Knižná publikácia Futbaloví anjeli a démoni na ceste k čitateľovi

Tak ako sme už na stránkach Priekopníka 6. decembra informovali, v sobotu 15. decembra v Športovej hale na Štiavničkách pri príležitosti 25. výročia futbalového turnaja žiakov O pohár Jozefa Vengloša bude i slávnostné uvedenie do života knižnej publikácie doktora Jozefa Mazára Futbaloví anjeli a démoni.

Dnes prinášame rozhovor Jozefa Ivana s autorom uvedenej publikácie, doktorom Jozefom Mazárom.

V závere tvojej knihy  si sa vyjadril:“….pozrieť sa bez závisti na futbalovú krásu, radosť, úspechy iných o ktoré sa sami snažíme je skryté spravidla v srdciach veľkých a vzácnych osobností.“

Čo si tým myslel?

Myslel som na množstvo ľudí, ktorí pôsobili alebo pôsobia či už v úlohe hráčov, trénerov, funkcionárov, fanúšikov nielen banskobystrického futbalu, ale športu vôbec. Túto myšlienku napísali všetci, napočítal som ich vyše 550 na minuloročných oslavách vzniku futbalovej Dukly Banská Bystrica, kedy sa hralo stretnutie internacionálov Dukly Banská Bystrica a Dukly Praha a známy futbalový tréner Mgr. Peter Benedik oslavoval 70-te narodeniny.

Tam si hľadal aj korienky vzniku publikácie Futbaloví anjeli a démoni?

Nie, to by som klamal. Boli už predo mnou a existujú  i teraz chytrejší a múdrejší, ktorí vedia dokonale vysvetliť prečo je potrebné o futbale a o živote písať v jeho súvislostiach. Podľa mňa život nie je o tom, aby ste boli populárni, obľúbení, život nie je ani o tom ako sa obliekate, na akom aute sa vozíte, s akým dievčaťom chodíte… Život je vždy verný tomu kto ste, alebo čomu veríte, čo užitočné ste svetu dali a čo mu chcete ponúknuť. Kniha je i o dôvodoch prečo sa dokážeme smiať, prečo dokážeme spievať, ale tiež prečo dokážeme a nehanbíme sa plakať.

V recenzii je napísané, že dejom knihy prúdi esencia mládežníckeho trénera Dukly Petra Benedika, hráčov Mareka Penksu, Karola Praženicu, Štefana Rusnáka, Vratislava Greška, bratov Moresovcov, Róberta Semeníka, Martina Poljovku, Mareka Bažíka, Mariana Strelca, Norberta Dikacza, Viktora Pečovského a ďaľších.

Prečo si postavil dej knihy práve na týchto osobnostiach?

Históriu nikdy nepíše autor knižky. Tú píšu vždy ľudia medzi ktorými autor knihy žil a žije a pritom sa pohyboval v živote medzi podobnými, akí boli a sú tí, ktorých uvádzaš. Nielen spomenutí, ale i ďalší sú skloňovaní v obsahu publikácie. Nemôžem spomenúť všetkých vyše 300 ľudí o ktorých sa v knihe píše. Poďakovať sa obsahom chcem všetkým, ktorí svojimi príbehmi pre slovenský futbal tento dej priblížili. Napríklad aj Marekovi Jančiarovi, ktorý prakticky v Dukle Banská Bystrica ani futbal na ligovej úrovni nehral, ale podľa ktorého sa patrí stále hlbšie bádať po futbalových súvislostiach v tomto regióne. Na základe svojich archívnych materiálov, ktoré po okolitých štátoch získal, práve Banská Bystrica začala písať futbalovú históriu ako prvá na Slovensku.

Priestor v knihe dávaš aj olympijskému víťazovi Františkovi Kunzovi, majstrom Európy z roku 1976 Antonovi Ondrušovi, Ladislavovi Jurkemikovi, Pavlovi Michalíkovi ale i ďalším. Prečo to robíš?

Človek sa celý život učí. Ja sa rád učím od múdrejších ako som sám. Veď inak by som sa sotva dozvedel, že Pavol Michalík, rodák zo Šálkovej – dnes štvrte Banskej Bystrici mal v Belehrade na majstrovstvách Európy chytať pokutové kopy proti Nemecku a nie Ivo Viktor. Prečo sa tak nestalo i toto je obsiahnuté v knihe. Samozrejme, túto knihu som mohol písať hlavne preto, že mi trénerský futbalový mág podľa mňa výsledkami svojej práce hlavne s mládežou viac uznávaný vo svete ako u nás doma poniektorými futbalovými odborníkmi. Peter Benedik dovolil spoznať kvalitu futbalu a života medzi skutočnými hráčskymi, funkcionárskymi a rozhodcovskými osobnosťami na tejto planéte. Už vtedy, keď som mohol sledovať jeho individuálne tréningy s podaktorými jeho hráčmi, zoznamoval ma s mnohými tak z domáceho ako i zahraničného futbalu, ktorí pre európsky a svetový futbal dosiahli mnoho užitočného. Publicisticky som sa to snažil zúročiť práve v tejto knižke.

Je o tebe známe, že si  vášnivý priaznivec Dukly telom i dušou. Prečo ťa oslovila práve Dukla?

Ďakujem za túto profesionálne položenú otázku. Tvrdím, že Dukla bola v Československu a zostala tak v Českej republike ako i na Slovensku učiteľka športu. Veľkí publicisti, odbornou a laickou verejnosťou uznávaní športoví novinári Ota Pavel, Karol Polák, Igor Mráz, Imrich Hornáček, žiaľ, ktorí nám už nemôžu živým slovom odovzdávať bohaté skúsenosti, ale spomeniem i poniektorých žijúcich napríklad Ivora Lehoťana, Ladislava Škorpila a mohol by som menovať i ďalších, tiež o tejto pravde i keď svojsky už dávno písali a podaktorí píšu i dnes. Veď športové príbehy Anastasie Kuzminy, Kataríny Neumanovej, Jozefa Pribilinca, Mateja Tótha a ďalších si takú publicistiku, ktorá približuje úspechy a ich zrod v reálnom živote pri športe v Dukle a s Duklou sú toho dostatočným svedectvom. Keď koncom tohoročného novembra Ministerstvo obrany Českej republiky a vedenie Armádneho športového centra Dukla Praha odovzdávali v Prahe žijúcim olympijským víťazom za éry Československa pamätné medaily a život mi dovolil byť medzi nimi, osobne sa v mojej mysli odvíjal zlatý film s legendami ktorým tlieskali a tlieskajú milióny divákov na svete. Zaspomínal som si na úžasné veličiny s logom Dukly. Mám na mysli manželov Zátopkovcov, Jana Železného, Miška Martikána, Elenu Kaliskú, Jožka Pribilinca, ale aj futbalistov Josefa Masopusta, Františka Kunzu a všetkých, o ktorých som  mal tú česť písať a viesť s nimi dialógy na rôzne témy. Hrialo ma pri srdiečku, keď Pamätnú plaketu z radov futbalových trénerov preberal aj Peter Benedik, či z radov funkcionárov aj brigádny generál vo výslužbe, bývalý veliteľ Dukly Banská Bystrica, Ivan Čierny. V Dome armády Dukly v Prahe im vysoké vyznamenania okrem zástupcu velenia Českej armády odovzdával aj veliteľ pražskej Dukly plk. Ing. Jaroslav Priščák Ph.D. Mimochodom, mal som tam česť rozprávať sa so žijúcim autorom loga Dukly, dnes 96 ročným Antonínom Marečkom. Historické súvislosti, to nie sú len holé fakty. Jan Saudek odovzdával svoju knihu, ktorú nafotil s olympijskými víťazmi, nerobil toto dielo cez šablónu ani cez vopred narysovanú osnovu. Keď som sa ho pýtal prečo  nie, tak povedal:

“Ako fotograf stojím na zemi a s pokorou a obdivom sa snažím vidieť cez fotoobjektív tú krásu a lásku k športu hviezd na blankytnej oblohe vysoko nad nami. Sú to všetko umelci športu. Zasluhujú si dostávať nevšedné a z vďaky a úcty robené pozornosti od tých ktorých fascinujú svojimi výkonmi.“

Keď sme si s pánom Saudkom podávali ruky a tiež som držal v ruke jeho cennú knihu „Hviezdy“, poďakoval som sa mu za jeho krásne myšlienky, ktorými mi pomohol asi najvýstižnejšie priblížiť o čom bolo moje úsilie, moja snaha pri knižnom spracovaní príbehov do knihy Futbaloví anjeli a démoni.

Ďakujem za rozhovor. Prajem  knihe Futbaloví anjeli a démoni úspešnú cestu  k čitateľovi.

Autor: Jozef Ivan, foto: Ján Miškovič

Pozri tiež

Pilsner Urquell oslavuje výročie prvej várky: Do 15 miest prinesie exkluzívne pivo

Oslava narodenín vo veľkom štýle! Pilsner Urquell slávi 177 rokov od uvarenia prvej várky. Pocta originálnemu …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *