Priekopník spravodajstvo
Samostatný vedný odbor montánna archeológia kladie vysoké odborné nároky na výskum v oblasti špeciálne starších dejín baníctva a hutníctva, tiež si vyžaduje aj značnú jazykovú pripravenosť, ovládanie historicko-technickej cudzojazyčnej terminológie, perfektné zvládnutie pomocných vied historických ale aj špeciálne poznatky z oblasti banskej, úpravnickej, či hutnej technológie. Známy archeológ Jozef Labuda, bývalý dlhoročný riaditeľ Slovenského banského múzea je príkladom takéhoto vzácneho spojenia. Patrí k priekopníkom montánnej archeológie na Slovensku, zameraného na poznanie najstarších počiatkov banských regiónov Slovenska, osobitne Banskej Štiavnice. Zároveň je aj členom vedeckej rady Stredoslovenského múzea.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Katedrou histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela pripravilo pre návštevníkov ďalšiu zaujímavú tému v populárnom podujatí Stretnutia s minulosťou. Zoznam tém od hosťujúcich historikov tento mesiac doplní archeológ Slovenského banského múzea Jozef Labuda. V jeho prednáške Montánna (banská) archeológia v regióne Banskej Štiavnice sa bude 28.06.2023 o 17.00 hod. v Thurzovom dome osobitne venovať zaniknutej baníckej lokalite Glanzenberg v Banskej Štiavnici, ktorú skúmal v rokoch 1981-2022.
„V úvodnej časti prednášky vysvetlím vznik dnes už samostatného vedného odboru montánnej archeológie vo svete a na Slovensku, špecifickosť metodických postupov pri terénnych výskumoch technických objektov, osobitosť materiálnej kultúry, ktorá je typická pre banské regióny a nestretáme sa s ňou v inom geografickom prostredí. Desiatky obrazových záberov prednášky bude koncentrovaných na oblasť širšieho montánneho regiónu Banskej Štiavnice, s hlavnou pozornosťou na jedinečnú lokalitu Glanzenberg“, hovorí Jozef Labuda, zo Slovenského banského múzea.
Lokalita Glanzenberg bola predmetom archeologického výskumu Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici v rokoch 1981 – 2022 a vydala svedectvo o spektre funkcií v období 12.-17.storočia. Lokalita zastávala viacero funkcií, dôkazom sú vežovité stavby hradného paláca aj obytná veža kráľovského reprezentanta – komorského grófa. Nálezy hrotov do šípov a kuší spolu s vojenskými vežami a kamennými múrmi valov zas svedčia o funkcii pevnosti. Chránila však nielen samu seba. Pre svoju strategickú polohu slúžila v stredoveku až do 17. storočia aj na obranu mesta.
„Ako archeológ som v tejto lokalite robil vykopávky skoro štyridsať rokov. Najcennejším nálezom je pre mňa skutočnosť, že som prispel k interpretácii tejto viacúčelovej lokality. Nebol to len hrad. Široké spektrum odkrytých archeológií aj trojrozmerných predmetov svedčia tiež o jeho vojenskej, metalurgickej a sídliskovej funkcii,“ dopĺňa Jozef Labuda.
Záver prednášky venuje archeológ dosiahnutým výsledkom tzv. záchranných archeologických výskumov, vyvolaných rozsiahlou stavebnou činnosťou v lokalite UNESCO a jeho širšieho územia, ktoré realizovalo SBM v Banskej Štiavnici.
Prázdninová júlová téma podujatia Stretnutia s minulosťou sa bude niesť epidémiami, hospodárskymi či klimatickými krízami. Branislav Kovár sa prostredníctvom svojej prednášky dňa 26.7.2023 o 17:00 h. v Thurzovom dome pozrie na zánik starovekých a stredovekých spoločností.
