Tak to vyzeralo tesne po štarte 9. ročníka Nemčianskeho crossu v 1. tohoročný májový deň v Hontianskych Nemciach.

Ľudia tu rozdávajú srdcia, príroda krásu a pokoj, pretekári seba samých!

Na štart sa ich postavilo takmer päťdesiat. Dospelých mužov a žien, ktorí milujú beh v prírode. Nemčiansky cross takú príležitosť poskytol v tohoročné prvomájové odpoludnie už po deviaty raz za sebou. Skúsené bežkyne a bežci sa na štarte zoradili za futbalovým ihriskom do viacerých radov, aby chvíľu veľmi pozorne načúvali ako búšia pred štartom ľudské srdiečka. Srdiečka tých, ktorí dokážu pohybom v prírode rozdávať radosť nášmu zdravému životu.

„Behy prírodou Hontu mi skutočne imponujú. Sú súčasťou mojich bežeckých aktivít v príprave na triatlonové súťaže. Na Hont a prírodu v ňom nedám dopustiť” – prezradil prítomným po dobehnutí víťaz Jakub Mészáros z Levíc, druhý v minulom roku na majstrovstvách SR v triatlone.

A do toho všetkého zaznel zrazu výstrel! Amplión stíchol, tlkot sŕdc už z neho počuť nebolo a bežci sa rozbehli do terénu. Členitého. Na prvých piatich kilometroch však všetci bežali viac do kopca, než po rovinke. Bežecké pole najskôr vyzeralo ako dlhočizná živá niť, ktorú za sebou ťahali čoraz rýchlejšie vpredu – jeden z favoritov behu v prírode na 11 km trati, pretekár Atletického klubu Krupina, Ján Sopko, tým druhým bol Jakub Mészáros z Levíc, ktorý prišiel na preteky z okresného sídla Tekova na bicykli.

Poháňali ho horstvom i dolinami po celej 50 km trati vlastné nohy? Bude stačiť tomuto milovníkovi triatlonu, ktorý patrí do užšej špičky v tejto náročnej disciplíne, vlastná para na celú trať? Nášmu médiu pred štartom, keď sme mu oznámili, že on je našim favoritom, okrem iného povedal:

„Netvrdil by som to. Poznám tu viacero dobrých bežcov. Keď som naposledy bežal v silnej konkurencii cezpoľný beh v Dudinciach, skončil som na jedenástom mieste. Nechcem však sklamať. Hont a beh v prírode v tomto regióne milujem.”

Spúšť mladého fotografa Sama Telúcha z banskobystrickej redakcie Športlandia cvakala jedna radosť a bežci si v náročnom teréne na trati nič nedarovali. Pod vrcholom kopca, keď už mali v čele bežiaci spomenutí pretekári za sebou 4,5 km ubehnutých, sa začal Jakub Meszáros predsa len Jánovi Sopkovi pomaly vzďaľovať. Ktovie čo komu v tom čase hmýrilo hlavou?

V cieli pri elektrickej časomiere obsluhovanej  odborníkmi na túto prácu, PaedDr. Jurajom Stašekom, ktorý vyštudoval úspešne informatiku a Mgr. Petrom Drozdíkom, húdol hlúčik divákov pesničku s neznámym názvom:

“Kto zvíťazí?” Zvolenčan Peter Drozdík tipoval, že Ján Sopko, ale nezabudol vysloviť aj poistku slovami: “Trať je však náročná, i keď nádherná.” Neďaleko stojaci Ing. Štefan Barcík, ktorý azda najviac držal v poli pretekárov palce svojmu niekdajšiemu spoluhráčovi spoza zelených stolov, Lukášovi Haluzovi, veľkému talentu  niekedy chýrnej stolnotenisovej liahne, vtedy ligovej Krupiny, v tomto športe stihol poznamenať:

„Už teraz vyhrali všetci. Bežia zdravou prírodou, väčšina z nich sa behom baví.”

Z medailí, ktoré obdržali malé ratolesti prejavovali často väčšiu radosť a spokojnosť ich rodičia než samotné deti. Ale v Hontianskych Nemciach to bola skutočne športovo- spoločenská paráda.

Deťúrence z domácich školských lavíc i predškolského zariadenia svojej obce, ale i z Atletického klubu Krupina či podaktorých ďalších susedných obcí  Hontianskych Nemiec bavili svojimi lezúňskymi či bežeckými disciplínami na kvalitne udržiavanej tráve futbalového ihriska takmer 100 prítomných divákov. Veľký aplauz bolo počuť iste ďaleko, keď za cieľovú čiaru doliezli postupne Dorotka, Samuelko, Alexandra či Matej.

Celkom ešte 6 bežeckých disciplín patrilo deťom. Aj diváci z neďalekej futbalovej tribúnky, ktorá rozhodne zdobí futbalový stánok tejto obce bolo vidieť, že o každú pozíciu sa i medzi tými najmenšími bojuje. Ale stále sa tvrdo súperilo i medzi dospelými.

Riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu z Dudiniec Ing. Boris Benický označil tieto športovo – spoločenské pohľady na podujatie svojsky:

„Veľmi sa mi páči tunajšia atmosféra. Ľudia tu rozdávajú svoje srdcia, okolitá príroda krásu a pokoj, no a pretekári seba samých.”

Keď dopovedal tieto slová sotva tušil, že vlastne pošepol titulok pre riport z podujatia, na ktoré prišli pretekári z Brezna, už spomenutých Levíc, zo Zvolena, Lučenca Tlmáč, Krupiny, Sliača, Poltára, Slovenskej Ľupče, Banskej Štiavnice, ale aj Hnúšte či iných odľahlejších regiónov Hontu.

Keď Jakub Meszáros prijímal ako víťaz hlavnej disciplíny na 9. ročníku Nemčianskeho crossu gratulácie po prebehnutí cieľom prezradil, že trať bola náročná, ale skutočne krásna.

„Súperov som nesledoval. Testoval som seba samého do akej miery môžem na tejto trati zrýchľovať a kedy a kde musím bežať opatrnejšie. Predstavte si, lepšie sa mi bežalo nahor, ako keď som išiel z kopca.”

vyriekol vtipne, ale úprimne, akoby chcel povedať, že aj rodinná atmosféra sa najlepšie upevňuje na približne rovnakej vlnovke života. Tá bežecká bola v Hontianskych Nemciach znova skvelá.

Keď cieľom prebehol starosta obce, mimochodom zakladateľ tohto behu, PaedDr. Jozef Nemec, vtipným a nevtieravým hlasom kvalitne moderujúci Pali Meňuš mu položil otázku:

„Nestretol si v hore, kadiaľ trať viedla medveďa, že si tu v cieli tak rýchlo?”

A starosta mu na to:

„Pred pár rokmi áno. Bol to medveď – dorastenec. Asi sa zľakol môjho behu a ušiel. Odvtedy behám rýchlejšie na tejto trati a aj dnes som so svojim výkonom spokojný.”

Odpoveď vyvolala u prítomných úsmev na tvárach.

Nám nebolo do smiechu, keď nám celkovo piaty v konečnom poradí a tretí v kategórii mužov do 40 rokov Lukáš Koncz z ABC Tímu Hnúšťa po pretekoch prezradil, že dopoludnia od 7.00 hod. do 11.00 hod. pílil drevo v lesoch Zaježovej, ale vraj sa mu bežalo dobre. Nám sa však zle počúval fakt, keď na našu otázku či je vyučeným pilčíkom, odpovedal:

„Nie, nie. Ale taká je moja terajšia profesia. Vyštudoval som úspešne na filozofickej fakulte aprobáciu anglický jazyk – filozofia. Živím sa, ale tým, čo som už povedal.”

Na kvalitne pripravenom podujatí odznelo mnoho zaujímavých slov. Napríklad 76 ročný Anton Gombár zo Zvolena prezradil, že má odbehnutých vyše 200 maratónskych behov, ale ten cross v Hontianskych Nemciach nemôže a ani nechce vynechať, lebo mu môže začať vynechávať jeho srdiečko. A to by mohlo byť v jeho veku i láske k behu veľmi nebezpečné.

Alena Bobáková, Iveta Erčeyová i Jarmila Slobodová prišli na preteky z Brezna.

„V prvom ročníku som tu síce vyhrala, ale dnes budem rada, ak mi beh tou prekrásnou scenériou urobí radosť na duši.”

Povedala nám pani Slobodová. Po pretekoch sme sa pristavili pri všetkých troch a od všetkých troch sme sa z rozosmiatych tvárí dozvedeli, že tak počasie ako i pekná trať, hoci dobre členitá, teraz po odbehnutí vyvolávajú v ich dušičkách vnútornú spokojnosť.

Rovnako spokojný bol tretí v celkovom poradí hlavnej súťaže a víťaz kategórie mužov do 55 rokov MUDr. Július Korčok či víťaz v kategórii najstarších účastníkov Bohuslav Melicherčík z Banskej Štiavnice.

V kategórii žien do 35 rokov získala prvenstvo za najrýchlejší beh Veronika Ľašová z Krupiny a medzi ženami nad 35 rokov Anna Zvarová zo Zvolena.  Víťazi jednotlivých kategórií dospelých prevzali z rúk organizátorov diplomy a medaily na stupni víťazov, vrátane spomienkovej knihy, ktorú im venoval internetový magazín Náš Hont. Všetci účastníci behu dostali účastnícku medailu.

Jozef Mazár, foto: Samo Telúch

Pozri tiež

To najhoršie tajíme sami pred sebou

V ten štvrtok 18. júla 2019 som bol medzi vyše 100 prítomnými divákmi na futbalovej piete …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *