Letecká základňa dala ľuďom prácu, mnohým ale prekáža hluk a znečistenie

Ako korektné a bezproblémové označujú zástupcovia mestskej samosprávy v Sliači spolužitie mesta s vojakmi a obslužným personálom tamojšej leteckej základne. Sliačske letisko, ktoré zabezpečuje obranyschopnosť krajín NATO, je však pre asi 5000 obyvateľov Sliača nielen zárukou zamestnanosti, ale má aj svoje záporné stránky, keďže prináša do mesta hluk a ľudia vnímajú tiež negatívne dopady leteckej činnosti na životné prostredie.

„Tie prínosy sú jednoznačne v oblasti zamestnanosti, keďže na letisku pracuje približne 1000 ľudí a značná časť ich pochádza práve z nášho mesta,“ povedal TASR primátor Sliača Daniel Dunčko.

Letisko tak po svojom rozmachu v uplynulých desiatich rokoch nahrádza v zamestnanosti sliačske kúpele, ktoré sú dlhodobo v útlme a počet ľudí tam zamestnaných v novodobej histórii mesta výrazne klesol. Vojaci navyše priniesli do Sliača aj zvýšený ruch v obchodoch či v oblasti služieb.

„Zvýšil sa nám tiež záujem o mesto zo strany zahraničných turistov. K vojakom totiž nezriedka prichádzajú kolegovia z iných krajín s rodinami na dovolenky,“ pripomenul primátor.

Od roku 2010 sa na letisku konajú aj prestížne medzinárodne letecké dni SIAF, na ktoré prichádza i vyše 100.000 návštevníkov. V tom čase sú všetky ubytovacie kapacity v meste i okolí plné už týždne dopredu.

Letecké dni však časť obyvateľov Sliača nepovažuje za prínos. V uplynulých rokoch založili iniciatívu s názvom Dajme občanom Sliača ticho, ktorá poukazuje práve na hluk a zhoršenie stavu ovzdušia najmä pri nácvikoch na letecké dni, ako aj v čase ich konania.

Keďže mesto má len minimálny finančný prínos z letiskových daní z pozemkov či nehnuteľností (väčšia časť sa nachádza v katastri obce Sielnica), primátor by bol rád, keby takto postihnuté mestá mohli dostávať aj nejaké zákonné kompenzácie, vypočítané napríklad na jedného obyvateľa.

„Bola by to aspoň čiastočná náhrada za to, že naši občania musia znášať záťaže, ktoré nie sú výsledkom ich činnosti, ale dopadom na nich po rozhodnutiach štátnych a mocenských orgánov a inštitúcií,“ uzatvoril Dunčko.

tasr

Pozri tiež

V roku 2020 kraj investuje 58 037 000 eur do rekonštrukcie ciest, zariadení sociálnych služieb, stredných škôl či obnovy kultúrnych pamiatok

Aj v roku 2020 sú pre Banskobystrický samosprávny kraj prioritou bezpečnejšie cesty, kvalitnejšie sociálne služby …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *