Historický skvost Oltár na hrade Ľupča získal prestížne ocenenie

Pred dvomi rokmi sa v jednom zaujímavom projekte priam ukážkovo prezentovalo doslova múzejnícke poslanie – pri reštaurovaní pôvodného stredovekého oltára Očisťovania Panny Márie (s oltárnym obrazom Spev Simeona), ktorý bol po viac ako 100 rokoch vrátený na svoje pôvodné miesto – na hrad Ľupča. Za jeho obnovou stála najprv dohoda riaditeľa Stredoslovenského múza Marcela Pecníka a kastelána hradu Vladimíra Homolu, ktorí následne s dôverou oslovili pre realizáciu obnovy pamiatky majstrov reštaurátorov –   Dušana Hagaru a Jozefa Doricu. Úspešnú spoluprácu naprieč verejným a súkromným spektrom si všimla aj slovenská Komora reštaurátorov, ktorá  dvojici odborníkov udelila prestížne reštaurátorské ocenenie Cenu profesora Karla Veselého za rok 2023.

Na začiatku bola výzva Stredoslovenského múzea, ktoré malo oltár z roku 1692 vo svojej správcovskej kuratele zrenovovať a  vrátiť ho ako jediný pôvodný zachovaný artefakt na miesto, kde vždy patril, na hrad v Slovenskej Ľupči. Vďaka zúčastneným partnerom – obci Slovenská Ľupča a spoločnosti Grand Power, s.r.o.  a podpore Fondu na podporu umenia dnes môžeme tento krok určite hodnotiť ako správnu voľbu k popularizácii slávnej histórie a zatraktívneniu ponuky historickej pamiatky, ktorá vďaka jej majiteľovi – Železiarňam Podbrezová, a.s., slúži aj pre verejnú návštevnícku a spoločenskú prevádzku. O tento ocenený skvost, ktorý sa stáva v kaplnke na hrade Ľupča turistickou atrakciou je čím ďalej väčší záujem, tak zo strany odborníkov ako aj širokej verejnosti.

V tomto čase patrí najväčšia vďaka a gratulácia reštaurátorom, aj keď išlo o finančne náročný projekt, bez nich by oltár dnes na hrade nebol. Pravdou je, že za dva roky si našli cestu na hrad noví obdivovatelia a priaznivci historických pamiatok. Po získaní uznávaného reštaurátorského ocenenia si môžeme povedať, že aj keď to bola pre nás všetkých výzva, má ten najkrajší koniec. Uznanie nielen verejnosti pri návšteve hradu, ale najmä odborníkov. Osobne v tom vidím krásny, priam esenciálny príklad naplnenia múzejného poslania a efektívnej spolupráce zainteresovaných strán, konštatuje Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.

Tajomný príbeh

Príbeh oltára je však stále tak trochu zahalený rúškom tajomstva. Kto, ako a kedy vzal oltár z hradnej kaplnky a odovzdal ho pod ochranu Stredoslovenského múzea, nie je známe. Múzeum ho v priestore svojich depozitov najprv dlhodobo uchovávalo. Až 3. júla 1978 bol oltár definitívne administratívne zaevidovaný do zbierkového fondu múzea.

„Keď som bol v múzeu prevziať uložené časti z oltára bol som prekvapený, čo vlastne z pôvodného oltára ostalo. Dá sa povedať, že oltár som prenášal do ateliéru v pár krabiciach. V ateliéri  som sa snažil  podľa dochovaných archívnych materiálov najskôr zložiť čo zostalo a zistiť, čo chýba. Nasledovalo reštaurátorské ošetrenie všetkých pôvodných dochovaných drevených  častí. Potom som sa snažil navrhnúť a vyhotoviť chýbajúce časti. Všetky navrhnuté rekonštrukcie sme vzájomne konzultovali na spoločných kontrolných dňoch s kurátorom múzea Jurajom Žemberom a reštaurátormi s Jozefom Doricom a Milošom Packom. Do hradnej kaplnky sme ho postupne preniesli a tam nanovo zmontovali“,

opisuje svoj postup práce reštaurátor Dušan Hagara.

V centrálnej časti oltára, je v ozdobnom ráme umiestnený obraz – olejomaľba na plátne s námetom Očisťovania Panny Márie. Ústredný motív v strednom pláne zachytáva scénu s Pannou Máriou s kľačiacim Jozefom pred Simeonom. Reštaurovaniu tohto obrazu sa venoval uznávaný maliar a ocenený reštaurátor Jozef Dorica.

 „Oltárny obraz bol zaujímavý z viacerých  hľadísk. Bol to biblický príbeh obriezky pána Ježiša, nikdy som sa s takouto témou predtým nestretol. Počas reštaurovania som zistil, že obraz nebol namaľovaný pre tento oltár, čo vidno najmä zo zadnej strany. Pre tento oltár bol len upravený. Vďaka neodbornému zaobchádzaniu mal niektoré poškodenia, ktoré boli upravované maliarsky nie reštaurátorsky. Tie sa mi však podarilo odstrániť a prinavrátil som obrazu pôvodný výraz“,

informuje reštaurátor Jozef Dorica.

Hodnotné ocenenie poteší

Osobnosť prof. Karla Veselého je spojená so založením a vytvorením koncepcie výučby odboru reštaurovania na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde dlhé roky pôsobil. Od roku 2008 odborníci v reštaurovaní udeľujú Cenu profesora Karla Veselého. Za reštaurovanie drevenej oltárnej architektúry, sochárskej a ornamentálnej výzdoby oltára „Očisťovania Panny Márie (Spev Simeona) zo zbierok Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici bol 3. miestom za rok 2023 ocenený akademický sochár Dušan Hagara a za reštaurovanie oltárneho obrazu akademický maliar Jozef Dorica.

„Reštaurovaním drevenej architektúry som sa znova presvedčil o odbornosti majstrov, ktorí premyslene a odborne vyhotovili jednotlivé časti. Zaujímavý bol pre mňa proces značných  rekonštrukcií chýbajúcich častí, aby vytvárali jednotný harmonický  celok  z pôvodnou hmotou a výrazom  oltára. Myslím si, že tak ako ja, aj Jožko Dorica má rád svoju robotu a tešíme sa nielen na priebeh prác, ale aj na výsledok. A je príjemné, keď si niekto všimne aj robotu reštaurátorov. Taktiež sme sa nesmierne potešili, z odbornej a ľudskej spolupráce so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici“,

dopĺňa Dušan Hagara.

„Každé ocenenie človeka poteší, najmä ak je to od kolegov profesionálov. Musím povedať, že prinavrátenie oltáru na hrad je podľa mňa mimoriadny  významný pamiatkársky a muzeálny počin. Stredoslovenské múzeum, ktoré dostalo do svojich zbierok tento oltár vlastne nemalo priestor, ako by ho prezentovalo. Keď došlo k zreštaurovaniu hradnej kaplnky na hrade Ľupča, stačil už len krok k tomu, aby sa na hrad vrátil“,

uzatvára Jozef Dorica.

zdroj a foto: Stredoslovenské múzeum, Dana Kurtíková, Foto: mp

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *