Výška stromu: 16 m

Celý príbeh hrušky sa viaže na bohatú históriu ovocinárstva na novobanských štáloch. Rozptýlené usadlosti rozťahané nad Novou Baňou vybudovali nemeckí prisťahovalci, ktorí si zo sebou priniesli aj vyše 50 odrôd ovocných stromov, ktoré tu vysadili. Sady však boli neskôr znárodnené a niekoľko tisíc stromov bolo vytrhaných. Hruška je najstarším stromom, ktorý si okrem úpadku ovocinárstva pamätá aj jeho zlaté časy. Dnes stojí už osamotená v bývalom sade, je pravidelne vystavovaná výkyvom počasia a prudkému vetru. Štálanská hruška zelienka je jednou zo štyroch chránených hrušiek na Slovensku a dodnes rodí ovocie.

  1. Lipa malolistá (Tilia cordata)

Areál Gotického kostolíka Všetkých svätých v Ludrovej, okres Ružomberok 

Približný vek: 350 rokov, Obvod kmeňa: 530 cm, Výška stromu: 22 m

Lipa rastie pri starobylom kostolíku, ktorý má za sebou rôzne obdobia. Azda najznámejší príbeh, zachytený aj v monografii obce, hovorí o zázraku, akoby lipa žila spolu s kostolom a

veriacimi. V obdobiach, keď bol kostol pre svoj schátraný stav zatvorený a nekonali sa tam bohoslužby, prastará lipa pred kostolom začala schnúť. Na jar nezakvitla, vyzerala, akoby odumierala. Po opravách a obnovení bohoslužieb boli rozhodnutí užívatelia a patróni kostola, členovia rodiny Rakovských, vyschnutú lipu zoťať. No len čo kostol obnovili, lipa ožila a je živá dodnes.

  1. Oskoruša domáca / Jarabina oskorušová (Sorbus domestica)

Uzovská Panica, miestna časť Lapoňa, okres Rimavská Sobota 

Približný vek: 250 rokov, Obvod kmeňa: 295 cm, Výška stromu: 14 m

Oskoruša bola vysadená pravdepodobne ešte za čias Márie Terézie. Pre jej mohutnosť a dlhovekosť ju využívali ako hraničný strom medzi chotármi a neskôr aj ako signalizátor dobrej polohy pre výsadbu ovocia. Strom ešte stále rodí veľké ružovo žlté plody hruškovitého tvaru, ktoré dozrievajú v polovici októbra. Oskoruše sú v tomto kraji zriedkavé, tajomné a vzácne. Osamotený strom je už len spomienkou na bývalé prosperujúce obdobie ovocinárstva v regióne Rimavskej Soboty. Je však výzvou aj pre ďalšie generácie, aby existujúce stromy zachránili a objavili ďalšie, na ktoré sa už takmer zabudlo.

  1. Borovica lesná (Pinus sylvestris)

Severne od obce Bešeňová, okres Ružomberok 

Približný vek: 100 rokov, Obvod kmeňa: 260 cm, Výška stromu: 15 m

Borovica sa nachádza na kopci nad obcou Bešeňová. Stojí osamotená, mimo lesa,  za ňou sa vypína už len mohutný Choč. Ľudia z dediny a širokého okolia k nej radi chodia na prechádzky pokochať sa nádherným výhľadom na Bešeňovskú priehradu, dobre vidno Ružomberok aj  Liptovský Mikuláš. Strom sa pred pár rokmi objavil aj v piesni Čokoláda od Simy Martausovej.

  1. Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos)

Park v Dolnej Strede

Približný vek: 250 rokov, Obvod kmeňa: 352 cm, Výška stromu: 21 m

Na návrh kňaza a učiteľa, Ferdinanda Jurigu, dali v roku 1933 na Kostolnom námestí v dolnej Strede postaviť pomník padlým hrdinom z Prvej svetovej vojny a vysadili vôkol neho desať mladých líp. Námestie doteraz zdobí svojim súmerným vzrastom a priam rozprávkovou rozvetvenosťou i dvestopäťdesiat ročná lipa. Každoročne obsypaná kvetmi púta návštevníkov parku a obyvateľom z Dolnej Stredy už dávno prirástla k srdcu. Žiaľ, väčšinu záznamov o histórii a skutkoch, ktoré sa udiali v obci, odcudzili z bohatého farského  i obecného archívu doteraz neznámi „ľudkovia“.

Zdroj a foto : Nadácia Ekopolis

Pozri tiež

Samospráva v spolupráci s UMB chce znížiť podiel neplatičov miestnych daní a poplatkov

Každá samospráva sa stretáva s neplatičmi miestnych daní a poplatkov. Napriek tomu, že všetky mestá zasielajú …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *