Rozlúčka s bohyňou zimy a smrti v Banskej Bystrici

Zvykytradície, obyčaje či rôzne obrady vždy tvorili a tvoria dôležitú duchovnú kultúru národa. Na Slovensku sú neodmysliteľnou súčasťou tradičnej ľudovej kultúry, ktorá súvisí s identitou krajiny, so životným štýlom, s myslením i konaním jej obyvateľov. Tradičné ľudové zvyky sú nehmotným kultúrnym dedičstvom našich predkov, ktoré by sa mali uchovávať a pripomínať. Jedným z nich je vynášanie Moreny, ktorú od stredoveku nosili mladé dievčatá po slovenských dedinách a vyháňali tak smrť, choroby a zimu.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo na sobotu 1. apríla 2023 o 14:00 hodine kultúrno tradičné podujatie s názvom Vynášanie Moreny. Symbolické vynesenie zimy z chotára bude plné tanca a spevu vďaka Detskému folklórnemu súboru Matičiarik z Banskej Bystrice, ktorý roztancuje celé banskobystrické námestie. Následne sa sprievod s Morenou premiestni cez celú Dolnú ulicu, až ku mostu pri potoku Bystrička, kde sa Morena zapáli a hodí do vody.

Nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou sa nazýva aj Smrtná alebo Šúľková, keďže sa na obed jedli šúľance, aby malo obilie veľké a plné klasy. V túto nedeľu sa na našom území dlho zachovával zvyk vynášania Moreny. V niektorých regiónoch Slovenska sa Morena vynášala na Kvetnú nedeľu. Korene tohto prastarého obradu súvisia s predkresťanským výročným obyčajovým cyklom. Morena symbolizovala zimu, s ktorou sa spájala temnota a napokon aj smrť. Dedinské spoločenstvo pociťovalo potrebu zbaviť sa jej, poslať s ňou do nenávratna všetko zlé, temné a choré a otvoriť sa príchodu novej jari,oboznamuje so zvykmi Jana Koltonová, etnografka Stredoslovenského múzea.

Vynášanie Moreny malo po celom území Slovenska rozličné podoby, vždy však šlo o sprievod dievčat, ktoré spievali obradové piesne a niekde aj tancovali. Na konci dediny Morenu zapálili a hodili do tečúcej vody. Tak ako voda odplavila Morenu, mala aj zima opustiť kraj.

„S prichádzajúcimi sviatkami jari – Veľkou nocou sme sa v Stredoslovenskom múzeu rozhodli (nielen) pre Bystričanov pripraviť tradičné zvykové podujatie, akým je v tomto období vynášanie Moreny. V prvej polovici 20. storočia začal tento zvyk zanikať, no ja som veľmi rád, že vďaka výborným spoluprácam s okolitými folklórnymi súbormi, môžeme verejnosti priniesť atraktívny zážitok doplnený odbornými informáciami od našej etnografky aj na tomto podujatí, hovorí Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.

„Morena niesla aj mená ako Marmoriena, Marmuriena – tieto boli typické pre dolnú Oravu. Šumiaci sa nazývala Marjena, v Pohorelej Mamurejna. V Gemeri bola známa ako Hejhana a v niektorých spišských obciach dokonca ako Šmertka, čo znamená smrtka.Pomenovanie Šmertka vychádzalo z prastarého obradu z predkresťanského obdobia, keď už naši slovanskí predkovia vynášali Morenu ako symbol smrti, zimy a tmy,“ dopĺňa Jana Koltonová.

Zvyk vynášania Moreny postupne prešiel do repertoáru detí a v súčasnosti, najmä zásluhou folklórnych súborov, spestruje sviatočný čas veľkonočných sviatkov. V posledných rokoch sa stretávame s jeho realizáciou v rámci kultúrnych podujatí v mestách naprieč celým Slovenskom a aj v Banskej Bystrici.

 

SSM, Dana Kurtíková

Pozri tiež

Lesáci v Banskej Štiavnici sa učia na super-moderných strojoch, využívajú aj lanovku

Špičková lesnícka technika, nové odborné učebne či multifunkčné ihrisko.  To všetko získala Stredná odborná škola …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *