Bystrická hodinka v znamení spomienok aj prísľubu budúcnosti

Už tradične sa Bystrická hodinka venuje histórii zaujímavých osobností či lokalít v Banskej Bystrici. Tentokrát sa historik Vladimír Sklenka, spolu s pravidelnými návštevníkmi a veľkým počtom žijúcich pamätníkov, vrátili v spomienkach k minulosti areálu, ktorý tvoril a stále tvorí významnú časť mesta.    

Slovenka pôvodom z Martina

Továreň na pletený a tkaný tovar v Martine mala v čase výraznej hospodárskej krízy ťažké začiatky. V roku 1924 bola spustená prevádzka závodu, ktorý mal v regióne aj silný sociálny rozmer. Cieľom bolo vytvoriť pracovné príležitosti a zamedziť vysťahovalectvu za prácou. Už v roku 1925 k závodu pribudla aj textilná továreň v Banskej Štiavnici, tri roky neskôr Slovenka kupuje aj továreň Turčan a budovaním obchodnej siete má v roku 1929 už 22 predajní po celom Slovensku. Na vrchole svojho medzivojnového úspechu závod zamestnáva 356 robotníkov, 13 úradníkov a 105 pracovníkov v predajniach, ktorých počet dosiahol číslo 53.

Sťahovanie do Banskej Bystrice

Povojnová história zasadila prekvitajúcemu závodu niekoľko rán. Po jej znárodnení sa rozhodlo o strategickom umiestnení Stalinových závodov ťažkého strojárstva práve do areálu textilky v Martine. V snahe zabrániť likvidácii Slovenky tak došlo k jej presťahovaniu sa do priestorov bývalého závodu vlnárskej a súkenníckej výroby v Banskej Bystrici.

„Narodil som sa na poli Slovenky v Martine. Keď sa rozhodlo o presťahovaní, uskutočnilo sa to prakticky z hodiny na hodinu. Neprerušila sa ani prevádzka, všetko sa odpojilo, premiestnilo do Banskej Bystrice a pokračovalo sa plynule v prevádzke,“

spomína Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký CSc., ktorý bol s rodinou, ako mnoho ďalších zamestnancov závodu náhle a okamžite presťahovaný na nové miesto.

„Rozlúčili sme sa s mnohými pôvodnými obyvateľmi bytov v novom závode. Boli vysťahovaní takmer bez varovania. Išlo vtedy o masové sťahovanie a pre mnohých veľmi ťažkú životnú situáciu,“

dodáva s poľutovaním.

Závod žil výrobne aj spoločensky 

Po presune Slovenky do areálu bývalých závodov Furdíkovcov a Ruttkayovcov začala v areáli prekvitať výstavba nových budov. Stavalo sa aj mimo priestor medzi Strieborným námestím a Medeným Hámrom. Pracovníkov textilky umiestňovali do bytov na Fortničke i na Uhlisku. V meste tak vznikali nové sídliská, pamätníci však spomínajú aj na život priamo v areáli.

„Náš byt bol umiestnený priamo v areáli fabriky. U nás sa kreslilo aj nové logo Slovenky, Tatra, Matra, Fatra, pohoria v logu boli symbolické, ako v znaku Slovenskej republiky,“

rozpomína sa Prof. Dluholucký a dodáva:

„V areáli to v najlepších časoch naozaj žilo. Potok Bystrica vytváral v priestore sihote ostrovčeky, kde jeden slúžil ako pódium, na ktorom sa organizovali majálesy. Spoločensky a kultúrne sa tu intenzívne žilo, vznikol tu slovenkársky orchester, veľký jazzový big band. Ľudia mali k sebe blízko, otec, riaditeľ závodu, si tykal aj s pracovníčkami,“

hovorí o rodinnej atmosféry vnútri závodu Prof. Dluholucký.

Slovenka vo svojich najlepších časoch

V roku 1954 sa Slovenka stáva druhým najlepším a najvýznamnejším podnikom pletiarskeho priemyslu v rámci Čiech a Slovenska. Bol v tak dobrej kondícii, že ak bolo pravidlom, že české firmy expandovali na Slovensko, Slovenka naopak expandovala do Čiech.

„Pravidelne sa organizovali prehliadky kolekcií pre profesionálov z oboru. Vybrané modely sa zadávali do výroby. Asi najväčším odberateľom boli Rusi. Nakupovali tovar doslova na tony,“

spomína na zlaté časy výroby Prof. Dluholucký.

V 60-tych rokoch závod inovuje svoj sortiment o zdravotnú bielizeň zmesi bavlny a špeciálneho vlákna dovážaného z Francúzska. V ďalšom desaťročí expanduje výroba a modely získavajú významné módne ocenenia. Vznikom štátneho podniku SLOVENKA, Banská Bystrica v r.1898  sa začína písať novodobá história konfekčnej prevádzky, ktorá s následnými zmenami vlastníkov či obchodných názvov pokračuje vo výrobe dodnes.

Obzretie sa do histórie i pohľad do budúcnosti

O histórii celého areálu bývalej textilky, ako aj jej predchádzajúcich závodoch, vzniká momentálne kniha. Venuje sa najvzácnejším odkazom tohto významného miesta a svoje príbehy do nej poskytli mnohí Banskobystričania. Do knihy ich zvečňuje talentovaný fotograf Eduard Genserek a gesciu nad knihou drží historik PhDr. Vladimír Sklenka, PhD. Kniha chce vystihnúť genius loci miesta s „históriou aj dušou“, ako toto územie pomenúva a vníma aj jeho súčasný developer. Spoločnosť ARKON, a.s., ktorá stojí za premenou areálu na novú mestskú štvrť Slovenka2, na Bystrickej hodinke poodhalila aj vnútro knihy z hľadiska jej vizuálnej podoby. Okrem histórie chce kniha do územia zasadiť aj budúcich obyvateľov. Tento netradičný koncept má za cieľ poukázať aj na to, že pri tvorení budúcnosti developer nezabúda ani na vzácny odkaz minulosti miesta, ktorého podobu práve tvorí.

TS Bystrická hodinka, Anna Bieliková

Pozri tiež

Rešpektujme prácu iných a majme pred panelákom čistejšie

K najdiskutovanejším témam v našom meste jednoznačne patrí zber komunálneho odpadu a dočisťovanie stojísk. Aj napriek tomu, že …

Jeden komentár

  1. Peter Sládešek

    Bolo to príjemné stretnutie.Som rád že som sa toho zúčasnil.Získal som aspom to čo sa z toho areálu plánuje urobiť.Som rád že sa v búdúcom projekte nezabúda na minulosť.Som rád že developer to aj zakomponuje do výstavby.Bol by som hrdý keby som v takom objekte býval Dúfam že v ďalšom stretnutí o Slovenke bude viac informácii o projekte.Na to sa už teraz teším.

    S pozdravom Peter Sládeček

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *