Futbal detí má aj na Honte svoje prednosti, podporujme zvyšovanie kvality tejto hry pre deti

Kto na Honte za posledné desaťročie pozorne sleduje futbalovú prácu s deťmi či už v oblasti prípraviek, alebo mladších a starších žiakov zistí, že futbal v tomto regióne má pre deti svoje motivačné, zábavné, pohybové, relaxačné i výchovné opodstatnenie.

Futbal detí, futbalovej mlade vôbec, má rôzne podoby pohľadov. Trebárs aj na tráve takých veľkoklubov akým je holandský Ajax Amsterdam, kde uplatňujú mnohé prvky aj z bývalej metodiky futbalovej školy Petra Benedika v Dukle Banská Bystrica. Táto snímka je tiež toho dôkazom. Využívame mnohé dobré, užitočné i v súčasnosti vo futbalových životoch našich detí, v našich kluboch, našimi trénermi? Potierame zlo, ktoré sa šinie u nás futbalovým svetom detí?.. Mnohí aj v slovenských podmienkach budujú futbalové veľkokluby. V čom sú odlišné od tých slávnych v Anglicku, Holandsku, Nemecku či rancúzsku. Skutočne len výškou financií, alebo aj niečím iným? Napríklad metodikou trénerskej práce, futbalovou funkcionárskou vyzrelosťou a dôslednosťou?… Príliš veľa nezodpovedaných otázok. Kto by na ne mal podávať kvalitné, reálne odpovede, vysvetlenia, analýzy?…

Príkladov pre také tvrdenie aj v rozšírenej podobe je viac ako dosť. Tie, pre samotné deti, ale i kluby Hontu prospešné, propagujme a pomáhajme rôznorodo zvyšovať futbalovú i celospoločenskú kvalitu. Je to naliehavo potrebné. Pre samotný futbalový vidiek, pre nárast kvality futbalu v Slovenskej republike, pre zvyšovanie celospoločenskej úrovne života hlavne z pohľadu našich detí.

Keď sme 27. januára toho roku navštívili s redakčným blokom v Dudinciach III. ročník Dudinka Cupu, všimli sme si medzi početnými divákmi nie len mnoho prítomných rodičov, ale aj vzácne športové osobnosti, v životoch ktorých je láska k deťom a futbalu dominantná. Medzi takých na Honte, konkrétne v Dudinciach patrí aj Roman Jelok, ešte pred pár rokmi aktívny futbalový rozhodca III. ligy, ktorý sa pred bezmála desaťročím rozhodol venovať aj futbalu detí.

„ Keď otvárali tunajšie Kúpele Dudince a.s., kúpeľnú sezónu, po komunikácii s organizátormi tohto skvelého podujatia som sa pridružil futbalovými aktivitami s deťúrencami k nim. Magister Peter Benedik dokázal motivovať futbalové okolie Hontu a urobili sme pre deti turnaj. Skvelý. Na Hont začali chodiť súperiť, vymieňať skúsenosti detské družstvá z Banskej Štiavnice, Krupiny, Hontianskych Nemiec, do deja futbalovo – spoločenských aktivít sme začali vťahovať aj najbližšie detské futbalové okolie Dudiniec či priľahlých mestských klubov – Lučenca, Zvolena, ba na turnaj sme pozvali aj mladé nádeje MFK Dukla Banská Bystrica“ – rozhovoril sa na základe našej žiadosti priblížiť jeho futbalové postoje k futbalu detí , prostredníctvom médií.

 „ V našej klubovej práci prevláda úprimné chcenie motivovať deti cez futbal k ich úspešným životom. Ich pobyt na ihrisku, počas tréningov pokladáme za prospešnú aktivitu k nárastu zdravia i futbalového rastu tých, ktorým sa táto hra páči. Mladší žiaci z Levíc, Banskej Štiavnice, Krupiny, Štúrova, Veľkého Krtíša a domácich Dudiniec, v drese ktorých nastupujú viacerí talentovaní chlapci zo susedných dedín dokumentovali aj dnes, že futbal hrať chcú, majú podporu svojich rodín, svojich malých futbalových klubov či im podobných inštitúcií“

– boli ďalšie slová Romana Jeloka, ktorému pri družstve žiakov pomáha trénersky pedagóg, v minulosti úspešný ligový futbalista, Miroslav Žirko. Nezabudol okrem toho zdôrazniť pozitívny prístup vedenia mesta Dudiniec k futbalu detí, mládeže, ale aj dospelých.

Pozorný priaznivec futbalového diania pozná dobre pozitívne postoje primátora mesta PaedDr. Dušana Strieborného k futbalu či športu. Pri našej ostatnej debate na tému Šport Dudiniec, futbal zvlášť, pripomenul ako je potrebné konečne deklarovať odborníkmi konkrétne vízie a predstavy o tom, čo má prinášať úspech, ako sa všetko má k ešte úspešnejšiemu obracať.

„ Ak také analyticko – odborné fórum dokáže predložiť dokument doby o tom, čo je v ich predstavách a bude to kolidovať s reálnym svetom, prečo tomu nepomôcť“,

povedal rečníckou otázkou v spomenutej debate okrem iného.

Nás s redakčným blokom ani veľmi nezaujímalo konečné poradie v turnaji, lebo to pre 11 ročné deti podľa našej mienky nie je tá najpodstatnejšia funkcia futbalovej práce s deťmi v ich veku. I keď ctíme názor, že pre väčšinu detí je každé víťazstvo a každá pochvala úžasným motivačným faktorom. Všímali sme sa aj preto a práve preto aj ich disciplíny, postojov ich rodičov k futbalovej hre na turnaji, ich záujmu a prístupu k futbalu samotnému, metód trénerskej roboty, ktorá sa dá na takom turnaji dobre odčítať. Zistili sme, že oproti minulosti, tej dávnejšej, spred vyše dvadsaťročia sme futbalovej metodike, výchove futbalovom a pre futbal zostali veľmi dĺžni.

Na takom malom priestore je ťažké byť konkrétnejším, ale s detským futbalom to nie je v slovenskom futbale všetko také optimálne ako sa to podsúva spoločnosti.

„Chýba základné, zdravý pohyb detí. Deti nevedia behať, musíme ich učiť ako prirodzene bežať, ako vnímať priestor, ako spadnúť  a rýchlo vstať, ako sa pozdraviť a slušne rozprávať medzi sebou i so staršími. Všetky chyby zvaľujeme na školy, na pedagógov. A čo výchova v rodine? V samotnej futbalovej asociácii? Nekritizujem, zamýšľam sa. O načrtnutom v praxi nekomunikujeme verejne, chŕlime zostavy, góly, body, sekundy. Aj to je potrebné. Ale spôsob cesty k úspechom je vec ešte potrebnejšia k sústavnej publicistike a presadzovania užitočného v praxi. Chápem mnohých, že uponáhľaná doba plodí rôznorodé prístupy k vlastným deťom, ale snažia sa všetci rodičia správne orientovať v tom, čo je pre dieťa samotné škodlivé, nebezpečné, výchovne nesprávne? Ako tam a po ose dieťa – rodič – škola – športový klub – športová asociácia premieňame vízie ak existujú, na drobné? Aj k tomu by mali slúžiť futbalové konfrontácie, futbalová publicistika, analýzy, neformálne rozhovory, hľadanie východísk z nesprávnych prístupov, ktorých je v prístupoch k vidieckemu futbalu dosť“

– načrtol vo chvíľkovom rozhovore s nami stredoškolský pedagóg Ivan Pompoš z Levíc, absolvent FTVŠ v Bratislave, skúsený tréner, isto aj psychológ a metodik. Nie, rodičov nechceme a nebudeme kritizovať. Nepatríme medzi tých, ktorí by si dovolili stínať hlavy funkcionárov, rozhodcov, metodikov. Radšej chceme približovať pozitíva. V načrtnutých oblastiach veľmi pauzujú. Zásluhou mnohých!

Všímali sme si však aj na tomto podujatí, že pozitíva existujú. Nevymierajú. Všimli sme si a vyzdvihujeme zručnosť mamičiek pri servírovaní a hlavne zabezpečení občerstvenia, pečení dobrôt a stravovacích aktivitách na turnaji. Chválime ich úžasnú dobrosrdečnosť, materinskú náklonnosť, ochotu dať všetko v prospech dieťaťa, na tomto podujatí.  Mená mamičiek Janky Zekuciovej, Eriky Drábovej, Denisy Horváthovej či pani Severovej, ale i nespomenutých je potrebné oceniť aj verejne. Podporujú trendy pomáhať športu, svojim deťom, aktivitám, ktoré v spoločnosti súčasných širokých lakťov potrebujeme ako soľ.

Z hľadiska histórie ďalších ročníkov takých a im podobných futbalových aktivít registrujeme aj publicisticky aspoň podstatnú časť výsledkov v  jednotlivých zápasov. V skupine „A“ boli tieto: Dudince – V. Krtíš 5:4, Levice – Dudince 0:1, v skupine „B“ Krupina – Štúrovo 8:0, Banská Štiavnica – Krupina 3:2, potom V. Krtíš – Krupina 0:7, Štúrovo : Levice 0:1, v boji o 5. miesto V. Krtíš – Štúrovo 2:1, semifinálové zápasy Dudince – Levice 4:3, Banská Štiavnica – Krupina 6:3, v boji o III. miesto vyhrala Krupina nad Levicami 4: 1 a vo finále Banská Štiavnica nad Dudincami 4:2.

Mohli by sme písať o štýle trénerských prístupov, spomínať  prácu trénerov Ľ. Chochlíka z B. Štiavnice, mimochodom, v čase jeho aktívnej pretekárskej kariéry v Dukle Banská Bystrica, trojnásobného majstra Československa v šprinte na 100 metrov, známeho z čias pomocníka i hlavného trénera „A“ mužstva dospelých vo futbalovej Dukle, alebo už spomenutých Romana Jeloka či Miroslava Žirka z Dudiniec, Ivana Pompoša z Levíc a ďalších, ale nás zaujali aj slová starého otca Ladislava Kováča, ktorého ešte ani nie 11 ročný vnuk Laco pútal v drese Dudiniec oko divákov nesmiernym talentom pre pohyb s loptou, myšlienku v hre, či schopnosť v pohotovej streľbe.  Ladislav Kováč senior nám okrem iného povedal:

„ V našej rodine, napriek tomu, že sme Rómovia, nikto nefajčí, nikto sa neopíja. Naša rodina sa živý prácou hrobárov. Chlapi v nej, tej našej rodine Kováčovcov z Terian, i keď ja osobne pochádzam z Prenčova, sme však smutní ak sa podaktorí futbaloví funkcionári svojimi prístupmi k futbalu stávajú jeho hrobármi. Takým by sme radšej ponúkli náš rýľ, našu lopatu pri kopaní toho malého miesta pre večný odpočinok. Rovnako sa t dotýka aj všetkých tých, mám na mysli aj podaktorých futbalových rozhodcov či nevzdelávajúcich sa trénerov, ktorí nedokážu zdokonaľovať technickú zdatnosť, futbalovú kreativitu futbalových talentov tak, aby sa z nich v dospelosti stávali nie len kvalitní futbalisti, ale aj ľudia. My nemôžeme, nechceme a nesmieme kopať hrob, aby  v ňom neboli pevné steny, dodržaná miera čo do hĺbky, ale i šírky, vo futbale detí, tom slovenskom si mnohí robia rozmery, ktoré pasujú ich funkcionárskym predstavám. Mám 65 rokov, hral som futbal, dobrý futbal hral môj syn a tešilo by ma, ak by svoje schopnosti do ešte kvalitnejších rozmerov rozvíjal môj vnuk, jedenásťročný Laco. Rád si dáme poradiť, budeme diskutovať s múdrymi, schopnými a úprimne konajúcim o tom, ako toto docieliť.“

Reč nevymyslená, odznela medzi novinárom a starým otcom, ktorý vydržal na turnaji sledovať od rána do jeho skončenia každý zápas. Súboje chlapcov, výkony rozhodcov, komentoval svojsky, svojim videním, svojim futbalovým srdcom. Pre pozorného futbalového odborníka vie povedať o futbale mnoho. Pravdivého, osobného, vyplývajúceho z vlastného poznania a výsledkov z futbalovej praxi slovenského vidieka. Ponuka pre odborníkov znova verejná, nevymyslená. Mienená pre dobro futbalu, nie pre stínanie hláv.

Jozef Mazár, Foto: archív www.sportlandia.sk

Pozri tiež

Karviná víťazom 50. ročníka turnaja “O pohár SNP“

V dňoch 18.- 20. júla 2019 sa na ihriskách v Radvani, Priechode a Kremničke za účasti českých družstiev …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *