Priekopník spravodajstvo
Nielen čitatelia, ale aj priatelia cyklistiky, teplovzdušného lietania a slobody sa stretli v stredu (17. 2.) v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej. Héliovými balónikmi tam pokrstili knihu spisovateľa a novinára Jozefa Kollára 55 minút medzi životom a smrťou. Autor v nej mapuje príbeh dvojnásobného majstra Československa a víťaza mnohých zahraničných pretekov v cyklistike Roberta Hutyru, ktorý sa v roku 1983 rozhodol opustiť republiku. Na cestu za slobodou zvolil teplovzdušný balón, ktorý vlastnoručne vyrobil.
Nezvyčajný útek sa odohral v noci zo 6. na 7. septembra 1983, keď Robert Hutyra naložil do svojho balóna manželku Janu, 11-ročného syna Richarda, 14-ročnú dcéru Janku a svoj pretekársky bicykel. Okrem toho štyri propán-butánové fľaše s plynom. Jedna mala zabezpečiť štart, ďalšie dve let a s poslednou mali pristáť. Keď ich zachytila pohraničná hliadka, boli už v bezpečnej výške. Po 55 minútach zosadli v rakúskom vinohrade blízko dedinky Falkenstein.
„Bol to veľmi dramatický 55-minútový let, ktorý sa mohol skončiť všelijako,“ povedal Jozef Kollár, ktorého k napísaniu knihy podávajúcej skutočné svedectvo o útekoch cez železnú oponu podnietili legendy o nich. „Ešte počas socializmu sa rozprávalo o tom, že niekto z Devínskej Kobyly preletel do Rakúska pomocou rogala, neskôr to mal byť balón. Mal som veľkú chuť zmeniť tieto legendy, uviesť veci na správnu mieru, kým aktéri skutočných príbehov žijú. Vyhľadal som Roberta a vznikla táto knižka,“ priblížil genézu titulu o veľkom dobrodružstve dnes už 71-ročného Roberta Hutyru a jeho rodiny.
Rozhodnutie úspešného športovca a stavebného technika uniknúť cez železnú oponu nebolo jednoduché. V Šamoríne mal nový dom, dve dospievajúce deti, rodinu, prácu a priateľov. No po odmietnutí spolupráce s ŠtB pociťoval zo strany vládnucej triedy šikanovanie a navyše, v socialistickom zriadení, kde všetko patrilo všetkým a nikto nebol za nič zodpovedný, nemohol rozvinúť svoj podnikateľský talent.
„Keby som bol vedel, že na Západe urobia z toho takú bublinu, kopem tunel,“ vyhlásil Hutyra.
Nerátal s tým, že jeho nevšedný útek sa stane súčasťou propagandy. Prvú správu o jeho úspešnom prelete odvysielal rakúsky rozhlas po hodine.
„Reportér sľúbil, že sa v nej neobjaví moje meno a sľub dodržal. Anonymita však dlho netrvala. O hodinu sa v ďalšej správe už objavilo aj moje meno. Hneď na druhý deň boli všetci cyklisti Interu Bratislava a celá Dukla Brno na polícii,“ povedal v rozhovore s tým, že problémy s políciou mali aj jeho rodičia a brat. „Tajní sa snažili nájsť niekoho, kto nám pomáhal a potrestať aspoň jeho.“
K zostrojeniu prvého balóna použil taft. Inšpirovali ho k tomu dve východonemecké rodiny, ktoré preleteli z východného do západného Berlína na teplovzdušnom balóne vlastnej výroby. Ale neveril, že taft je dostatočne pevný a prvý balón skončil v ohni. Materiál v cene nového auta zničil škrtnutím jedinej zápalky. Druhý pokus bol vďaka „šuštiakovine“ úspešný, spotrebovali až 1600 metrov tejto látky.
„Musel som tomu balónu veriť na 100 percent, nie na 99,9,“ prízvukoval odvážny muž, ktorý napokon šťastne pristál na území Rakúska.
Pomohli aj naštudované informácie o prúdení vzduchu, smeroch vetra a asistoval aj bicykel.
„Pripomínal mi cyklistickú kariéru, prirástol mi k srdcu, ale vzal som ho aj pre prípad núdze, že by sa niekto z nás zranil. Na bicykli by sme ľahko došli pre pomoc.“
Po ročnej emigrácii v Rakúsku však Hutyrovci kvôli bezpečnosti svojich detí vysnívanú krajinu našich západných susedov opustili a presťahovali sa až do USA. Po Novembri’89 sa, ale už bez detí, do Československa čiastočne vrátili. Za nový domov si vybrali moravské kúpeľné mesto Luhačovice.
„Každý týždeň tam prídu noví ľudia na dovolenku, usmiati, mám rád ľudí. A je tam pokoj, doteraz sme vždy cez zimu odchádzali na tri – štyri mesiace do Mexika, toto je prvá zima, keď sme neodišli,“ hovorí Slovák s americkým občianstvom, doživotný člen Balónového klubu v Novom Mexiku.
Knihu uviedol do života jeho cyklistický tréner Kamil Haťapka. „Sú dvaja ľudia, ktorí mi v Československu zmenili život – Franta Jursa z Dukly Brno a Kamil Haťapka z Interu Bratislava. Nikto neurobil pre šport toľko, čo za svoj život urobil on,“ zdôvodnil výber krstného otca Hutyra.
Autor knihy 55 minút medzi životom a smrťou (vyšla vo vydavateľstve Forza Music) do jej druhej časti pridal i ďalšie príbehy invenčných útekov cez železnú oponu a úteky cez Berlínsky múr.
„Robil som aj príbeh pána Beneša z obce Hrušky na južnej Morave, ktorý zostrojil malý tank a celá rodina sa s ním pokúsila utiecť z Moravy do Rakúska,“ dodal Jozef Kollár, ktorý sa postaral aj o prekvapenie krstu. Bol ním Peter Kačík. „Celý čas som vás mal na muške. Keď vidím balón, vždy si na vás spomeniem,“ povedal Robertovi Hutyrovi muž, ktorý počas septembrovej noci v roku 1983 slúžil ako pohraničník a vyzbrojený guľometom mal za úlohu zneškodniť narušiteľa.
Neurobil to a 33 rokov o nezvyčajnom úteku v balóne mlčal.
