Erika Karová: Sklamali deti, to sa nerobí

Už nejaký čas naša firma podporuje viaceré športové aktivity. Jednak preto, že máme šport radi, ale hlavne kvôli tomu, že je to jednoducho správne a pre spoločnosť prospešné. Mojou srdcovou záležitosťou je chôdza. Preto naša firma založila aj vlastný športový klub. Ten sa snažíme budovať na profesionálnej úrovni. Pomáhajú nám v tom viacerí odborníci, vrátane zlatého olympionika z Ria Mateja Tótha. Fandíme si, že o pár rokov nám vyrastú ďalší úspešní reprezentanti.

Preto ma mrzí a musím povedať, že aj rozčuľuje, keď stretnem funkcionárov, ktorí patria svojím zmýšľaním a konaním do minulého storočia a možno ešte hlbšie. Takých sme stretli nedávno na Majstrovstvách Stredoslovenského kraja v atletike. Z nášho klubu BCF Dukla Banská Bystrica sa do pretekov zapojilo 25 detí v chodeckých disciplínach a odniesli sme si úžasných 15 medailových umiestnení. 

Aj tak sme ale z pretekov odchádzali s horkou chuťou v ústach. Organizátori totiž po disciplínach, ktoré ich asi bavili viac, zbalili elektronickú časomieru. Po ukončení bežeckých disciplín boli ale na programe ešte preteky v chôdzi. Áno čítate správne, toto sa stalo na Majstrovstvách Stredoslovenského kraja. Dospelí ľudia ukázali deťom, že ich nezaujímajú. Podľa mňa je to to najhoršie, čo sa môže dieťaťu stať. Keď mu dajú dospelí pocítiť, že jeho šport je menej cenný, ako iných.

Bonusom bolo, keď ešte počas prebiehajúcich pretekov v atletickej chôdzi pri poslednej kategórii zbalili všetky rekvizity, stupne víťazov. Organizátori odišli z haly preč, napriek tomu že deti ešte pretekali v chôdzi na 3000 m. Týchto pretekov sa zúčastnili aj pretekári z iných miest. Z Nitry, Martina, Bacúcha, Borského Mikuláša a Borského Svätého Jura.
Po pretekoch, ktoré si súťažiaci naozaj „odmakali“ ich nečakal nikto, kto by im bol potriasol rukou. Pritom išlo o preteky Stredoslovenského kraja organizované Stredoslovenským atletickým zväzom v spolupráci s ŠK UMB. Nuž, aj takíto ľudia sa žiaľ nájdu v hrdom Európskom meste športu 2017.

Naozaj som sa cítila pred trénermi z iných miest nepríjemne a trápne. V kancelárii pretekov si deti samé museli hľadať diplomy a keď sme diplom za druhé miesto nenašli, odpovedali nám stroho, že  dodávateľ nedodal. Vraj pošleme po trénerovi.

Myslím si, že takéto niečo by sa nemalo stávať a je to veľkou hanbou. Ako chceme viesť deti k športu a úcte, keď im to nevieme dať? Ako sa mali cítiť tí, čo sa stali majstrami stredoslovenského kraja, bez úcty, rešpektu. Nešlo o to, že nedostali medailu či diplom, ale aj oni si chceli vychutnať aké je to stáť na stupni víťazov, keď si to vydreli. S akým pocitom majú ísť teraz reprezentovať na Halové Majstrovstvá SR?

Autor:

Volám sa Erika Karová. Žijem v Banskej Bystrici, spolu so svojou rodinou, manželom a dvoma deťmi. Mám tu množstvo priateľov a známych. To je hlavný dôvod, prečo chcem, aby sa naše mesto posúvalo dopredu. V živote som nedostala nič zadarmo. Spolu s mojím manželom sa nám podarilo naplniť svoje ciele a založiť vlastnú a môžem povedať, že teraz už úspešnú spoločnosť, ktorá patrí k najväčším energetickým spoločnostiam na trhu. Práca ktorú robím ma napĺňa a prináša do môjho života radosť. Čo ma ale trápi, je systém fungovania mesta, či samosprávy a chcem zmenu. Neriešia sa problémy obyvateľov ako by mali, nefunguje transparentné prideľovanie dotácií na podujatia v našom kraji, organizuje sa málo akcií pre deti, seniorov a ľudí v núdzi. Okrajové časti mesta a obce sa neriešia, alebo riešia len minimálne. Viem o čom píšem. Aktívne sa totiž zapájam, organizujem a podporujem športové a kultúrne podujatia a charitatívne projekty.

Pozri tiež

AKO JE TO S KOMUNIKÁCIOU MEDZI NAMI NA PLATFORME VNÍMANIA?

BLOG Ľudská reč bola vynájdená preto, aby jednotlivci mohli medzi sebou komunikovať a uľahčili si …

Jeden komentár

  1. Dobrý deň pani Karová, veľmi rád som si prečítal váš článok o prístupe niektorých občanov z radov dospelých členov organizátorov atletického podujatia Majstrovstvá Stredoslovenského kraja. Takéto niečo sa v minulosti nemohlo stať. Je to neslušnosť voči deťom- pretekárov a samozrejme aj neúcta voči trénerom. Takto sa nebuduje slušné Slovensko. Bolo by sa vhodne opýtať, čo ich k takému kroku viedlo a prečo sa k organizácii pretekov takto neslušne zachovali.
    Ale ja chcem Vás informovať o sklenenom pohári s nápisom OLYMPIJSKÝ KLUB – Banská Bystrica a vyobrazením oplympijskych piatich kruhov s postavou atléta, ktorý vlastním. Chcem Vám ho darovať pre účely organizovania športových aktivít pre “ budúcich olympionikov“ Slovenska. S priateľským pozdravom Ján Vicen.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *