PARALELY-PÁRHUZAMOK-PARALLELS

Banská Bystrica má svoju významnú históriu aj v rámci medzinárodných súvislostí. Týka sa to aj osobnosti  Ladislava Eduarda Hudeca. Narodil sa v Banskej Bystrici 8. januára 1893 v dome, ktorý je dnes známy ako penzión Kúria. Jeho otec Juraj Hudec tiež patril k známym osobám svojho obdobia. Významnou mierou sa zúčastnil výstavby  v dnešnej Skuteckého ulici (dobovo Deák Ferenc utca), Vyššieho dievčenského reálneho gymnázia (dnes Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB na Kuzmányho ulici), nájomného domu Banskobystrickej mestskej sporiteľne, budovy Kráľovského súdu – Sédrie, budovy mestskej elektrárne. Tiež spolupracoval na obnove kaštieľa Radvanských v Radvani, mestského barbakanu a Matejovho domu, ako aj evanjelického kostola v Ľubietovej, chemického laboratória Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici a tiež Kráľovského gymnázia v Banskej Štiavnici, alebo stavby veže evanjelického kostola v Brezne, či turistických ubytovní na vrchoch Panský Diel a Ďumbier. Jeho syn – Ladislav Hudec sa stal známym svojou činnosťou až v Šanghaji v medzivojnovom období. Tam využil všetky jazykové znalosti, vedomosti z vysokoškolského štúdia v Budapešti a jedinečné znalosti  z murárstva a tesárstva.

123. výročie narodenia Ladislava Hudeca podnietilo Nadáciu architektúry Vyšegradskej štvorky k príprave a uvedeniu výstavy s názvom „PARALELY“, v ktorej sa snažia širokej verejnosti ukázať súzvuk architektúry stredoeurópskych víl s architektúrou prvej polovice 20. storočia vo východnej Ázii, na príklade činnosti Ladislava Hudeca, ale aj iných dobových architektov. Ladislav Hudec v Šanghaji žil a pôsobil od novembra 1918 do februára 1947. Pritom pobyt v tomto meste plánoval len na dobu zarobenia si finančných prostriedkov potrebných na cestu domov – čiže už nie do Uhorska ale do vznikajúcej Československej republiky.

„Predovšetkým musím povedať, že Ladislav Hudec do Šanghaja prišiel vo veľmi priaznivom období. Mesto bolo multikultúrne. Hudec tam pracoval necelých 30 rokov a vo svojej tvorbe prešiel určitým vývojom. Z toho dôvodu sme vybrali štyri domy reprezentujúce štyri rôzne etapy jeho štýlu. Ladislav Hudec zabudoval do svojej tvorby rôzne európske štýly, ale vytvoril aj svoj vlastný. Bol géniom svojej doby a myslím si, že  štýl Bauhausu  bol základom tvorby Ladislava Hudeca. Aj tento štýl pochádzal zo strednej Európy  a rozšíril sa po celom svete,“

uviedol kurátor výstavy a spoluzakladateľ Nadácie architektúry V4 Ernö Kálmán z Budapešti. Cieľom spomenutej nadácie je združovať občianske organizácie a odborníkov za účelom zvyšovania architektonickej úrovne vytvárania mestského prostredia, vzájomného poznávania architektonických kultúr a ochrany spoločných hodnôt historickej architektúry.

Otvorenia vo výstavnej sieni na Námestí SNP č. 7. sa zúčastnil aj pán Gergely Prőhle zastupujúci štátny tajomník Ministerstva ľudských zdrojov Maďarska. Najskôr sa ale zúčastnil stretnutia s druhým zástupcom primátora Banskej Bystrice Martinom Turčanom.

„Po návšteve na MÚ by som chcel upozorniť, ale aj povzbudiť obyvateľov Banskej Bystrice, aby zhodnotili veľkosť osobnosti Ladislava Hudeca, ktorá si zaslúži úctu. A nakoniec aj celá jeho rodina. Z množstva dobových písomných dokumentov som presvedčený, že hovorím o skutočnom maďarsko-slovenskom dedičstve. Jeho vplyv je svetoznámy. Vybudoval prvý mrakodrap Ázie v Šanghaji, čo aj dnes je aktuálnou výzvou pre nás. Táto výstava nato krásne poukazuje. Musíme si uvedomovať, že naozaj máme spoločné stredoeurópske dedičstvo. O dva roky si budeme pripomínať 125. výročie narodenia Ladislava Hudeca, čo je slušné výročie. Povedal som to aj pánovi Turčanovi a on nato reagoval pozitívne. Máme veľkú nádej, že k  spomenutému výročiu budeme môcť v Banskej Bystrici odhaliť sochu Juraja Hudeca aj Ladislava Hudeca, prvému menovanému v parčíku pred budovou Komunálnej poisťovne (bývalá Hungária) a druhému v parčíku pred MÚ. V Maďarsku je štátom dotované aj štipendium Ladislava Hudeca určené pre čínskych študentov, ktorí by chceli študovať korene stredoeurópskej architektúry. Navrhol som, že týchto študentov by sme mohli odporučiť  na kratší  študijný pobyt do Banskej Bystrice. Stále hovoríme o ázijskej dynamike, ktorá sa u nás prejavuje v ekonomike  a priemysle, ale nesmieme zabúdať aj na duchovné hodnoty, ktoré sú v Ázii vnímané veľmi vážne,“ uviedol k výsledkom rozhovoru.

V Banskej Bystrici už pôsobí nezisková organizácia Centrum architekta L. E. Hudeca, ktorá ako aj vyplýva z názvu, podporuje propagáciu  architektovej osoby a jeho rodiny. Medzi spoluzakladateľov centra patrí aj historička umenia Klára Kubičková.

„Od pána profesora Balašu som počula po prvýkrát o rodine Hudecových. Vtedy už 40 rokov nežili v Banskej Bystrici. Profesor Balaša napísal aj prvé články o spomenutej rodine v rokoch 1967 a 1968, ale potom sa opäť dlhé roky o nich nehovorilo a nepísalo ani v dennej ani odbornej tlači. V podstate L. Hudec sa prestal spomínať aj v Číne, čo zapríčinila kultúrna revolúcia a ideologický prístup. V roku 2008 Šanghaj paralelne s Banskou Bystricou (Štátna vedecká knižnica) pripravili výstavu a konferenciu na počesť Ladislava Hudeca. Odvtedy sa snažíme povedomie o rodine Juraja Hudeca a hlavne jeho synovi Ladislavovi šíriť ďalej. Bohužiaľ nemáme veľké možnosti na výskum diela a života Ladislava Hudeca v zahraničí. Určité povedomie už tu je, ale že nie je dostatočné vidíme aj v tom, že sa veľmi ťažko presadzuje tzv. sprítomnenie jeho pamiatky v meste. Žiadali sme, aby sa po ňom pomenovala ulica a v podstate sa to vykonalo byrokraticky. Jeho meno nesie  jedna malá ulica na Belvederi, čo rozhodne nezodpovedá dôležitosti jeho osoby,“ objasnila situáciu pani Kubičková.

V Maďarsku je povedomie o Ladislavovi Hudecovi vyššie. „U nás je viac známejší, pretože Ladislav Hudec nebol len architekt, ale bol aj veľmi aktívny v spoločenskom živote. Zvyknem hovoriť, že v Šanghaji bol honorárnym konzulom neskoršej strednej Európy. Ladislav Hudec hovoril jej šiestimi jazykmi. Bol otvorený. Máme ľudí múdrych, ktorí sú dobrí odborníci, ale Ladislav Hudec mal v sebe ešte viac. Charakterizoval našu povahu a môžeme povedať aj naše stredoeurópske hodnoty. Vedel ich predstaviť aj svetu,“ povedal Ernö Kálmán. K tomuto názoru sa priklonil aj Gergely Prőhle, ktorého rodinné korene sú tiež spojené so Slovenskom. Nadácia architektúry Vyšegradskej štvorky chce naďalej pokračovať v bádateľskej činnosti.

„Cieľom našej nadácie je nachádzať ďalšie osobnosti. Hudec nebol sám. Také osobnosti – jeho rovesníci, existovali aj v Budapešti, Krakove, Prahe a Brne. A nielen na poli architektúry. Očakávame, že aj iné obory budú nasledovať náš príklad. Ľudia v našom priestore majú byť hrdí na naše kultúrne, historické a hodnotové korene,“

bližšie uviedol Ernö Kálmán. Pán Gergely Prőhle pripomenul odkaz Ladislava Hudeca pre dnešok.

„Spočíva v pojme svornosť. Stredná Európa má spolupracovať a držať spolu. Vieme, že medzi nami sú isté záležitosti, v ktorých sme niekedy rivalmi. Ale vidíme, že aj v EÚ sme veľmi odkázaní na seba – napr. v problematike migrantov. Keď nebudeme spolupracovať – padneme. Čím ďalej tým viac sa prejavuje potreba spolupráce a spoločného podporovania sa. A pri vycestovaní z nášho regiónu, obzerajúc sa spätne, už nevidíme štáty, nevidíme rozdiely, ale radšej vidíme spolupatričnosť,“

uzavrel rozhovor Gergely Prőhle. Pani Klára Kubičková sa dlhodobo zaoberá rodinou Juraja a Ladislava Hudeca. Privítala by už konečne kvalitatívny posun v tejto záležitosti. Zatiaľ je to všetko len v rovine určitých vízií, keďže Centrum architekta L. E. Hudeca stále nemá priestory pre činnosť, kde by sa mohlo prednášať a premietať, kde by bola umiestnená aj stála expozícia s knižnicou.

„Treba začať skromne. Zo začiatku by to mohla byť pamätná izba umiestnená vo vyčlenenom priestore niektorej z inštitúcií v meste. Naša predstava od začiatku smeruje k rodinnému domu Hudecovcov na Skuteckého ulici, keďže celá ulica sa vlastne viaže k dejinám rodiny. Tie domy a vily z dvoch tretín postavil staviteľ a podnikateľ Juraj Hudec. Túto záležitosť ale my ako centrum nevyriešime. Rozhodne tam musí dôjsť k spojenému úsiliu inštitúcií mesta a v meste. Dávame jeden návrh za druhým ale… Aj napriek nedostatočnej pozornosti budeme túto záležitosť neustále predkladať,“

povedala historička umenia. Pani Kubičková nechce hovoriť o odkaze či už Juraja alebo Ladislava Hudeca. Skôr sa zamýšľa nad tým, prečo je o nich dôležité hovoriť: „Myslím si, že dnes potrebujeme ľudí, na ktorých sa môžeme pozerať ako na príklad. Ako je možné vyrásť z chudobných pomerov a stať sa vzdelaným, váženým a dokonca bohatým človekom a zanechať za sebou také dielo, ako to bolo v prípade Juraja Hudeca. U Ladislava Hudeca je to jeho ohromná životaschopnosť a schopnosť zastať si svoje miesto v každej situácii, k čomu používal všetky svoje schopnosti. Pretože to, že získal akademický diplom v Budapešti nie je niečo mimoriadne. Ale že všade uplatňoval svoje vedomosti, odvahu a že sa úplne sám dostal do Šanghaja. Využil k tomu jazykové znalosti, fantáziu, pravdu aj pretvárku, aby sa tam dostal. Veľmi rýchlo sa uplatnil svojou prácou. Trvalo mu dlhší čas, kým si uvedomil, že sa už nebude môcť vrátiť domov a že sa musí usadiť v Šanghaji. Ale prekonal sa, pretože mal povinnosti aj voči svojim súrodencom. Vždy bol na čele v preberaní nových poznatkov, či už umeleckých alebo technických, a vedel riskovať. Takže, čaká nás naučiť sa uvažovať v medzinárodných a európskych kritériách o našej minulosti aj budúcnosti, v prospech všetkých.“

 Výstava „PARALELY“ je inštalovaná vo výstavnej sieni Námestie SNP č.7, na 1. poschodí a potrvá len do 22. januára 2016.

Robert Hoza, foto: Ernö Kálmán

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *