Labyrinty duše sú o symboloch – nežných, tajuplných, ale aj dôverne známych. Sú to obrazy, pri ktorých je dobre.

Umelkyňa Darina Berková sa voľnej tvorbe začala venovať v roku 1990. Venuje sa olejomaľbe, pastelu, grafike, kresbe a knižnej ilustrácii. Usporiadala viacero samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí, ktoré sa stretli s pozitívnym ohlasom u odbornej aj laickej verejnosti. V roku 2015 vystavovala v Galérii Drahomíra v Karlových Varoch, v Galérii Bloom v Divíne, v roku 2014 v Café Eden v Devíne, na Honorárnom konzuláte SR a v Haus der Begegnung v Eisenstadte. Od 5. až do 29. mája 2016 môžete jej diela vidieť na výstave „Labyrinty duše“ v Dome umenia v Piešťanoch. Výstava je otvorená v utorok až stredu od 14:00 do 17:00 hodiny a v sobotu a nedeľu od 14:00 do 18: hodiny. Diela na výstave sú predajné.

Kurátorom výstavy je PhDr. Ľudovít Petránsky, ktorý sa s nami podelil o pocity z výstavy Labyrinty duše.

Labyrinty duše

„Pozerám sa na najnovšie kresby Dariny Berkovej a asociácie mi letia k Paulovi Kleeovi. Vždy nanovo si uvedomím, že čiara je naozaj bodka, ktorá išla na prechádzku a rád sa spolu s touto bodkou nechávam viesť po jej všakovakých dobrodružstvách. Putovanie s Darinou je naozaj podmaňujúce. Raz je to rozmarný vietor vo vlasoch, inokedy clivá balada, potom zase zastavenie v mystickej krajine havranov a osudových kolovrátkov, či v príťažlivej melanchólii jesennej impresie. Jej čiara má svoje vlastné tempo i správny „timing“. Snaží sa držať krok s myšlienkou, aby jej výpoveď bola presná. Vie mlčať a presvedčivo ukazuje, koľko významov má ticho a biela plocha. Inokedy zase zaplavia plochu podmanivé štruktúry rastlín a vlasov doplnené teplými tónmi pastelových farieb. Hovorí sa, že výtvarné záznamy sú zrkadlom stavu našej mysle. Aj Darinina čiara má svojho autora, ktorý myslí v obrazoch. Má svoj pôvod a hovorí o vnútorných ambíciách tvorcu. Zároveň je na ceste, a preto sa nikdy neopakuje. Snaží sa pomenovať zložité labyrinty duše a prináša originálnu správu o veciach, ktoré sú pod povrchom. Prečo toľko hovorím o čiare? Je to aktuálny záznam stavu autorkinej duše, ktorá sa otvára aj na prítomnej výstave v Dome umenia v Piešťanoch. Neobjavuje sa len v autorkiných kresbách (kombinácia tušu s pastelom), ale aj v grafikách (farebná litografia) a dokonca aj v maľbách. Je to základná linka spájajúca jej výtvarné disciplíny, pravda, všade mi iný význam a výraz. Ak je hlavným vodítkom čiara, hlavnou postavou je žena – často bez tváre alebo aspoň so zatvorenými očami. Nie je to preto, žeby autorka niečo tajila – skôr pozýva svojho diváka na výtvarnú cestu. Pootvára mu dvere, ale svoj obraz si musí dotvoriť on sám. Nechce dopovedať celý príbeh, lebo divák je pre umelkyňu spolutvorca v dialógu. Oči sa otvárajú až vtedy, keď divák vstúpi do tohto príbehu. Áno, Labyrinty duše sú o symboloch – nežných, tajuplných, ale aj dôverne známych. Sú to obrazy, pri ktorých je dobre.“

Maliarsky svet Dariny Berkovej

„Maliarsky svet sa rozprestiera v dvoch ríšach – prírodnej a figuratívnej. Obidve však nežijú bez kontaktu – prelínajú sa, dopĺňajú, priťahujú. Aj figurálne motívy sú zasadené do prírodného rámca, aj na obrazoch, na ktorých dominuje rozmaľovaná záhrada plná kvetov a listov cítiť prítomnosť ľudí. Sú to dva svety jedného príbehu. Príbehu o slobode, kráse, tichu, meditácii, ale aj vzdore a nevyslovených túžbach. V duchu veľkého maliarskeho vizionára z 19. storočia Gustava Moreaua aj pre Darinu je príroda zámienkou pre vyjadrenie a cez jej formy hľadá výraz na výtvarné stvárnenie vnútorných pocitov. Jej ťahy štetcom, či špachtľou sú dravé ako prúd ľudských vášní, ale aj meditatívne ako časopriestor medzi dvomi galaxiami: Mužom a ženou.“

Umelkyňa Darina práve pripravuje cyklus desiatich listov o mýtickom svete starovekých Slovanov a s ďalšími litografiami Harmónia zrelosti a Labyrint sú príkladmi nového prístupu k technike litografie. Oproti grafikám z predchádzajúceho obdobia do popredia ešte viac vystupuje figúra, stáva sa dominantným motívom, zatiaľ čo rastlinné motívy rozvíjajú ústredný príbeh a výtvarne dekorujú plochu. Kresba na kameni je vášnivá, ale aj suverénna, bez zaváhania. Autorka svoje listy citlivo variuje a od čiernobielej ich posúva až k piatim farbám. S meniacim sa výrazom sa pretvárajú aj významy rôznych symbolov.

(ih)

Olejomaľby

Litografia

Tuš – pastel