Priekopník spravodajstvo
Medzi ľudovými rezbármi nájdeme nielen bačov, roľníkov, drevárskych robotníkov, ale napr. aj profesie ako železničiarov, či z prostredia výskumných pracovníkov.
K tvorbe ich zväčša priviedol vonkajší podnet, vďaka ktorému v sebe objavili talent a vôľu pretaviť do dreva svoje pocity a videnie okolitého sveta. Niektorých k tvorbe pritiahol silný rodinný zmysel a jednoducho v rodinnej tradícii pokračovali. Plastiky ľudových rezbárov tvoria v pozostalosti hudobného skladateľa Svetozára Stračinu (1941 – 1996), ktorú vo svojich zbierkach opatruje Stredoslovenské múzeum, výraznú a najmä ucelenú časť. Táto obdivuhodná zbierka bude hlavnou témou marcovej prednášky z cyklu : Čo sa skrýva v depozitári?
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo pre svojich návštevníkov ďalšiu časť obľúbeného programu Čo sa skrýva v depozitári?. Historička Vladimíra Luptáková vo svojej prednáške 21.3.2023 o 17:00 hod. v Matejovom dome z depozitára vyberie unikátnu zbierku plastík Svetozára Stračinu.
„Takmer dvesto plastík známych, ale i neznámych ľudových rezbárov obohacuje náš zbierkový fond svojou rôznorodosťou. Štefan Siváň, Ondrej Sklenka, Jozef Gregas, Peter Slosiar, Pavol Bavlna, či Walter Grinvalský sú niektoré mená z mnohých. Rozprávanie nás prevedie dielňami týchto rezbárov a cestami ich plastík od bytu hudobného skladateľa až po depozitár Stredoslovenského múzea“,
prezrádza Vladimíra Luptáková, historička Stredoslovenského múzea.
Encyklopédia Ústredia ľudovej umeleckej výroby uvádza, že rezbárstvo patrí k najstarším prejavom ľudového umenia a technika opracovania dreva zodpovedala možnostiam nástrojov, s ktorými rezbári pracovali. Začiatkom 20. storočia začali ľudoví rezbári rozvíjať figurálne dekoratívne rezbárstvo, ktoré malo súvis s úžitkovými predmetmi ako črpáky, úle, či palice.
„Na prvý pohľad pestrá zmes. No aj hudobný skladateľ Svetozár Stračina mal mnoho rozmerov a talentov. Keď zbierku drevených plastík vidíte ucelenú začínate približne chápať motiváciu jeho výberu. Budem rada, ak na prednášku zavítajú i návštevníci, ktorých sa jeho osobnosť dotkla. Možno poodhalia ďalší rozmer skladateľovej osobnosti, jeho impulz k zberateľstvu a podpore ľudových rezbárov“,
dopĺňa Vladimíra Luptáková.
Po roku 1948, so zmenou v politickej, kultúrnej a hospodárskej oblasti, sa rezbárstvo stalo predovšetkým individuálnou záľubou samoukov. Ďalším impulzom bola aj organizácia sympózií a prezentácia ľudových rezbárov na folklórnych festivaloch. V neposlednom rade k udržaniu remesla a jeho rozvoju prispelo aj organizovanie výskumu, zberu a podpory rezbárov v Ústredí ľudovej umeleckej výroby.
V apríli nám zoologička Lenka Hrašková v jej prednáške „Nebojme sa hadov“ prostredníctvom ukážok zo zbierok múzea vysvetlí, prečo sa nemusíme plazov báť – 18.apríla o 17:00 hodine v Tihányiovskom kaštieli.
