Vzácny historický oltár sa vracia na hrad Ľupča

Originálny dobový drevený oltár s oltárnym obrazom Očisťovania Panny Márie  ( Spev Simeona ) z kaplnky na hrade Ľupča z roku 1692 si po rokoch správcovskej kurately Stredoslovenského múzea opäť nájde svoje pôvodné miesto na hrade Ľupča.

Už tohtoročná letná turistická sezóna, tak ponúkne jeho návštevníkom atraktívny historický skvost, ktorý  ako jeden z mála patrí do pôvodného inventáru hradu.

Hlavným cieľom projektu záchrany Oltára očisťovania Panny Márie (Spev Simeona) je záchrana kultúrneho dedičstva navrátením tohto originálneho predmetu na jeho pôvodné miesto, do hradnej kaplnky na hrad Ľupča. Po viac ako sto rokoch aj vďaka spolupráci s regionálnymi inštitúciami sa takýmto spôsobom prispeje nielen k prezentácii slávnej histórie, ale aj k rozvoju cestovného ruchu v regióne. Stredoslovenskému múzeu – kultúrnej inštitúcii Banskobystrického samosprávneho kraja, ako správcovi oltára, sa podarilo v roku 2021 získať dotáciu na reštaurovanie oltára  z Fondu na podporu umenia. Zvyšnú sumu na dofinancovanie poskytla obec Slovenská Ľupča a miestny podnikateľský subjekt Grand Power s. r. o. Vďaka viaczdrojovému financovaniu sa podarilo pokryť celkové náklady na reštaurovanie hradného oltára v hodnote viac ako 25-tisíc eur. Zachovaný oltárny nadstavec – rétabulum, ktorý je spolu s oltárnym obrazom a tromi sochami  považovaný za umeleckohistoricky najvýznamnejšiu časť oltára  bude verejnosť môcť obdivovať už od 29.06.2022.

„Drevený oltár z kaplnky na hrade Ľupča sa nachádza v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Kto, ako a kedy vzal oltár z hradnej kaplnky a odovzdal ho pod ochranu nášho múzea, nie je známe. Mohlo sa tak stať až niekedy po roku 1929. Usudzujeme to podľa najmladšej známej fotografie oltára, ktorá vyšla v publikácii Emila Jurkovicha, vydanej v spomenutom roku. Podľa nej sa nachádzal ešte v hradnej kaplnke. Stredoslovenské múzeum ho v priestore svojich depozitov najprv dlhodobo uchovávalo. Až 3. júla 1978 bol oltár definitívne administratívne zaevidovaný do zbierkového fondu múzea. Som nadšený, že vďaka nadštandardnej spolupráci či už s pracovníkmi hradu Ľupča ale aj reštaurátormi, kurátormi a významnými partnermi projektu môžeme takýmto spôsobom realizovať to najhlbšie poslanie múzea. A to je – vzácne historické predmety odborne opatrovať, skúmať, zachraňovať, reštaurovať a pokiaľ je možné, tak aj prinavracať na ich pôvodné miesta. Týmto spôsobom sa ten náš, múzejnícky kruh, tak vzácneho pôvodného predmetu, akým je drevený oltár z hradu Ľupča akoby symbolicky a priam esenciálne uzavrel,“

konštatuje riaditeľ Stredoslovenského múzea Marcel Pecník.

Podľa dendrochronologickej analýzy vznikla hradná kaplnka v roku 1608. Vznik oltára dokladá dnes už ťažšie čitateľný latinský nápis s datovaním na predele: „HOC ALTERE AEDICATUM EST IN HONOREM PURIFICATIONIS B:VIR:m ANNO 1692.“ V preklade to znamená: „Tento oltár bol vyhotovený na počesť Očisťovania Preblahoslavenej Panny Márie roku 1692.“ Reštaurovanie drevenej oltárnej architektúry realizoval akad. soch. Dušan Hagara.

 „Kvôli správnej rekonštrukcii bolo potrebné realizovať postupné skladanie rozpadnutých častí detailov a ozdôb architektúry rétabula lepením do pôvodného tvaru až celku. Chýbajúce časti som podľa zachovaných historických fotografií oltára vymodeloval a vyrezával do lipového dreva. Záver mojej práce patril realizácii novej polychrómie napodobivej retuše a poškodeného zlátenia, striebrenia a lazúr na tmelených miestach. Samozrejme som nevynechal ani reštaurovanie sôch, ktoré sú tiež súčasťou oltára,“

dodáva akademický sochár Štefan Hagara.

V centrálnej časti oltára, je v ozdobnom ráme umiestnený obraz – olejomaľba na plátne s námetom Očisťovania Panny Márie. Tento motív tvorí hlavné figurálne zobrazenie oltára. Ústredný motív v strednom pláne zachytáva scénu s Pannou Máriou s kľačiacim Jozefom pred Simeonom. Reštaurovaniu tohto obrazu sa venoval uznávaný maliar a reštaurátor Jozef Dorica.

Fyziognómia tváre jednotlivých  postáv odkazuje na neskorogotické maliarske vplyvy z oltárnych tabúľ. V celkovej koncepcii ide o umeleckohistorickú pamiatku zo 17. storočia s patričnou dávkou svojej hodnoty,“ dopĺňa Jozef Dorica.

„Stredoslovenské múzeum, ako vidieť nepôsobí len v Banskej Bystrici, ale rozsahom svojich činností prekračuje hranice mesta a neraz aj regiónu. Sme radi, že náš kraj má také inštitúcie, ktorých prínosný a pozitívny vplyv sa šíri po krajine a pomáha tak prezentovať našu históriu a rozvíjať cestovný ruch. Keď sme z pozície zriaďovateľa múzea dávali návrhu pre tento projekt „zelenú“, tušili sme, že robíme dobre. Výsledný efekt však predbehol naše očakávania a tomu sa tešíme ešte viac“,

hovorí Ján Lunter, predseda BBSK.

S projektom záchrany Oltára je spojená výrazná propagácia, záujem miestnych a odbornej verejnosti. Oltár bude unikátnou ukážkou barokových oltárov z druhej polovice 17. storočia. Tie súviseli s rekatolizačnými a protireformačnými snahami katolíckej cirkvi v Európe po dlhej a krvavej tridsaťročnej vojne, ktorá zasiahla aj naše územia. Význam projektu záchrany a návratu Oltára v našom prípade značne presahuje náboženský rozmer.

„Oltár je jedna z mála originálnych častí, ktoré sa z pôvodného historického vybavenia hradu zachovali. Považujeme ho za najvýznamnejší historický doklad hradu Ľupča, a po zreštaurovaní bude mimoriadnym lákadlom pre návštevníkov. Oltár môže byť v krátkej dobe súčasťou vzdelávacích aktivít, a to nielen pre študentov škôl zameraných na spoznávanie výtvarných technológií výstavby diel a vývoja výtvarných názorov. Veľký duchovný prínos s jeho opätovným inštalovaním môže širokej verejnosti priniesť aj možnosť vysvätenia kaplnky a organizovanie svadobných obradov,“

uzatvára Vladimír Homola kastelán hradu Ľupča.

 SSM, Dana Kurtíková

Pozri tiež

SAD Zvolen na súde žiada platbu za neodjazdené kilometre, poslanci ho vyzvali, aby žalobu stiahol

Krajské zastupiteľstvo dnes prijalo uznesenie, ktorým vyzýva dopravcu SAD Zvolen, aby stiahol svoju žalobu o uhradenie …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *