Digitálnu dôveru má len tretina Európanov. Pri manipulácii s údajmi veria najmä bankám

Množstvo spotrebiteľov na celom svete neverí, že by spoločnosti zaobchádzali s ich citlivými údajmi zodpovedne. Reprezentatívna štúdia spoločnosti EOS „Aká je hodnota údajov“ ukázala, že iba každý tretí Európan dôveruje iným v súvislosti s manipuláciou s ich údajmi. Dôvod je prostý, každý piaty spotrebiteľ má zlé skúsenosti s používaním osobných údajov na internete.

Digitálna dôvera bola v ešte menšej miere zaznamenaná u Američanov – len 23 percent verí spoločnostiam, pokiaľ ide o zaobchádzanie so súkromnými informáciami. Naopak, v Rusku je situácia iná, dôveru vyjadrilo až 41 percent Rusov.

„Údaje pomáhajú lepšie pochopiť potreby zákazníkov a rýchlejšie reagovať na trendy na trhu – avšak zákazníci musia byť schopní uveriť spoločnostiam, s ktorými zdieľajú spoločné informácie, že s nimi tieto spoločnosti zaobchádzajú správne,

uvádza Peter Hetteš, obchodný riaditeľ spoločnosti EOS KSI Slovensko.

V nie každom odvetví panuje rovnaká digitálna dôvera či nedôvera. Zákazníci v Európe veria najviac bankám pri manipulácii s údajmi – vyjadrilo sa tak 54 percent Európanov, rovnaké percento bolo Rusov. V USA vybralo banky na prvé miesto 56 percent respondentov. Nasledovali poskytovatelia platobných služieb a dodávatelia energie z hľadiska najvyššej dôvery.

S podstatne väčšou nedôverou sa musia vysporiadať telekomunikačné spoločnosti. V európskom priemere im dôveruje iba 28 percent respondentov, 21 percent verí online obchodu a len 14 percent sociálnym sieťam a aplikácii Messenger.

Peter Hetteš podotkol, že mnoho ľudí na sociálnych sieťach o sebe prezrádza informácie, od kontaktných údajov až po nákupné a pohybové profily. Je to spôsobené tým, že spotrebitelia rozlišujú medzi významom jednotlivých typov údajov.

„Finančné údaje sú klasifikované ako obzvlášť citlivé, zatiaľ čo údaje týkajúce sa kondície alebo konzumu sú mnohými používateľmi hodnotené ako menej ohrozené údaje.“

Aj vzhľadom na fakty, ktoré odhalila štúdia „Aká je hodnota údajov“, mnohé spoločnosti čelia v súčasnej dobe výzve, aby zverené údaje využívali čo najefektívnejšie. Rovnako je však potrebné, aby sa dopytovali len takých údajov, ktoré sú potrebné. Na túto údajovú ekonomiku sa spolieha aj poskytovateľ inkasných služieb EOS.

„Usilujeme o minimalizáciu a zhromažďovanie údajov iba na konkrétny účel,“

potvrdil obchodný riaditeľ slovenskej dcérskej spoločnosti.

EOS má v krajinách, kde pôsobí, portály služieb, prostredníctvom ktorých môžu dlžníci uhradiť neuhradené pohľadávky. Tu sa požadujú iba informácie potrebné na uskutočnenie platby. Po zadaní individuálneho čísla prípadu je možné platby uskutočniť niekoľkými kliknutiami. Pri prevažnej väčšine ponúkaných spôsobov platby sa nemusia zadávať žiadne osobné údaje. „Pretože zo skúseností vieme: Čím viac nezávislosti a flexibility dosiahneme, tým lepšia bude platobná miera a vyššia dôvera voči našej spoločnosti,“ dodal ešte Peter Hetteš.

Štúdia „Aká je hodnota údajov?“, ktorá sa uskutočnila v spolupráci s inštitútom pre výskum trhu Kantar na jar v roku 2020, predstavuje (online) populáciu vo veku od 18 rokov v 17 skúmaných krajinách. Na vyhodnotenie bola použitá vzorka 1 000 respondentov z Belgicka, Bulharska, Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Chorvátska, Poľska, Rumunska, Ruska, Švajčiarska, Srbska, Slovenska, Slovinska, Španielska, Česka a USA, ako aj 300 respondentov zo Severného Macedónska. Účastníci odpovedali na otázky týkajúce sa ich osobného zaobchádzania s údajmi a prenosom údajov, dôvery v spoločnosti, ako aj ich ochoty predávať údaje za odmenu.
zdroj: TS Marcela Danišová, ilustračné foto pixabay

Pozri tiež

Začína sa historicky najrozsiahlejšia rekonštrukcia zimného štadióna

Dnešný podpis zmluvy medzi mestskou obchodnou spoločnosťou MBB a. s. a vysúťaženým zhotoviteľom stavebných prác, spoločnosťou INGSTEEL, …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *