29. august 1944 po 72 rokoch

Pamätná spomienka a oslavy 29. augusta 1944 sú za nami po 72 krát. Ale s úbytkom priamych pamätníkov sa vynára otázka, čo bude s nimi ďalej. Aké obdobie si tento pamätný deň budeme ešte pripomínať v súčasnej podobe?

V tom lepšom prípade dátum vstúpi do učebníc, v tom horšom zapadne prachom zabudnutia a pripomínať si ho bude niekoľko ľudí, podobne ako je to aj s inými historickými dátumami. Už v súčasnosti je aktuálna otázka znenia „budú nasledujúce nastupujúce generácie akceptovať spomenutý dátum a ako bude k nemu pristupovať? Na niekoľko otázok súvisiacich s touto udalosťou odpovedal a zamýšľal sa nad nimi predseda oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici Ján Pacek.

Ako ste spokojný s priebehom 72. výročia 29. augusta 1944 ?

„Múzeum SNP každoročne pripravuje oslavy a Zväz protifašisitckých bojovníkov sa podieľa len pri zabezpečení organizácie osláv. To znamená pomáhame pri nasmerovaní ľudí, pri parkovaní autobusov atď. Je to celoslovenská akcia Zväzu protifašisitických bojovníkov. Bratislava zabezpečuje dovoz ľudí sem a my ich umiestnenie. Počasie nám vyšlo čo je hlavné prišli hlavní predstavitelia štátu spolu so zahraničnými hosťami. Myšlienka sa ďalej udržuje medzi generáciou, ktorá sa v súčasnej dobe tomu venuje. Horšie to už je s mladšou generáciou.“

Boli ste spokojný s prístupom verejnoprávnej RTVS a jej vysielaním v deň výročia ?

Problém RTVS Zväz protifašistických bojovníkov kritizoval už dávno. Dôvodom je, že žiadna TV sa nevenuje udalostiam 2. svetovej vojny, SNP a oslobodenia. Jednotlivé komerčné televízie vysielajú americké filmy a nevysielajú to, čo by mali vysielať. My sme sa už dávno snažili riaditeľovi RTVS cez Ústrednú radu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov tieto záležitosti trochu priblížiť, aby sa aj on priblížil národu a nenechal myšlienku oslobodenia zaniknúť. Neviem čo sa v spoločnosti deje, či niekto nie je už pripravený túto oganizáciu pomaly vytlačiť do úzadia.“

Nestrácajú oslavy 29. augusta 1944 v spoločnosti na vážnosti?

Myslím si, že národ ako taký, to má ešte stále v srdci. Že si je toho vedomý a je vďačný tým ľuďom, ktorí vybojovali slobodu aj za to, že sa vlastne zachránil slovenský národ a Slovanstvo, lebo boli sme na odpis. Hitler vymyslel likvidáciu celej populácie Slovanov. Myslím si, že stredná a staršia generácia to ešte má v srdci a nedá si to odtiaľ zobrať. Možno niekto už predčasne začal tlačiť na to, aby zväz vytlačil do úzadia, ale zatiaľ sa im to nepodarí, pokiaľ táto generácia žije.“

Medzi vašich oponentov, ale už patria aj mladí ľudia, ktorí dopĺňajú rady tých, ktorí 29. august 1944 považujú za deň zrady.

„Myslím, že spoločnosť ako taká zaspala, čo sa týka vytvárania životných podmienok pre mladú generáciu. Zoberme si skutočnosť, že keď my sme boli mladí a zakladali sme si rodiny, mali sme od spoločnosti manželské pôžičky. Čiže bez problémov sme sa dostali do zamestnania, k bytu. A ešte keď sa narodilo dieťa, v súčasnej dobe sa kritizuje nedostatok pôrodnosti, mali ste odpis z pôžičky. Samozrejme, deti som neplodil nato, aby sa mi odpisovalo z pôžičiek. Mladej generácii sa žilo omnoho jednoduchšie a ľahšie, ako v súčasnej dobe. Dnes sa mladý človek k bytu nedostane, pokiaľ si naň nepôjde zarobiť do zahraničia, alebo nezdedí niečo po privatizéroch prvej kupónovej privatizácie. Prijali sa také právne zákony, aby sa rozbil majetok spoločnosti, ktorý sa vybudoval za 40 rokov socializmu.

Vzdelávanie detí dostalo isté nasmerovanie, ktoré by ich malo oboznámiť s významom 29. augusta 1944. Ale deti sú vychovávané aj rodinným prostredím, ktoré je často rozhodujúce čo sa týka pohľadu dieťaťa a jeho myslenia aj na celý život. Ako vnímate túto problematiku?

Tu je chyba, podľa môjho názoru v tom, že rodina nemá čas. V súčasnej dobe sa bežná rodina stará o to, aby prežila. Manžel chodí na týždňovky, alebo na polrok do zahraničia a peniaze posiela manželke. Tá, aby prežila musí doma ťahať dve práce, aby rodinu vôbec nejakým spôsobom utiahli. Tým pádom rodina nemá čas. Aj na našich schôdzach členom hovoríme, aby sa zastavili pri pamätníku či už pri Strečne, alebo v Nemeckej. Nech vystúpia a povedia deťom čo sa tu udialo. A nie bez slova prefrčať okolo nich. Tým pádom sa k deťom nič nedostane a nebudú si pamätať tieto záležitosti, tak ako sme si ich pamätali my. V rámci rôznych organizácií, povedzme aj pionierskych organizácií, sme chodili po stopách SNP, či už po jednotlivých oblastiach, po jednotlivých pamätníkoch. Ponúknutie návštevy Osvienčimu školám je dobrý nápad. Na jednej strane to deťom niečo určite dá, ale len starším, mladšim ani nie. Skôr stredoškolákom. Na strane druhej už v predsedníctve máme člena z Múzea SNP. Ten priznal, že už informovali Ministerstvo kultúry SR a že je to záležitosť pomerne problematická, pretože v Osvienčime sú dve tlmočníčky, ktoré by mohli viesť výklad v slovenskom jazyku. Tým by sa celý Osvienčim zahltil našimi školami. Skôr by som povedal, že naši žiaci môžu navštevovať napr. Kalište. Z múzea sme dostali informáciu, že denne navštívy spomenutú lokalitu okolo sto ľudí. Ale k dispozícii je aj vápenka v Nemeckej, alebo Kremnička a v Seredi je novozriadené múzeum v bývalých kasárňach.“

V rozhlasovom vysielaní RTVS, z 29. augusta 2016, odznela informácia o nedostatočnom výskume účasti žien v Povstaní. Podobne tiež absentuje výskum účasti Rómov. Neobjavuje sa, po toľkých rokoch výskumu a vynaložených prostriedkoch, Povstanie opäť?

„Ťažko sa k tomu vyjadriť. Z dokumentárnych filmov vidieť, že aj v 2. paradesantnej brigáde boli vojačky. Vieme o nasadených radistkách, partizánkach, aj obyčajných vojačkách. Asi sa to bralo vtedy ako povstalecký vojak a možno sa nehľadelo na kategóriu ženy. Podobne sa nehľadelo na kategóriu Rómov. Predtým výskum bol zameraný všeobecne. V súčasnosti sa ide po jednotlivcoch, ktorí ešte môžu mať nejaké vedomosti z tohto obdobia a odovzdať ich ďalšej generácii. Myslím si, že nič nie je zabudnuté a aj toto sa vytiahne. Určite sa dostane množstvo informácii opäť navrch. A skôr už neskreslených, než  ako boli v predchádzajúcej dobe, kedy smerovali len jedným smerom. Že boli partizáni a bolo ticho o ostatných, ktorí sa tiež podieľali na SNP.“

Skutočne bolo Povstanie národné, keďže táto dejinná udalosť už pri svojom vzniku vlastne Slovákov rozdeľovala a dodnes rozdeľuje?

„Možno je to otázka pre SAV. Na jednej strane nemôžeme vyzdvihovať obdobie Slovenského štátu a tých, ktorí bojovali proti partizánom, Červenej armáde a Prvému československému armádnemu zboru, pretože dá sa povedať, že to bol protivník a bol porazený. Čiže nemôžeme ho vyzdvihovať. Pritom koľké matere stratili svojich synov. Ďalej zoberme si koľko bolo v tom období členov Hlinkovej strany – cez 200 000. Takže tu sa tá myšlienka na jednej strane obyvateľstva udržala len 40 rokov, ktoré nespôsobili to, aby zanikla. Stále sa to prenáša. Z tých, ktorí v 1968 ušli do zahraničia a vrátili sa bol aj takí, čo sa dostali na akademickú pôdu a vychovali vysokoškolákov, akí sú aj tu u nás na samom vrchu. Plus ďalší vysokoškoláci, ktorým nebol odoprený vstup do parlamentu. Čo ešte k tomu povedať.“

Ako sa pozeráte na budúcnosť osláv 29. augusta 1944?

„Zoberme si koniec 2. svetovej vojny. Svet bol rozdelený na Jaltskej konferencii so zámerom, kde a kto bude komu patriť. V Berlíne sa postavil múr. Prišlo obdobie Gorbačova, ktorý to uvoľnil. V spoločnosti sa opäť začal presadzovať kapitalizmus. Začal sa viac tlačiť na východ. Začal sa tlačiť tam kde skončili Napoleon aj Hitler, na ZSSR, na Rusko, na veľkú zem. Myslím si, že v súčasnej dobe keď sa pozrieme na rozloženie vojenských základní po svete, kde sú v súčasnosti, kopírujú Rusko, Bielorusko – od severu na juh. K čomu to speje? Mladá generácia bude mať problémy, aby prežila a nie aby sa zapodievala niečím inším. Nová doba možno prinesie ďalších hrdinov.“

Takže budeme zabúdať na 29. august 1944, alebo sa v tom lepšom prípade stane už len kapitolou, alebo staťou v učebniciach?

Odpoviem takto. Kto nevychádza zo svojich dejín, z predchádzajúcich zážitkov svojich starých rodičov a rodičov, ten nemá budúcnosť.“

Robert Hoza, foto: redakčné

Pozri tiež

Prichádzame do kontaktu s vodou, zemou, vzduchom

Vojsko vynikajúceho vojvodcu koná ako „bleskovo reagujúci“ had z hory Čchang. Ak ho udrieš do hlavy, …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *