Zlato ako ho nepoznáme

Zlato, symbol moci a bohatstva, ale aj krásy pozná ľudstvo už viac ako 6000 rokov. História Slovenska, kde sa zlato získava už minimálne 2000 rokov, je veľmi úzko spätá s týmto vzácnym kovom.

V 14. a 15. storočí bolo slovenské územie jedným z popredných producentov drahých kovov. Centrá draho kovového baníctva, Kremnica a Banská Štiavnica boli v celej Európe skutočne pojmami. Významný odborník v oblasti rudnej mineralógie na Slovensku Stanislav Jeleň zavíta do Tihányiovského kaštieľa 8.8.2023.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo pre svojich návštevníkov a priaznivcov prírody pokračovanie v podujatí Príroda bez hraníc. 8.8.2023 o 17:00 hod. sa Tihányiovský kaštieľ ponorí do zlata. Zanietený mineralóg  a popularizátor tohto vedného odboru Stanislav Jeleň sa so svojou prednáškou vráti nielen do dejín ťažby zlata, ale sa naň pozrie aj ako geológ.

„Slovenské zlato hýbalo nielen figúrkami na šachovnici Európy, ale bolo aj kolískou baníctva a geológie. V 15. storočí zarezonovala ťažba drahých kovov aj na našom území. Svoju slávu zažilo slovenské baníctvo druhýkrát v 18. storočí. Tentokrát už ani tak nie veľkosťou produkcie drahých kovov, ale rozvojom banskej techniky a odborného školstva. Baníctvo bolo na vysokej úrovni a technické zariadenia patrili k najmodernejším vo svete“,

konštatuje geológ Stanislav Jeleň.

Prvou technickou vysokou školou na svete bola Banská akadémia založená v roku 1762 v Banskej Štiavnici. Prvá medzinárodná konferencia banských a hutníckych odborníkov sa uskutočnila tiež na našom území, vo Vyhniach. Tieto míľniky sú skutočné dominanty duchovnej a materiálnej histórie Slovenska.

„V rámci prednášky budú môcť návštevníci vidieť vzorky zlata, ktoré prinesiem so sebou. Povieme si viac o jedinej aktívnej bani na SLovensku – Hodruša – Hámre. Ukážeme si zlato v polymetalickej rude, vzorky zlata zo sedimentov Hrona, nugety z Austrálie, zlato z USA – pliešky zlata z kremeňa, či zlato v kremeni z Uralu“,

dopĺňa Stanislav Jeleň.

Stanislav Jeleň sa narodil sa v roku 1959 v Prešove a pracuje ako vysokoškolský učiteľ na Katedre geografie a geológie, Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela a taktiež ako samostatný vedecký pracovník na Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied, pracovisku v Banskej Bystrici. Profesionálnu kariéru začal štúdiom epitermálnej polymetalickej a drahokovovej mineralizácie a genetických podmienok jej vzniku na ložisku Banská Štiavnica. V súčasnosti sa intenzívne venuje problematike metalogenézy drahokovových hydrotermálnych ložísk v neovulkanitoch Slovenska, spolupracuje nad zavŕšením modelu hydrotermálneho procesu na uvedenom ložisku.

Noc plnú netopierov zažijeme spoločne s Petrom Bačkorom na septembrovom pokračovaní Prírody bez hraníc. 5.9.2023 o 17:00 hod. bude v Tihányiovskom kaštieli prednáška určená pre všetkých, ktorí majú chuť objavovať zákonitosti písané samotnou prírodou.

SSM, Dana Kurtíková

Pozri tiež

Neznáme Pobaltie, jazyk a tradičné zvyky v Litve

Prví obyvatelia Litvy boli baltské kmene, ktoré začali v 10. storočí vytvárať organizovanú spoločnosť. Bolo to …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *