Zbierkovým predmetom mesiacov január až marec sa stal kotúč.

𝙆𝙤𝙩𝙪́𝙘̌ – 𝙨𝙩𝙚𝙥𝙣𝙮́ 𝙗𝙚𝙯̌𝙚𝙘

Zbierkovým predmetom mesiacov január až marec sa stal kotúč. Táto trváca bolestivo pichľavá rastlina z čeľade mrkvovitých (Apiaceae) má rôzne pomenovania: 𝙨𝙩𝙚𝙥𝙣𝙮́ 𝙗𝙚𝙯̌𝙚𝙘, 𝙠𝙧𝙖́𝙡̌𝙤𝙫𝙖 𝙠𝙖𝙥𝙪𝙨𝙩𝙖, 𝙘𝙝𝙡𝙖𝙥𝙨𝙠𝙖́ 𝙡𝙖́𝙨𝙠𝙖.

Ku každému z nich sa viaže jeho určitý charakteristický znak. Pomenovanie stepný bežec opisuje jeho životný cyklus, ktorý končí dozretím rastliny, odlomením je nadzemnej časti, ktorá sa vplyvom vetra kotúľa do veľkých vzdialeností. Tým pomáha rozširovaniu semien.

Druhé pomenovanie kráľova kapusta možno vyplýva práve z jeho tvrdých, kožovitých listov, ktoré sú pri dotyku pichľavé. Rastlina si takto vytvorila obranný mechanizmus, ktorým sa bráni pred spásaním. Takže sa jej radšej nik nedotýkal. Podobne ako kráľa, za čo by boli v minulosti ľudia určite potrestaní.

A do tretice je to ľudový názov chlapská láska. Kotúč poľný sa využíva aj ako liečivá rastlina. Jeho účinky boli známe už od staroveku. 𝙊𝙗𝙨𝙖𝙝𝙪𝙟𝙚 𝙨𝙖𝙥𝙤𝙣𝙞́𝙣𝙮, 𝙨𝙞𝙡𝙞𝙘𝙚, 𝙨𝙡𝙞𝙯, 𝙘𝙪𝙠𝙧𝙮, 𝙝𝙤𝙧𝙠𝙮́ 𝙥𝙧𝙞𝙣𝙘𝙞𝙥𝙞́𝙣 𝙖 𝙫𝙚𝙡̌𝙖 𝙝𝙤𝙧𝙠𝙮́𝙘𝙝 𝙨𝙤𝙡𝙞́.

Jedlý koreň sa v ľudovom liečiteľstve využíval pri liečbe porúch obličiek, sušená vňať na podporu činnosti viacerých orgánov. Pripisovali sa mu aj magické účinky ochrany pred zlými silami, ale aj vyvolávajúce erotické pocity.

Kotúče rastú na výslnných suchých stráňach, úhoroch, vyskytujú sa na xerotermných trávnatých porastoch, ako aj suchých štrkovo-piesočnatých stanovištiach. Kvitnú od júla do septembra. Zaraďujeme ich medzi medonosné rastliny, preto majú veľký význam aj vo včelárstve.

Z takmer 180 druhov z rodu Eryngium, rastú na Slovensku len dva druhy: kotúč poľný (Eryngium campestre L.) so zelenkavým súkvetím a kotúč modrastý (Eryngium planum L.), ktorý zaraďujeme medzi zraniteľné druhy.

Rôzne kultivary tohto druhu sa často pestujú ako okrasné rastliny pre ich dekoratívne modrasté súkvetie, ktoré sa po vysušení využíva pri aranžovaní.

Kotúč ako súčasť zbierok Stredoslovenského múzea: herbár prof. Junkera (r. 1906), herbár RNDr. R. Bohúňovej (r. 1953-1957), herbár RNDr. E. Martincovej (r. 2016).