Benefičné podujatie Opri sa o mňa ponúklo výnimočný hudobný zážitok

Občianske združenie Milan Štefánik pozvalo 31. marca 2019 na benefičné podujatie Opri sa o mňa po ôsmykrát. Do priestorov historickej budovy PKO Čierny orol v Prešove začali prví hostia prichádzať pred štrnástou hodinou popoludní. Pripravený pre nich bol skvelý program, a to nielen hudobný!

Ešte sa nestihli ani pousádzať a moderátorského žezla sa ujal herec Roman Pomajbo, aby hneď pozval všetkých na parket. Inštruktorka Janka z Vranova nad Topľou sa podujala so svojimi „babami“ rozhýbať prítomných energickými tónmi Zumba pesničiek.

„Tancuje sa s nimi veľmi dobre, sú veľmi srdeční, veľmi kontaktní. Mám veľkú radosť,“

aj tieto slová zazneli z jej úst. Janka si pre tancujúcich pripravila dve úlohy. Prvou bola známa hra na sochy. Melódia sa zastavila a na parkete ostali všetci ako skamenení.

„Vytancovali sme sa dobre,“

takto komentovalo prvú hodinku jedno z deťúreniec. Veď ako by aj nie. V druhej úlohe si Janka vymenila miesto práve s niekoľkými prítomnými. Ich úlohou bolo vymyslieť si vlastné tanečné kroky a všetci sa s úsmevom pridali. Ešte jedna pesnička, zatlieskame a obdarujeme Janku darčekmi…

„Dostali sme takéto skvelé darčeky, všetky sú vyrobené zo srdca. Ďakujeme veľmi pekne.“

Po skvelom tanečnom výkone sa pokračovalo v tom správnom rytme ďalej, lebo na pódium  vyšli Ščamba a Čerešenky. Ich outfit pútal hneď na prvý pohľad. Katka zo ZPMP okomentovala:

„Najkrajšie boli tie zelené veľké papuče.“

Chlapcov v sále však zaujala „krajšia“ časť zoskupenia a nielen výzorom, ale aj zvučnými hlasmi. Postupne sa rozliehali sálou piesne Študentské časy, Dedina, Nikto na mne nemá, či Slovensko tancuje. Na rad prišli i tie naše, východniarske. A ja taká dzivočka alebo A ja taká čárna – kto bol odvážny a prišiel zaspievať na pódium, bol obdarovaný CD s podpismi.

„Pre nich je radosť hrať, tešia sa z každej maličkosti a zabávajú sa ešte lepšie ako hociktorí iní ľudia. Viac to vnímajú a dajú najavo väčšie emócie, viac radosti.“

Pri odchode z pódia sa chceli všetci fotiť. Ešte objatia a potlesk.

Rýchle tempo vystriedali krásne baladické rusínske piesne v podaní víťaza súťaže Zem spieva – Števka Šteca. Ako sám povedal, nečakal také prijatie. Očarili ho farebné transparenty. Naposledy to zažil, keď ho v súťaži prišla podporiť rodina.

„Prišiel som sem a zrazu čítam v publiku moje meno s obrázkami, fotografiami. Milé prekvapenie. Veľmi si to vážim.“

Okrem dojatia, malých darčekov a radosti v srdci si domov odnášal aj namaľovaný krásny obraz, olejomaľbu – folklórny tanečný pár, ktorý mu darovali deti.

„Tak ako sme k tomu pristupovali my, s rovnakou úprimnosťou a radosťou nám to vrátil.“

Malé úpravy na pódiu, darovačka hlavného obrazu a už je tu Samuel Tomeček so svojou kapelou. Hneď prvou piesňou sa dotkol sŕdc prítomných mamičiek a babičiek. Ktorá by si nezaspomínala, keď sa ozvalo Zbohom buď, lipová lyžka? Veru aj slzičky sa zaleskli v nejednom oku. Repertoár vlastných piesní obohatil o ten „repeťácky“ a celá sála spievala, fandila, tancovala.

„Decká sú skvelé. Práve kvôli ním sa naozaj teším na tieto akcie. Myslia to úprimne a to sa mi páči. Sú bezprostrední a práve tým odovzdávajú úžasnú energiu.“

Prianie z poslednej piesne venoval všetkým a nepotrebuje ďalšie komentáre: Nech sa ti darí, nech si šťastný, nech nemáš nepriateľov …

A už je tu veľké finále… na scénu prichádza Lukáš. Lukáš Adamec. So svojou skupinou spustili rockovú nádielku.

„Tieto deti si zaslúžia po prvé pozornosť, po druhé pomoc a po tretie nejaký kultúrny zážitok, čo dúfame, že sme im dopriali.“

Dopriali – piesňami Horúca láska, Nepriznaná, Dýchaj, Zlodej slnečníc či Keď ma raz odsúdia. Nemohla chýbať ani čerstvá novinka – Tancuj mi. Prítomní ich odmenili farebnými mávadlami, transparentmi a darčekmi, preto Lukáš na margo celkovej atmosféry podotkol:

„Krásne, ja som sa cítil ako na nejakom obrovskom koncerte niekde von.“

Pomaly sa blížil záver. Ešte vybrať a odmeniť tie naj. Najfarebnejšie, najoriginálnejšie, najväčšie plagáty – transparenty. Lukáš Adamec pomohol s výberom štyroch favoritov, ktorí boli odmenení. Ale nie len oni. Menšie darčeky sa ušli všetkým, ktorí si dali námahu a pripravili si plagáty s fotkami a obrázkami. Odmenou bolo i fotenie, podpisy, stisky rúk. Rovnako tiež diela z tvorivých dielní, kde vznikali pod rukami obrazy na plátnach, polystyréne a drevených doštičkách. Veľký úspech mali farebné obrázky tvorené horúcim voskom a maľované tričká. Šikovné dobrovoľníčky čarovali s farbami na tvárach detí.

A čo bolo naj?

„Mne sa tu páčilo všetko,“

odpovedal pohotovo Tomáško a ešte bežal pre posledný podpis do svojho zápisníka od moderátora Romana Pomajba.

A ako sa on cítil medzi „inak obdarenými“?

„Mne hovorili, ty si tam hral, v tom filme, v Hornej Dolnej. Takže je to pre nich asi taký zážitok. Som aj prekvapený, že to vnímajú a poznajú. Bolo to milé a je to spätná väzba, že keď niečo robíte, tak sa vám to vracia. Je to veľmi dojemné.“

Za výnimočnú atmosféru a hladký priebeh podujatia, je potrebné vyjadriť poďakovanie. Poďakovanie účinkujúcim, sponzorom, dobrovoľníkom. Bez nich by to nebolo možné. Vetou jednej „inak obdarenej“:

„Ďakujeme za krásnu nedeľu! A tešíme sa zasa o rok.“

TS: Júlia Platková, foto: Petra Sekáčová, Milan Maršalka a Peter Ivan

 

Pozri tiež

Pozvánka na Slávnostný benefičný koncert

Rotary Club vo Zvolene vás srdečne pozýva na Slávnostný benefičný koncert pri príležitosti 20. výročia …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *