Zelený pigment z banskobystrického banského revíru – jeho výroba, distribúcia a využitie do konca 18. storočia

Jedným z významných európskych centier produkcie zeleného pigmentu sa v neskorom stredoveku a ranom novoveku stal banskobystrický banský revír. V okolí Banskej Bystrice sa nachádzali výdatné ložiská medených a strieborných rúd, ktoré boli využívané preukázateľne už v praveku, najintenzívnejšie však v stredoveku a ranom novoveku.

Výsledky svojho aktuálneho výskumu k tejto téme bude prezentovať historik Miroslav Lacko v prednáške pre širokú verejnosť v Banskej Bystrici, a to práve v Thurzovom dome, v ktorom sa nachádza známa Zelená miestnosť z rokov 1476 až 1490.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja privíta v Thurzovom dome hosťujúceho historika pána Miroslava Lacka. Výsledky svojho aktuálneho výskumu, ktorého téme sa na Slovensku nikto vo väčšej miere doposiaľ nevenoval, odprezentuje 24. apríla o 17:00 h. v Thurzovom dome. Názov jeho prednášky je síce dlhý ale pre naše územie v danom výskume o to podstatnejší, Zelený pigment z banskobystrického banského revíru – jeho výroba, distribúcia a využitie do konca 18. storočia.

V roku 2023 na podnet popredných výskumníkov – Davida a Janky Hradilovcov z Ústavu anorganickej chémie Akadémie vied ČR, resp. Laboratória ALMA v Prahe, začal historik Miroslav Lacko po prvý raz systematický historický výskum o dejinách výroby, distribúcie a aplikovania zeleného pigmentu z banskobystrického montánneho regiónu.

„Keďže do obdobia industrializácie v 19. storočí existovalo dlhodobo pomerne málo stabilných výrobných centier pigmentov v strednej Európe, zasluhujú si pozornosť historického výskumu tie z nich, ktoré sa stali nadregionálne známe a v širšom chronologickom i geografickom rámci ovplyvnili európsky trh s pigmentami. Zelená farba získavaná ako sekundárny produkt z banských vôd v banskobystrickom banskom revíre, konkrétne v Španej Doline, na Pieskoch (Sandbergu) a v Ľubietovej, našla od neskorého stredoveku široké využite v umení i architektúre“,

konštatuje historik Miroslav Lacko.

Otázka aplikácie a produkcie pigmentov v predmodernom období je v súčasnej svetovej vede predmetom materiálového výskumu početných bádateľov a bádateliek z radov kunsthistorikov, chemikov, pamiatkarov, reštaurátorov, či konzervátorov, ktorí s rozvojom nových vedecko-výskumných metód prinášajú dosiaľ neznáme poznatky o historických pigmentoch v umení, resp. vôbec o materiálnej kultúre v minulosti.

„Výrobe zeleného pigmentu v banskobystrickej oblasti sa zo strany historikov a historičiek dosiaľ nevenovala žiadna pozornosť a komplexný historický výskum tohto fenoménu citeľne chýbal, a to nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, preto som rád,  že so svojimi poznatkami môžem prísť do Banskej Bystrice , priamo do Thurzovho domu, kde máme týmito pigmentami vyzdobenú vzácnu Zelenú miestnosť“,

uzatvára Miroslav Lacko.

Mgr. Miroslav Lacko, PhD. (1988) – postdoktorský výskumník na Friedrich-Christian-Lesser-KollegfürOstmitteleuropa pri Friedrich-Schiller-Universität Jena v Nemecku. Zaoberá sa hospodárskymi a sociálnymi dejinami raného novoveku. V roku 2008 založil ročenku o dejinách baníctva a hutníctva pod názvom Montánna história a v rokoch 2008 až 2019 bol jej editorom. V rokoch 2011 až 2015 bol interným doktorandom Historického ústavu SAV v Bratislave a doktorandské štúdium ukončil v roku 2015 úspešnou obhajobou dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas doktorandského štúdia začal pôsobiť v zahraničí. V roku 2012 bol nositeľom Štipendia ErnstaMacha v rámci Akcie Rakúsko – Slovensko, v roku 2013 štipendistom Národného štipendijného programu SR vo Viedni, v rokoch 2014 až 2016 nositeľom Štipendia Richarda Plaschku na Univerzite Viedeň a v roku 2016 získal Štipendium HeinrichaWinkelmanna, ktoré udeľuje Nemecké banské múzeum v Bochume renomovaným historikom a archeológom. V rokoch 2016 až 2018 bol členom Centra pro hospodářské a sociálnídějiny Filozofické fakulty Ostravské univerzity v Ostrave. Je autorom viac ako 100 štúdií a článkov, ako aj spoluautorom viacerých monografií (najnovšie spolu s Erikou Mayerovou: Der Thurzo-Kodex – eineeinzigartige Quelle zum europäischen Bergrechtund Münzwesen um 1500, Innsbruck / Wien : StudienVerlag, 2022, 546 s.).

 Dana Kurtíková

Pozri tiež

Súťaž o virtuálne okuliare

Výstava Od telegrafu k internetu sa snaží ukázať obrovský šok v komunikačnej technológii ľudstva. Zatiaľ čo …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *