Ako cestovali naši predkovia ?

Cesty sú neoddeliteľnou súčasťou života človeka. Uvedomujeme si to predovšetkým v súčasnosti, keď výrazne narastá množstvo prepravovaných ľudí a tovaru. Budujú sa nové komunikácie a mení sa dopravná sieť, ktorá mala svoj základ už v stredoveku a v niektorých prípadoch až v praveku. Suchozemské alebo vodné cesty mali a dodnes majú nepopierateľný vplyv na vývoj a prosperitu území a regiónov. Práve vďaka komunikáciám sa šírili aj nové kultúrne myšlienky a technické vymoženosti. Kvalita dopravnej siete vždy odrážala vyspelosť danej civilizácie.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Katedrou histórie Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici pokračuje aj v mesiaci máj s popularizačnými prednáškami v cykle Stretnutia s minulosťou. 29. mája 2024 o 17.00 h sa návštevníci v Thurzovom dome dozvedia viac  o cestovaní našich predkov na prednáške historika Ota Tomečka.

Historickým Uhorskom prechádzalo viacero dôležitých ciest, ale aj ciest miestneho, regionálneho významu. Trasa ciest sa časom mohla meniť, prispôsobovala sa novým okolnostiam. Pod názvom Via magna boli pomenované viaceré významné, hospodársky a strategicky dôležité cesty. Na strednom Slovensku boli dve. Jedna spájala západ s východom a tá druhá spájala Uhorsko s Poľskom až s pobrežím Baltického mora. Cesta spájala centrálne časti Uhorska so Zvolenom, sídlom komitátneho župana. Spomínaná cesta vznikla z dôvodu prepravy nerastných surovín. Vo Zvolene pod Pustým hradom sa na cestu Via magna napájala aj cesta z Hronského Beňadika do dnešného Žiaru nad Hronom.

„Prednáška sa zameriava na rôzne aspekty cestovania v minulosti. V rámci nej si predstavíme niektoré výskumné problémy, pramene výskumu, pričom primárne sa zameriame na kvalitu historických ciest. Detailnejšie sa pozrieme aj na cesty, ktoré prechádzali územím Zvolenskej stolice. Oboznámime sa s trasami týchto ciest a na základe výpovedí ich užívateľov z 18. storočia si povieme aj o tom, ako bola v tom čase vnímaná ich kvalita“,

ozrejmuje  historik Oto Tomeček.

Cyklus prednášok bude pokračovať aj v mesiaci jún. 26.júna o 17.00 h privítajú návštevníci v Thurzovom dome historika Stanislava Gubančoka s jeho prednáškou Neznáme Pobaltie, jazyk a tradičné zvyky Litvy.

zdroj a foto: ssm

Pozri tiež

Neznáme Pobaltie, jazyk a tradičné zvyky v Litve

Prví obyvatelia Litvy boli baltské kmene, ktoré začali v 10. storočí vytvárať organizovanú spoločnosť. Bolo to …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *