Medailón k 765. výročiu udelenia mestských práv Banskej Bystrici.

Banská Bystrica 1255 – 2020

Dejiny slobodného kráľovského mesta Banská Bystrica sa začali písať v roku 1255, kedy Uhorský kráľ Belo IV. udelil privilégiá – výsady – bývalej osade rozprestierajúcej sa na území stredného Slovenska, pri vtoku potoka Bystrica do rieky Hron, pod malebným vrchom Urpín a v blízkosti dôležitých križovatiek obchodných ciest.  Najstaršie osídlenie tejto lokality je doložené archeologickými nálezmi pochádzajúcimi aj z dávnejšej minulosti. Banská Bystrica preto patrí k najstarším slovenským mestám. Jej prvým richtárom bol Ondrej. Pôvodní usadlíci sa v bystrickom teritóriu živili prirodzene poľovníctvom, rybolovom a poľnohospodárstvom, neskôr aj riečnym ryžovaním zlata a povrchovou ťažbou medi a striebra. Ešte pred udelením prvých mestských práv rozvoj osady zabrzdil ničivý tatársky vpád do Uhorska v roku 1241. Potom bolo potrebné krajinu revitalizovať, nastal tzv. mestotvorný proces, počas ktorého v polovici 13. storočia vzniklo aj naše mesto. Privilégiami kráľ mestu daroval rozsiahle územia a viaceré dôležité práva. Išlo najmä o právo voliť richtára a farára, rozvíjať obchod a ťažiť drahé kovy, čo platilo aj pre nemeckých prisťahovalcov – kolonizátorov, ktorí boli pozvaní ako hostia do Uhorska na pomoc krajine po tatárskom plienení. V 13. storočí získala Banská Bystrica aj svoj erb, ktorý s hrdosťou používa dodnes – sedemkrát predelený strieborno červený štít. Popri ťažbe a spracovaní rúd sa v meste začalo postupne dariť aj remeslám. Okrem najstaršieho cechu mäsiarov, postupne na pôde mesta pôsobili aj ďalšie: ševci, krajčíri, kováči, tesári, zámočníci a debnári, zlatníci, pekári, rybári, remenári, cinári, kožušníci, prachári, zvonolejári, hodinári, mečiari, puškári, dejiny zaznamenávajú aj výrobu organov a približne v období po roku 1500 sa začalo v meste rozvíjať aj pivovarníctvo, ktoré sa po svojich neskorších transformáciách stalo dodnes jedným z mála fungujúcich pôvodných tradičných výrobných odvetví. Banská Bystrica mala od roku 1655 aj právo organizovať jarmoky, a odvtedy ho aj takmer neprežite využíva. Radvanský jarmok dnes patrí medzi najvýznamnejšie a najznámejšie na Slovensku. Preslávili ho okrem iných aj kvalitné výrobky bývalých miestnych modrotlačiarov.

Banskú Bystricu mimoriadne pozdvihla a zviditeľnila najmä Thurzovsko – fuggerovská banská spoločnosť, ktorá sa zaoberala hlavne ťažbou medi v okolí mesta, napr. na Starých horách, Španej Doline a pod. V Banskej Bystrici sa nachádzalo sídlo spoločnosti a v neskorších časoch vznikla aj huta na spracovanie rudy – Medený hámor, ktorý začal svoje fungovanie už v roku 1495. Bystrická meď bola vďaka svojej kvalite obľúbeným a dobre obchodovateľným tovarom a významnou surovinou pre výrobu. Bola známa a žiadaná aj v ďalekom zahraničí. Mesto od tých čias nesie prívlastok „medené“. Na prelome stredoveku a novoveku získalo výstavbou honosných domov, najmä v dnešnom historickom centre, ráz typického rozvinutého stredovekého mesta. Za zmienku stojí aj tá skutočnosť, že približne od 16. storočia až dodnes je hlavné námestie, pôvodne nazývané „Ring“ urbanisticky takmer nezmenené a mnohí ho považujú aj ako celok za historickú architektonickú pamiatku. Mesto, jeho architektúra a domy, prešli v dejinách viacerými stavebnými premenami. Pôvodne drevené opevnenia a stavby postupne nahradili kamenné, neskôr tehlové. Postupne vznikal hradný areál, neskôr aj mestské opevnenie, pozostávajúce pôvodne z hradieb v dĺžke približne 4 kilometre, 18 bášt a 9 brán. Dodnes sú z hradných stavieb zachované – Matejov dom, Barbakan, Rímskokatolícky farský kostol nanebovzatia Panny Márie a Kostol sv. Kríža, v niektorých častiach mesta sa nachádzajú zvyšky kamenných hradobných múrov a z bášt ostali 4 – banícka, pisárska, mäsiarka a farská. Súčasťou opevnenia bola aj známa bystrická „šikmá“ hodinová veža, ktorú začali stavať v roku 1552. Pôvodne slúžila ako pozorovateľňa. Pred ňou bol umiestnený v stredoveku aj pranier a klietka hanby. Neskôr od r. 1719 po prekonaní veľkej morovej epidémie aj mariánsky morový stĺp. Dochované historické záznamy nám hovoria, že nákazlivé a rozšírené choroby ako mor či cholera v minulosti mesto vďaka prítomnosti vzdelaných lekárov ako aj vďaka vyspelým zdravotným a hygienickým  opatreniam zvládalo lepšie ako ostatné časti krajiny. Okrem krásnych meštianskych domov, hradného komplexu, priemyselných a obranných stavieb, vzniklo postupne na území mesta aj viacero významných cirkevných pamiatok, napr. Kostol sv. Alžbety, ktorého história siaha až do roku 1303. Mestská chránená pamiatková rezervácia bola vyhlásená v roku 1955.  Časom sa menil aj názov mesta od Nova villa Bystrice prope Lypcham, cez Byzterchebana, Novo Solio, Neusohl, Bezstercebanya, či Byztrica.

Banská Bystrica neskôr niekoľkokrát vyhorela, stala sa dejiskom veľkého baníckeho povstania (1525 – 1526), tiež sa jej územia začiatkom 17. storočia dotkli aj protihabsburské stavovské povstania v Uhorsku. V roku 1620 tu bol dokonca za uhorského kráľa povstalcami korunovaný šľachtic Gabriel Bethlen.  Medzi významné míľniky dejín mesta patrí rok 1789, kedy sa stala z nariadenia cisára Jozefa II. sídlom Zvolenskej župy. Neskôr sa rozvíjala spolu s výdobytkami priemyselnej a technickej revolúcie 19. storočia. Mesto žilo aj čulým spoločenským životom. V roku 1829 tu bola zriadená prvá detská opatrovňa – ako jedna z prvých v Európe, od roku 1851 sa vyučovalo po slovensky v miestnom gymnáziu, ako na jednom z prvých v krajine a v roku 1889 bolo založené mestské múzeum. V období prvej svetovej vojny žilo v meste približne 10 000 ľudí a sídlil v ňom pred svojím odchodom na front aj 16. Honvédsky pluk. Počas vojny tu fungovala aj veľká poľná nemocnica pre vojakov s týfusom a tuberkulózou. V mierových časoch, v roku 1919 v meste vznikol ako jeden z prvých na Slovensku Miestny odbor Matice slovenskej, v tom istom roku začala svoju činnosť aj slávna likérka Fatra, o desať rokov neskôr slávnostne otvorili Národný dom s divadlom.  Do dejín Slovenska sa nezmazateľne mesto zapísalo 29. augusta 1944, kedy práve z Banskej Bystrice bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie ako riadny a organizovaný boj proti fašizmu a nemeckej okupácii počas druhej svetovej vojny. Popri prívlastku „medená“ tak získala aj ďalší, ktorý ju z historického hľadiska rovnocenne dodnes charakterizuje: „povstalecká“. V meste  na pamiatku toho dodnes funguje špecializované múzeum moderných dejín – Múzeum slovenského národného povstania. Banskú Bystricu oslobodili  pred koncom druhej svetovej vojny rumunské a sovietske vojská v marci 1945. Z vďaky za to bol neskôr vybudovaný čierny žulový pomník – obelisk, v priestore námestia pod obnovenou kamennou fontánou. V rámci povojnového priemyselného rozvoja krajiny začali v meste pod Urpínom vyrastať známe a úspešné výrobné závody, ktoré dnes už žiaľ neexistujú, resp. nefungujú ako napr. drevospracujúca Smrečina, Cementáreň, textilný závod Slovenka, Závody výpočtovej techniky, Tesla, Pozemné stavby, Stavoindustria, Tlačiarne SNP, Letecké opravovne a ďalšie. Od roku 1950 v meste začala premávať pravidelná autobusová doprava. Významne sa darilo aj v poľnohospodárstve, ktoré zastrešovali najmä jednotné roľnícke družstvá v okolitých obciach. Na jeseň v roku 1974 mesto postihla jedna z najväčších povodní v jeho dejinách.

Dnes je Banská Bystrica významným slovenským okresným a krajským mestom s rozvinutou infraštruktúrou. Skladá sa z historického centra, sídlisk (Rudlová – Sásová, Fončorda, Radvaň – Kráľová, Podlavice, Uhlisko a Sídlisko – Prednádražie) ako aj z okrajových mestských častí – bývalých samostatných okolitých obcí (Šalková, Majer, Senica, Skubín, Kremnička, Rakytovce, Iliaš, Jakub, Kostiviarska a Uľanka),  ktoré boli k mestu pričlenené v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch XX. storočia.  V súčasnosti sa mesto rozprestiera na vyše 103 km2 a má približne 78 000 obyvateľov. Banská Bystrica je  sídlom Rímsko-katolíckeho biskupstva, Banskobystrického samosprávneho kraja, viacerých podnikov, ale aj štátnych organizácií a inštitúcií ako napr. Slovenská pošta, Lesy Slovenskej republiky, š.p., Slovenská legálna metrológia, či Úrad priemyselného vlastníctva SR. V meste pôsobí aj Stredoslovenské múzeum, Stredoslovenská galéria, Štátna opera, Štátna vedecká knižnica, či Štátna ochrana prírody, a tiež aj Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta. Charakter mesta dotvára aj množstvo prítomných stredných a vysokých škôl, ktoré poskytujú na kvalitnej úrovni najrôznejšie odbory štúdia, takmer v komplexnej možnej škále (napr. od roku 1992 Univerzita Mateja Bela), čím získava na význame aj v oblasti vzdelania a vzdelanosti. Svoje pracovisko tu má aj Slovenská akadémia vied. Činnosť dodnes udržiavajú aj známe folklórne súbory ako Urpín, či Partizán. Banská Bystrica bola odjakživa aj mestom športu. Od roku 1922 sa tu aktívne hrá ľadový hokej, dlhú históriu má organizovaná turistika, futbal, lyžovanie, plávanie, športový rybolov, ako aj iné športy. Do dejín športu sa navždy zapisuje aj viacerými celosvetovými a olympijskými triumfami svojich športovcov. Dodnes v meste funguje okrem iných športových organizácií aj stredisko Dukla. Možnosti prezentácie historického a pamiatkového dedičstva mesta ako aj okolitej prírody, atrakcií, tiež aj starostlivosti o zdravie (Poniky, Špania Dolina, Hronsek, Brusno, Sliač, Kováčová a pod.) prirodzene predurčujú mestu a jeho okoliu potenciál realizovania aktívneho a atraktívneho cestovného ruchu. V meste boli postupne založené aj tri honorárne konzuláty, a to Turecka, Rumunska a Ruskej federácie. Vďaka polohe v centrálne časti Slovenskej republiky bola nedávno ešte živá aj iniciatíva, aby sa Banská Bystrica stala hlavným mestom štátu. Za zmienku istotne stojí aj skutočnosť, že v meste pod Urpínom sa odohralo viacero dôležitých udalostí, iniciatív a impulzov ktoré začiatkom 90-tych rokov XX. storočia pomohli k osamostatneniu Slovenska z bývalej Československej federatívnej republiky. V Banskej Bystrici má svoje regionálne pracovisko aj Kancelária prezidenta Slovenskej republiky.

Súčasťou bohatej histórie mesta sa stali ako jej pevné piliere aj významné osobnosti, ktoré sa tu narodili alebo pôsobili. Spomedzi mnohých spomeňme najmä: polyhistora Mateja Bela, lekára a prírodovedca Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského, básnika a kňaza Andreja Sládkoviča, maliara Dominika Skuteckého, spisovateľov – Terézie Vansovej a Jozefa Gregora Tajovského, vynálezcu a kňaza Jozefa Murgaša, lesníka Jozefa Dekreta Matejovie, evanjelického superintendenta Karola Kuzmányho, katolíckeho biskupa Štefana Moysesa, lekárov – Karola Ota Mollera a Daniela Petelena, básnikov – Jána Botta, či Mikuláša Kováča, hudobných skladateľov – Jána Cikkera, Viliama Figuša Bystrého, Jána Levoslava Bellu, Tibora Andrašovana, či Svetozára Stračinu, architekta Ladislava E. Hudeca, literárneho vedca Alexandra Matušku, herca Paľa Bielika, či generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana. Banská Bystrica sa v minulosti dostala ako námet na naše peniaze, konkrétne na 50 korunové bankovky, a to hneď dva krát. V rokoch 1948 a 1953. Okrem toho sa stala aj múzou pre umenie. Okrem mnohých výtvarných spracovaní patrí snáď medzi najznámejšie to hudobné v podobe už kultovej, československy známej skladby „Banská Bystrica“ od pesničkára Honzu Nedvěda. A prečo teda nezakončiť medailón o našom meste v srdci Slovenska v češtine, v jazyku bratského národa? „Jak miloval Pán Búh tenhle kraj, když takovou krásu mohl mu dát, já jsem se do té krásy Bystrice zamiloval…“

Zdroj a foto Stredoslovenské múzeum BB, Marcel Pecník

Pozri tiež

Rozprávanie významných osobnosti z vedeckej a kultúrnej obce – živý prenos

Nenechajte si ujsť ďalšie pútavé rozprávanie významných osobnosti z vedeckej a kultúrnej obce. Náš hosť …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *