Komu patrí mesto

„V meste je najdôležitejší verejný priestor – miesto, na ktorom sa všetci stretávajú a komunikujú – priatelia aj nepriatelia, známi aj neznámi. Verejný priestor je dokonalou ukážkou demokracie,“ povedal James Corner, renomovaný newyorský architekt, na pražskej konferencii reSITE.

Tretieho ročníka reSITE, ktorý sa konal v novovybudovanom Fóre Karlín, sa zúčastnilo aj mesto Zvolen. Konferenciu na tému miest, ich tvorby a života v mestách organizuje Institut plánovaní a rozvoje hl. mesta Prahy. Nielen podľa Jamesa sú mestá a ich priestor nesmierne dôležité pri rozvoji celej spoločnosti.

Budúcnosť miest

V roku 2050 bude podľa odhadov odborníkov žiť v mestách 75 % populácie. Je to výzva, na ktorú sa treba pripraviť. Ako? Práve konferencia reSITE dáva odpoveď na túto otázku: spoluprácou. Keďže v budúcnosti budeme riešiť vážne globálne problémy, bude potrebná spolupráca svetových odborníkov i celej spoločnosti. Už dnes krajiny a ich vlády začínajú načúvať hlasom odborníkov, no stále existuje veľká priepasť medzi odborníkmi a verejnosťou. Podľa Grega Clarka, londýnskeho odborníka na rozvoj miest, majú byť práve architekti mostom medzi najnižšími vrstvami obyvateľov a vedením miest i krajín. Je to veľká zodpovednosť, ktorú si treba uvedomiť.

Mestá majú byť produktom spolupráce

Bez spolupráce sa nezaobídeme. „Demokracie nie je dnes, ale až zajtra. Dnes však o nej treba diskutovať,“ hovoril na konferencii James Corner, svetový architekt. Už dnes vieme, že mestá budú musieť klásť dôraz na rozvoj bývania, budovanie infraštruktúry, ekologickú dopravu, budú musieť nasýtiť a uživiť svojich obyvateľov. Veľká časť zodpovednosti však leží na samotných ľuďoch – práve jednotlivci dnes najviac formujú podobu miest v čase. Konferencia na tému zdieľaných miest predstavila projekty spoločného bývania, zdieľanej dopravy, participatívneho rozhodovania. „Mestá, ktoré prežijú a vydržia nemusia byť len pekné, ale aj funkčné a ekologické,“ hovoril ďalej James Corner. Budú podľa neho stáť na pevných základoch – participácii, stratégii a jednotnej myšlienke. Rovnako dôležití v hre sú uvedomelí politickí lídri, ktorí budú spolupracovať na lokálnej, ale aj globálnej úrovni.

Kto je uvedomelý líder?

Jedným z najzaujímavejších hostí konferencie bol Jón Gnarr, bývalý starosta Reykjaviku. Začínal ako komik, ktorý nedoštudoval školu a považovali ho za blázna. Tento status si uchoval a stal sa vďaka nemu starostom hlavného mesta Islandu. Do politiky vstúpil preto, že ju považoval za nesmierne nudnú záležitosť. „Dnes máme množstvo profesionálnych politikov, ale chýbajú nám idealisti, umelci, technici,“ povedal. Jón svoje mesto miloval a chcel, aby boli jeho obyvatelia šťastní. „Mnohí ma považovali za nepriateľa, ale ja som ich tak nevnímal.“ Iba tak podľa neho bolo možné postaviť mesto na nohy v čase krízy, krachu bánk a rozpadu vlády. „Nechal som ľudí robiť ich prácu,“ vysvetľoval. Podstatné však bolo, že so svojou Najlepšou stranou nechcel robiť politiku. V kampani dával ľuďom nesplniteľné sľuby a na stretnutiach s občanmi niekedy čítal Surealistický manifest. To, čo vyzeralo ako bláznovstvá, však stálo na dôležitých rozhodnutiach. Do vedenia mesta priniesol trochu zábavy, no hlavne vlial opäť nádej ľuďom. Ukázal, že ešte sa nájdu politici, ktorým možno veriť.

Komu patrí mesto?

Aby mesto mohlo rozhodovať o svojej budúcnosti, musí ho vlastniť. „Musí vlastniť pozemky, na ktorých stojí alebo nájsť spôsob, ako diskutovať s vlastníkmi týchto pozemkov,“ hovoril v jednom z blokov Henk Ovink, zvláštny splnomocnenec pre vodné zdroje v Holandsku. Na týchto pozemkoch potom treba stavať mestá nielen podľa pravidiel, zákonov a byrokratických mechanizmov, ale aj podľa toho, čo je pekné a dobré pre ľudí. Pavla Melková z Institutu IPR ukazovala práve príklady, kedy sa v Prahe stavalo síce podľa zákona správne, ale tie miesta dnes „nie sú pre ľudí.“ Podľa Karoliny Mikovej, ktorá pracuje v slovenskom PCDS sa mestá ľudí niekedy boja. Považujú ich za hlúpych, lenivých či nekompetentných. Na druhej strane je to problém nedôvery – ľudia neveria svojim zastupujúcim, že naozaj pracujú pre nich.

Tieto problémy treba preklenúť. V mnohých mestách už na to majú vymyslené metódy. Je potrebné s ľuďmi diskutovať, vzdelávať ich, ako veci v mestách fungujú a vypočuť si ich názory. Budúcnosť je podľa účastníkov konferencie v participácii. Mestá sú napokon ako film – tvorí ho celý tím od scenáristu až po režiséra.

Zdroj: TS, Mesto Zvolen

Pozri tiež

Video│Mladí ľudia vedia o holokauste a SNP málo

Najčastejšou odpoveďou bolo neviem. Aj takto vyzeral prieskum u mladých ľudí vo veku 15-20 rokov. …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *