K záchrane Medeného hámra v Banskej Bystrici sa stretli fundovaní odborníci z celého Slovenska

V stredu, 29. marca 2023 sa v Cikkerovej sieni Radnice na Námestí SNP uskutočnilo odborné fórum venované najvýznamnejšej technickej pamiatke Banskej Bystrice – Medenému hámru.

V rámci Iniciatívy pre otvorené vládnutie, v spolupráci s OZ ZA! Medený hámor, vytvorila samospráva priestor na diskusiu odborného fóra. S cieľom vymeniť si názory, skúsenosti či rady a spoločne hľadať spôsoby možnej záchrany sídla významného metalurgického podniku na spracovanie medi, sa tak stretli zástupcovia mesta, odborníci, architekti, pamiatkari, ale aj znalci histórie, spracovatelia výskumov, plánovania či technických pamiatok. Samotnej diskusii predchádzala spoločná obhliadka areálu priamo v teréne.

Na začiatku fóra bol odbornej verejnosti odprezentovaný súčasný stav a chronológia krokov, ktoré samospráva doposiaľ realizovala so zámerom zachrániť a oživiť Medený hámor, ktorého charakter presahuje regionálny, ba dokonca národný rámec.

„Mesto v spolupráci s OZ ZA! Medený hámor spustilo v júli 2021 participatívny proces, ktorý odborne zastrešili skúsené urbanistky a architektky zo združenia Spolka. Celý proces pozostával z dotazníkového prieskumu, rozhovorov a workshopov. Výsledná správa aktivít Spolky je dostupná na: Budúcnosť Medeného hámra (PDF). Významným krokom bolo odkúpenie dvoch historických objektov – dielní a hiartov v celkovej hodnote 250 tis. eur,“

hovorí Stanislav Mičev, predseda pracovnej skupiny Za záchranu Medeného hámra.

Následne popísal doterajšie financovanie realizovaných krokov, ktorých náklady dosiahli výšku viac ako 314 tis. eur. Suma zahŕňa kúpu spomínaných budov, ich zameranie, 3D vizualizáciu objektov i okolia, čistenie areálu, dotáciu na publikáciu OZ! Za Medený hámor, archeologický výskum z fondu Ministerstva kultúry SR, a taktiež architektonicko-historický a umelecko-historický výskum podporený Banskobystrickým samosprávnym krajom, ktorý predstavili skúsení výskumníci Ľubica Fillová a Michal Šimkovic.

„Predmetom výskumu bola západná časť areálu (hámor- hiarty, tzv. dielne- bývalá mincovňa a vodný náhon). S poľutovaním musím konštatovať, že na zborník z celoslovenskej konferencie k 500. výročiu vzniku thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti v roku 1995 „nadviazala“ v rokoch 1996-1997 asanácia takmer troch štvrtín hiartov, z ktorých zostalo najstaršie jadro, pozmenené niekoľkými stavebnými úpravami. Časti zaniknutého technologického zariadenia v areáli zobrazujú viaceré plány zo Slovenského banského archívu v Banskej Štiavnici, skromná dobová fotodokumentácia a výjavy na obrazoch Dominika Skuteckého. V takmer autentickom architektonickom výraze, v interiéri s dispozičnými úpravami, vyplývajúcimi z meniacej sa funkcie, sa zachovala mincovňa, postavená v roku 1851 na základoch staršieho výrobného objektu. Vodný náhon popri západnej fasáde dielní je dnes už len torzom pôvodne rozsiahleho vodného diela na trase od odrazenia od potoka Bystrica na hranici s Kostiviarskou. V návrhu obnovy sme špecifikovali celkový prístup k obnove s podrobnými požiadavkami na zachovanie konštrukcií, obnovu fasád a cenných detailov. Jeho súčasťou sú aj návrhy na prípadnú rekonštrukciu zaniknutých častí stavieb a niektorých prvkov technologického vybavenia na historickom mieste. Prílohou výskumnej dokumentácie je aj množstvo fotografií, na ktorých je možné sledovať zhoršujúci sa stavebno-technický stav objektov.  Z výskumu okrem iného vyplynula potreba neodkladne zastaviť ďalšiu degradáciu stavieb vykonaním sanačných prác, vyšpecifikovaných v posudku z roku 2019,“ dopĺňa Ľubica Fillová.

Prvú etapu archeologického výskumu prezentoval Martin Kvietkok. Slavomír Mikita z OZ Geotest priblížil výsledky výskumu envirozáťaží v areáli, nechýbali závery participácie s verejnosťou v podaní Zuzany Révészovej a o značke Európskeho dedičstva a odporúčaní pre Medený hámor porozprávala Anna Tuhárska. Juraj Havlík priblížil činnosť OZ ZA! Medený hámor, ktoré ponúka mestu spoluprácu v nastavovaní adekvátneho procesu obnovy a areál oživuje rôznymi kultúrno-spoločenskými podujatiami, výstavami, komentovanými prehliadkami, koncertmi či workshopmi.

„Veľmi sa teším, že sme odborné fórum mohli v spolupráci s mestom Banská Bystrica vymyslieť a pripraviť. Bola to výborná príležitosť na posilňovanie vzájomnej dôvery v prospech Medeného hámra. Som presvedčený, že 99,9 percent potrebného know-how na záchranu a kvalitný rozvoj areálu sa v stredu nachádzalo pod strechou radnice. Závery a konkrétne návrhy krokov sú práve spisované. Veľmi si prajem, aby sa v najbližších týždňoch podarilo dobre nastaviť koordináciu, prepojiť ľudí so skúsenosťami, odbornosťou a v neposlednom rade s víziou i nadšením pre tému Medeného hámra,“ objasňuje Juraj Havlík.

Na odbornom fóre sa zúčastnili profesionáli z rôznych oblastí v rámci celého Slovenska, z ktorých mnohé subjekty i jednotlivci prisľúbili svoju pomoc. Svoje zastúpenie tu mal Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovenská technická univerzita, Slovenská komora architektov, Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici, Banskobystrický samosprávny kraj, historici, archeológovia, ľudia zaoberajúci sa výskumom i participáciou, architekti, sociológovia, ale aj odborníci na cestovný ruch.

„Medený hámor je jedna z najvzácnejších pamiatok na Slovensku, s bezpochyby minimálne európskym významom. Napriek tomu je vo veľmi kritickom stave. Verím, že odborné fórum vyslalo jasný signál o nevyhnutnosti čo najskôr zrealizovať základné zabezpečovacie práce proti ďalšiemu chátraniu. Následne je potrebné postupovať v zmysle návrhu opatrení a harmonogramu, ktorý vznikol v spoločnej diskusii s naozaj širokým zastúpením odborníkov,“

dopĺňa Pavol Ižvolt, generálny riaditeľ Pamiatkového úradu SR.

„Slovensko sa, v porovnaní so susednými krajinami, dlhé roky správalo nezodpovedne k svojim jedinečným technickým pamiatkam. Preto je budúcnosť Medeného hámra aj o rozšírení záujmu spoločnosti a smerovaní verejných zdrojov do jeho záchrany,“

hovorí architekt Kornel Kobák, 1. podpredseda Slovenskej komory architektov.

Ďalšími krokmi bude identifikovanie a odstránenie envirozáťaží, ako aj realizácia záchranných prác. Momentálne samospráva vyvíja aktivity na hľadanie zdrojov potrebných pre sanáciu jednotlivých objektov i záchranu areálu národnej kultúrnej pamiatky. Pôjde o schémy financovania Medeného hámra v rámci samosprávy, v prípadnej spolupráci so štátom, Banskobystrickým samosprávnym krajom alebo súkromný sektorom. Dôležité je hľadať externé zdroje v podobe grantov a výziev.

„Ako mesto sme spravili všetko, čo bolo v našich silách, aby sme dokázali nájsť finančné prostriedky. Je však dôležité vytvoriť víziu, postupnosť krokov smerujúcich k získaniu partnerov vo Vláde SR, na Ministerstve kultúry SR či Pamiatkovom úrade SR tak, aby sme dokázali nastaviť mantinely a možnosti financovania, ktoré sú, k akejkoľvek ďalšej ceste, kľúčové. Koncom januára tohto roka som navštívil štátneho tajomníka ministerstva kultúry Radoslava Kutaša a hovorili sme o možnostiach personálnej i finančnej podpory. Zároveň som žiadal, aby bol Medený hámor preradený do kategórie národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany. Uvedomujeme si environmentálne záťaže, preto potrebujeme objekt riešiť komplexne. Aj z tohto dôvodu sme zorganizovali odborné fórum, aby sme získali partnerov, ktorí nám pomôžu narysovať cestu revitalizácie. Hoci je pred nami dlhý a náročný proces, verím, že spoločne sa nám podarí vrátiť Medený hámor na miesto, ktoré mu na mape technických kultúrnych pamiatok patrí,“

uzatvára primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko.

Celodenné odborné fórum k revitalizácii Medeného hámra zavŕšila v podvečerných hodinách prehliadka Thurzo-fuggerovskej zážitkovej expozície v Barbakáne.

Mesto BB, Dominika Adamovičová

Pozri tiež

Na Technickej univerzite vo Zvolene nájdu študenti nový priestor pre sebarozvoj

Úplne prvý Welcome Hub Banskobystrického kraja včera slávnostne otvorili na Technickej univerzite vo Zvolene. Slúžiť …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *