Takto stihli zväčniť amatérski fotografi po vyhlásení víťazov Patrika Nemčoka spolu s tromi najlepšími ženami (na zábere zľava do prava) tretia v poradí Anamária Masaryková, Ema Hačundová, víťazka kategórie žien a Lucia Rusková, ktorá obsadila v Revúcej tretiu priečku. Foto: archív P. Nemčoka

Milé, úprimné, neformálne defilé atletickej chôdze v Revúcej sa patrí hodnotiť veľmi pozitívne

Ak sa v praxi stretnete na ktoromkoľvek úseku s realizáciou myšlienky prostredníctvom reči vlastného srdca, rodia sa zvyčajne skvelé aktivity pre naše životy.

Dôkazov je naporúdzi množstvo, jeden dosť nevšedný, netypický, ale veľmi milý, neformálny sme s internetovými portálmi www.priekopnik.sk a www.sportlandia.sk zaregistrovali  na 1. ročníku Revúckych chodeckých pretekov.

Zásluhou nášho vysunutého, nevšedného spolupracovníka, mladého, perspektívneho športovca, ktorý napriek svojmu mladému veku, vozí do Slovenskej republiky palmy víťazstva aj z takých významných a vo svete uznávaných podujatí, akými sú rozhodne české chodecké Poděbrady či medzinárodné preteky v atletickej chôdzi v Litve. Ako tesne po podujatí uvažoval 16-ročný pretekár Patrik Nemčok, ktorý vyhral z desiatich uskutočnených disciplín preteky mužov?

„Revúca nemá v atletickej chôdzi  zapísané z atletických análov chodecký šport. Keď sme spolu s pánom trénerom Jurajom Benčíkom, novinárom Jozefom Mazárom a ďalšou členkou nášho Športového klubu BCF Dukla, pretekárkou Ninkou, navštívili v máji minulého roku miestnu základnú školu J. A. Komenského, iste si aj iní na prezentácii atletickej chôdze žiakmi tejto školy všimli pozoruhodný potenciál u viacerých detí  pre túto, podľa mňa krásnu a zdravú športovú disciplínu. Ukázalo sa, že v ZŠ J. A. Komenského Revúca začali prakticky robiť atletickú chôdzu systematickejšie. Ešte pred rokom som osobne nepočítal, že o rok budeme s mnohými ďalšími z nášho klubu BCF Dukla v Revúcej na podujatí veľmi milom, dobre pripravenom a so slušnou pretekárskou účasťou, súperiť o víťazstvá aj s viacerými z tých, ktorí sa tejto disciplíne venujú rok. Viacerých nás príjemne potešilo, že Revúca vymazala z mapy v Slovenskej republike ďalšie biele miesto chodeckou aktivitou aj zásluhou viacerých pedagógov, možno i pričinením podaktorých rodičov z detí, ktoré z Revúcej pretekali. Súťažilo nás v pretekárskom oblečení okolo stovky. Hoci počasie tejto atletickej disciplíne nebolo 13. apríla veľmi naklonené, nebolo prekážkou otvoriť historické zápisy prvého ročníka pre všetkých, ktorí milujú pohyb. Na štart sa postavili chodci a chodkyne z Revúcej, Banskej Bystrice, Košíc, Žiliny, Borského Mikuláša, Gemerskej Polomy, Lubeníka a mali sme dokonca aj pretekárku z USA. Mnohí pretekári, ba ani mnohí diváci, možno odbornejšie nedocenili množstvo talentov a pomerne dobrú kvalitu chodkýň a chodcov na 500 metrovom okruhu v blízkosti mestského domu kultúry, na kvalitnom asfaltovom povrchu. Rovina s dvomi ostrejšími zákrutami dala zabrať určite aj tým najmladším, ktorí súťažili práve na vzdialenosti 500 metrov. Kvalitní, erudovaní rozhodcovia, známi aj zo špičkových medzinárodných podujatí v atletickej chôdzi, bratia Kalabusovci z Martina či medzinárodná rozhodkyňa, pani Rusnáková z Košíc na jednej strane dbali nad regulárnosťou súťaže, na strane druhej mnohým pomáhali skúseným a hlavne povzbudivým slovom v tom čo začali robiť.

Pri stolíku časomeračov a rozhodcov je vždy napätie a zvýraznená pozornosť čo sa deje na trati atletickej chôdze. Aj keď tam sedí sám nestor elektronickej časomiery atletickej chôdze v Slovenskej republike, Marián Kalabus ( na snímke prvý zľava), ktorý nechýbal ani v Revúcej na 1. ročníku Revúckych chodeckých pretekov. Foto: Ján Miškovič

Keďže ma tréner postavil súťažiť s mužmi, nemal som veľa času konkrétne pre médiá hodnotiť jednotlivé kategórie, nakoniec, výsledky sú uverejnené podrobne na internetovej stránke Slovenského atletického zväzu, ale domov si nesiem so sebou ďalšiu skúsenosť, aké krásne veci dokážu spolu mladí i tí oveľa viac skúsenejší spoločným úsilím prinášať pre krásne, zdravé, spoločne trávené chvíle so športom v nádhernej slovenskej prírode.

Potešilo ma, že sa mi aj v kategórií mužov podarilo zvíťaziť, aj keď som nesúťažil s tými najlepšími chodcami z mužskej chodeckej špičky Slovenskej republiky. Podaktorí si plnili zmluvné pretekárske záväzky v zahraničí. V cieli som bol v čase 22 minút a 47 sekúnd  a aj keď som zaostal za svojím osobným rekordom o niekoľko sekúnd, s výkonom som bol spokojný. Po skončení všetkých disciplín na nás čakalo vyhlásenie výsledkov v jednotlivých kategóriách. Tešilo nás, že sme si z Revúcej v tričkách BCF Dukla odniesli až 23 umiestnení na prvých troch miestach. Vedel som sa vžiť do úlohy tých, ktorí sa postavili na stupne víťazov po prvý raz v tejto atletickej disciplíne. Obdivoval som veteránov, s akým úžasným nasadením a vôľou prekonávali dĺžku a náročnosť trate a tým aj samých seba. Nuž a priznám sa, keď budem čítať napísané riadky, budem si všímať čo mi z toho, čo som svojim videním okomentoval, v redakciách vyškrtli. Každý vždy niečo začíname. V Revúcej začali, podľa mňa, v zvyšovaní náročnosti kvality atletického diania, ktoré v praktickej rovine  koordinuje, ako som sa už viac raz mohol presvedčiť, zástupkyňa riaditeľa školy, bývalá atlétka, dnes trénerka, organizátorka, funkcionárka, telocvikárka pani Jana Vavreková. Aj tak sa dá tešiť už na 2. ročník Revúckych chodeckých pretekov! Ostáva veriť, že k aktívnemu atletickému oddielu ISKRA pri ZŠ J. A. Komenského v Revúcej, CVČ Revúca a mestu Revúca pribudnú i ďalší.“

Jozef Mazár

Pozri tiež

Od dnešného dňa v Revúcej nefunguje detská pohotovosť

Detská pohotovosť v meste Revúca od dnešného dňa nefunguje. Podľa vyjadrenia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *