Digitalizácia je progresívny krok, lebo ochráni kultúrne dedičstvo

Digitalizácia je prospešný a progresívny krok, pretože umožňuje ochrániť naše kultúrne dedičstvo, najmä v prípade knižničných a textových dokumentov. Minister kultúry Marek Maďarič to dnes povedal pri príležitosti ukončenia národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) v priestoroch novovybudovaného Konzervačného a digitalizačného centra Slovenskej národnej knižnice (SNK) vo Vrútkach.

Generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová informovala, že projekt DIKDA trval viac ako tri roky a zdigitalizovaných bolo viac ako 2,6 milióna objektov.

„Prostredníctvom portálu slovakiana.sk bude k dispozícii viac ako 95 percent zdigitalizovaných objektov a 100 percent v priestoroch digitálnej knižnice v SNK. Vecne sa projekt skončil 30. septembra, jeho trvalá udržateľnosť však je minimálne do roku 2020. Hlavnými cieľmi bola digitalizácia slovacikálnych dokumentov SNK a archívnych dokumentov partnera projektu Slovenského národného archívu (SNA). Ako aj vybudovanie funkčnej infraštruktúry pre digitalizačné a konzervačné centrum SNK,“ povedala Krištofová.

Minister kultúry zdôraznil, že digitalizácia umožní prístup ku kultúrnemu dedičstvu širokej verejnosti, ktorá dnes vo väčšine používa rôzne digitálne nástroje.

„Je to možno zásadná až revolučná zmena, ktorou sa Slovensko dostáva veľmi dopredu. Aj v porovnaní so susednými štátmi alebo s inými porovnateľnými európskymi štátmi sme veľmi vpredu. V Českej republike sa aj na základe našich skúseností len teraz začínajú zaoberať takouto masovou digitalizáciou. Veľa sa podarilo, ale keďže textové dokumenty pribúdajú a máme ešte veľa nezdigitalizovaných objektov, obrazov, sôch, pamiatok, tak je to proces trvalý. A je v záujme všetkých, aby sa v tom pokračovalo ďalšie roky,“ zdôraznil minister kultúry.

V zrekonštruovanej budove Konzervačného a digitalizačného centra SNK sa podľa generálnej riaditeľky vybudovali špičkovo vybavené centrá na digitalizáciu, konzervovanie a reštaurovanie fyzických dokumentov.

„V budove sú najmodernejšie pracoviská na čistenie, sterilizáciu, odkysľovanie a reštaurovanie dokumentov, ktoré priamo súvisia s digitalizáciou. Taktiež mikrobiologické laboratóriá a laboratóriá papiera, vybavené najmodernejšími chemickými prístrojmi. Máme 22 profesionálnych manuálnych, polo- i plnoautomatických skenerov, ktoré denne zoskenujú niekoľko desiatok tisíc strán. Naskenované obrazy dokumentov prechádzajú softvérovým spracovaním, tzv. postprocessingom, v rámci ktorého dochádza k potrebným úpravám obrazu či optickému rozpoznávaniu textu, ktoré je nevyhnutnosťou pre tzv. plnotextové vyhľadávanie, ktoré umožňuje nájsť konkrétne slovo či výraz v digitalizovanom texte,“ vysvetlila Krištofová.

Od roku 2013 sa podľa nej digitalizovalo v dvojzmennej prevádzke, v roku 2015 dokonca čiastočne v troch zmenách.

„Počas projektu sme vytvorili 172 nových pracovných miest, pričom na projekte pracovalo 211 z celkovo takmer 400 zamestnancov SNK. Po skončení projektu u nás ostalo na trvalo udržateľných pozíciách pracovať 72 zamestnancov, jedno trvalo udržateľné pracovné miesto zostalo zachované v SNA. V intenzívnej digitalizácii nášho písomného dedičstva budeme pokračovať ďalších minimálne päť rokov,“ uzatvorila Krištofová s tým, že konečným cieľom knižnice je zdigitalizovať celý slovacikálny fond.

Zdroj: tasr

Pozri tiež

Program Bábkového divadla na Rázcestí na október

Bábkové divadlo na Rázcestí pripravilo pre najmenších divákov aj pre dospelých program na mesiac október. …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *