Tak to vyzeralo v Podlužanoch pred rokom, keď tamojším futbalistom odovzdávali medaily za víťazstvo v VI. lige. Po ňom sa rozhodli po prvý raz v histórii hrať aj vyššiu súťaž dospelých napriek tomu, že také právo si vybojovali už dvakrát pred tým. Foto: Ing. Marián Mandrák

Milujú futbal, milujú ľudí, milujú život!

Na tohoročných oslavách 70 ročnice futbalu v Podlužanoch ponúkli jeho organizátori nahliadnuť do jedného veľkého tajomstva.

Tajomstva o úprimnom živote s futbalom, športom vôbec. Skúsme sa s odstupom času pustiť po stopách tohto tajomstva v spomenutých dejinách a potom asi ľahšie pochopíme a uveríme, koľko ľudí ho spoznalo. Tajomstvo prvé ukryli vo svojich hodnotách ľudia z bohatej futbalovej histórie Podlužian, ktorí už nie sú medzi nami, ale stále žijú ich odkazy človečiny prostredníctvom vidieckeho futbalu.

Na území regiónu Tekova, neďaleko Levíc, ktoré sa v historických análoch spomína vďaka kaplnke už od roku 1255. Svojimi aktivitami, múdrosťou a láskou tu vyrastali ľudia, ktorí písali bohaté dejiny obce, publicisticky na profesionálnej úrovni spracované v knižnej publikácii Naše Podlužany. V oblasti futbalu, športu, ale i spoločenského života medzi takých patrili Anton Harmady, dlhoročný starosta obce, funkcionár vo futbale a stolnom tenise, Ing. Jozef Kováč, futbalista a funkcionár futbalového klubu ba aj na okresnej futbalovej úrovni, Štefan Buchlovič tréner „A“ mužstva a dorastu, Ľubomír Mäsiar, vynikajúci hráč futbalu a stolného tenisu, neskôr člen výboru niekdajšej TJ Dužstevník, brankár Stano Šebo – Lukáčov, Štefan Šebo – Maco, Cyril Šebo učiteľ, Jozef Šebo – Joďo či Vladimír Šebo, ale i ďalší.

Terajší  Ján Šebo, od roku 2006 prezident ŠK Podlužany, podnikateľ, ktorý je zároveň hlavným sponzorom klubu, znalcom športových súvislostí s bežným životom aj ako bývalý aktívny prvoligový hokejový rozhodca o svojom priezvisku, o svojej rodnej obci i oslavách hovorí:

„Dnes oslavujeme 70 rokov organizovaného futbalu v Podlužanoch. V našej dedinke kde žije necelých 800 obyvateľov. Oslavy, nie len tu na tomto ihrisku, ale i v mysliach nás mnohých zároveň píšu aj dejiny 50. rokov Memoriálu Šebovcov a Harmadyho. Futbalového turnaja internacionálov s nádherným, hviezdnym obsadením. Ak sa vraciame v spomienkach k ľuďom, ktorí už nie sú medzi nami, alebo sú teraz aj tu na týchto oslavách, o všetkých platí, že akokoľvek bezmocnými môžu byť dobrí a spravodliví ľudia, predsa len vďaka nim stojí život za to. Veď je nádherné dnes poďakovať mnohým aj slávnostným spôsobom. Žijúcim a pritom spomienkami uctiť veľkosť a zásluhy nežijúcich. Najvýraznejšie úspechy zaznamenal náš klub v poslednom desaťročí. Naši muži sa stali 3 krát majstrami okresu a postúpili do 5.ligy, Prvý raz v histórii si zahrali aj zápasy v celoštátnej súťaži o Slovenský pohár. Dorast vyhral najskôr okresnú súťaž, potom aj V. ligu a v druhej sezóne po postupe do štvrtej ligy zvíťazili mladí reprezentanti našej neveľkej, ale krásnej obce, aj v tejto náročnej súťaži. Teší ma nesmierne, že svojou účasťou obohacujú náš futbalový Memoriál Šebovcov a Harmadyho významné osobnosti tak hráčske, trénerské, ale aj rozhodcovské či funkcionárske v dresoch slávnej Trnavy, bohatou futbalovou históriou opradenej Nitry a neďalekých Levíc, medzi ktorými nechýbajú ani naši, bývalí futbalisti Podlužian.“

Úprimné, ale hodnotné slová. Na popisovaných oslavách v Podlužanoch sa možno viac ako 350 prítomných ľudí a ak k nim pripočítame aj futbalových aktérov na hracej ploche počas krásnych súbojov veteránov, zistíme, že tých ľudí bolo rozhodne vyše 400 (štyristo) , ktorí sa tu presvedčili, že človečinu, aj tú oslavnú, futbalovú, správne a skutočne vidíme iba srdcom, Čo je dôležité, je očiami neviditeľné.

Preto, keď starostka obce, Ing. Ida Kováčová, s láskavým a úprimným úsmevom spolu s Jánom Šebom vyznamenávali za pozitívne, dlhoročné aktivity k futbalu, ale i ľudskosti a osobnej angažovanosti na verejnosti ľudským dobrom, skromnosťou, pracovitosťou a šľachetnosťou nádherné diplomy so živým slovom –

„Ďakujeme a prajeme ešte veľa zdravia, lebo svet Vás ešte veľmi potrebuje!“

jeden z takých odmenených, najskôr v pozícii moderátora, potom tiež ocenený, vyslovoval vzácne mená a priezviská. Vyzdvihoval zásluhy a veľkosť ľudskosti odmeňovaných  a divákom vôbec neprekážalo, že mu slzy dojatia a úprimnosť vlastného srdca nedovoľovali všetko vypovedať práve bez ozdoby, teda sĺz vďaky popisovanej lásky k futbalu.

Pohľad na rozradostnené, šťastné tváre domácich funkcionárov a trénera mužstva Podlužian tesne po prevzatí víťazného pohára za víťazstvo v VI. lige okresu Levice. Vľavo tajomník klubu Štefan Lukáč, uprostred tréner Marcel Pavlík a vpravo prezident klubu Ján Šebo. Foto: Ing. Marián Mandrák

Takým bol, je a zrejme zostane na večnosť, jubilujúci funkcionár František Lukáč. Hybná páka súčasného futbalu, živé spojivko dobroty a komunikácie športom. Ale i dôslednou a zodpovednou prácou. Človek, ktorý bol sám v rokoch 1984 – 2004 predsedom TJ Družstevník, neskôr TJ Podlužany. Odvtedy je až do dnešných dní tajomníkom tejto organizácie. Dlhoročne pracujúci v Oblastnom futbalovom zväze na rôznych pozíciách. Vzácny historik klubu, ktorý vedie záznamy o všetkom a jeho bohatý archív obsahuje cenné informácie, vďaka ktorým mohli prítomní čítať hodnotný obsah a pozerať sa na kvalitné fotografie prostredníctvom 16 stranového Podlužianskeho futbalového spravodaja, špeciálne vydaného pri príležitosti osláv založenia organizovaného športu v obci.

Keď ním listovala veľká rozhodcovská postava svetového futbalu 80 – tych rokov minulého storočia, futbalový zanietenec a odborník akého nám môže závidieť svet, Ing. Vojtech Christov znova vyslovil niečo, čo počuť na podobných akciách málo:

„Zišli sme sa znova raz na nádhernej akcii futbalu Podlužian, kde rozprávame rečou srdca mnohých milovníkov tejto nádhernej hry. Slovný prejav o futbale je tvárou ducha človeka. Aké srdce, taký jazyk . Aké srdce, taká reč. Aké srdce, taký futbalový prejav. Nie je každodenná príležitosť vidieť hrať po rokoch so vzácnym nasadením a kumštom reprezentantov Mira Karhana, Dušana Borka, Michala Gašparíka, Vladimíra Ekharta, Kamila Kopúnka, Jaroslava Kostolániho, Juraja Kotulu, Gusta Antalíka, alebo trebárs aj lekára slovenskej futbalovej reprezentácie za čias jej vedenia Jánom Kozákom, MUDr. Jána Baťalíka či ďalších a popri nich sedieť a načúvať slovám bývalých futbalistov Podlužian. Na takom podujatí sa dá zvlášť pochopiť pravda, že v tvári každého človeka je zapísaná jeho história.“

Na tejto tribúne sa rodili vďaka spomenutým i nespomenutým riadky tejto eseje v Podlužanoch počas priebehu turnaja, ktorý bol hodnotným vkladom do spomienok na 70 rokov organizovaného futbalu v tejto obci. Nie je bez zaujímavosti, že snímku urobil jeden z prítomných Rómov na podujatí, ktorí prišli a zabávali sa vtipne, s výbornou znalosťou histórie československého futbalu, po slovách: „ Odfotím si Vás, aby som gadžom ukázal, ako vieme kvalitne fotiť mi, Rómovia z Kozároviec!“ Nuž a na snímke sa okrem iných objavili v prvom rade zľava doprava Ing.architekt Jozef Frtús, Ing. Vojtech Christov, autor eseje Jozef Mazár a Mgr. Peter Benedik.

Nuž, upreli sme zraky na vedľa sediacich  Ing. architekta Jozefa Frtúsa, Domina Kúdelu, Stanislava Bošáka, Jozefa Roháľa, Jozefa Mäsiara, Štefana Šebu, Mariána Šebu, Jána Šebu, Štefana Harmadyho, Mira Považana, všetko žijúcich bývalých futbalistov Podlužian. Uvedomujúc si pozitívne príklady zo života týchto ľudí na mravný život nasledovníkov pri futbale, s futbalom v živote vôbec.

„Každého tu môže potešiť zreteľnosť odkrývania hodnôt mnohých ľudí pri futbale. Hodnôt, ktoré sú v dnešnom futbale i živote veľmi potrebné a v zložitosti poprepletaných futbalových vzťahov tu môžeme nachádzať aj roky nášho futbalového detstva, našej vtedajšej futbalovej radosti konfrontovanú s tou v dnešnom svete futbalu, života vôbec. Uvedomiť si pritom, ako vedomie moderného jedinca vytvorilo na jeho hypotetickú vieru aj futbalového vývoja slovenskej súčasnosti budúcnosť mimoriadne náročnú a často aj konfliktnú“

– priložil tehličku do diskusie na tribúne, keď hrali finálový zápas medzi sebou internacionáli v dresoch Trnavy a Nitry, trénerský futbalový mág hlavne mládežníckeho futbalu, už za čias futbalovo veľmi úspešného Československa, na vtedajšej medzinárodnej futbalovej scéne, Mgr. Peter Benedik, ktorý tiež so všetkou zodpovednosťou prijal pozvanie na toto milé, vzácne stretnutie.

„Keď sa vôkol seba pozerám, zišli sa tu ľudia, ktorí milujú futbal, milujú ľudí, milujú život. Cítiť tu sálajúce ľudské dobro“

– povedal na margo toho všetkého, čo v Podlužanoch počas osláv prežíval vo svojom futbalovom srdiečku ďalší úspešný futbalový tréner, Karol Pecze. Povedal to vo chvíli, keď sa podaktorí zvedavo pýtali ako sa cíti, keď ako tréner vedie z lavičky oboch finalistov na 50. výročí Memoriálu Šebovcov a Harmadyho. Pritom sa milo usmieval, akoby možno chcel povedať:

„Cítiť tu dotyky šťastia. Možno aj preto, lebo mnohí vieme, že nemáme právo byť šťastní, ak šťastie nerozdávame, rovnako ako nemáme právo užívať bohatstvo, ktoré sme nevytvorili napríklad aj futbalom a svojou prácou pre futbal.“

Najväčšie tajomstvo, ktoré poskytli pre celé Slovensko, nie len futbalové, účastníci veľmi vydarených a nádherných osláv 70 – tin vzniku futbalu v Podlužanoch. Preto sme si ho dovolili s krátkym odstupom času odkryť aj pre širokú čitateľskú verejnosť.

Jozef Mazár

Pozri tiež

Návraty k 75. výročiu oslavám SNP fotoreportážou

Tohoročné oslavy 75. výročia Slovenského národného povstania mali nie len centrálne oživené bohaté, dôstojné a stále …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *