Novembrové odkrývanie tajomstiev depozitu na tému KAROL KUZMÁNY A BANSKÁ BYSTRICA

Novembrové odkrývanie tajomstiev depozitu Stredoslovenského múzea bude venované jednému z najvýznamnejších slovenských dejateľov, ktorý sa výrazne zapísal aj do dejín mesta pod Urpínom. Najbližší utorok, 20. 11. 201817.00 hod. v Thurzovom dome priblíži životnú púť váženého Banskobystričana historik Mgr. Peter Račko, PhD. počas prednášky na tému Karol Kuzmány a Banská Bystrica.

Poznáte autora kultovej hymny Kto za pravdu horí?

Karol Kuzmány patrí bezpochyby k popredným predstaviteľom slovenského národného a kultúrneho života 19. storočia. Spisovateľ, evanjelický farár a prvý podpredseda Matice slovenskej poznal Banskú Bystricu už z detských čias. V roku 1830 tu bol vysvätený za kňaza, stal sa kaplánom, neskôr farárom a dekanom. Vďaka svojím oduševneným prejavom a podmanivému hlasu si získal značnú úctu nielen u evanjelikov, ale aj u katolíkov.

Jednou z kľúčových oblastí, ktorým sa počas svojho takmer 20-ročného pôsobenia v Banskej Bystrici venoval, bola jazykovo-literárna činnosť. Patril k iniciátorom a priekopníkom literárneho života 30. rokov 19. storočia a v roku 1836 založil časopis Hronka, v ktorom sa postavil za jednotný československý spisovný jazyk. Publikovali v ňom vedúci predstavitelia slovenskej literatúry (Ján Kollár, Ján Chalupka) i mladá generácia spisovateľov (Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban). Počas revolúcie uverejnil báseň Sláva šľachetným, ktorá sa onedlho stala hymnickou piesňou Kto za pravdu horí.

Keďže Karol Kuzmány sa nikdy netajil svojím národovectvom a priateľstvom so štúrovcami, musel čeliť viacerým útokom zo strany maďarských úradníkov. V Banskej Bystrici sa viac necítil bezpečne, preto v auguste 1849 odišiel s rodinou do Viedne, kde sa stal univerzitným profesorom teológie.

„Napriek tomu, že Karol Kuzmány bol obľúbeným medzi obyvateľmi mesta a najmä okolitého vidieka, vo februári 1861 definitívne odišiel do Viedne. V Stredoslovenskom múzeu nám pripomína jeho osobnosť viacero zbierkových predmetov, napríklad portrét (olejomaľba) od miestneho maliara Andreja Stollmanna, literárne diela, ktoré napísal počas svojho pôsobenia v Banskej Bystrici (Život Dr. Martina Luthera, Modlitby) či časopis Hronka,“

približuje Peter Račko.

Viac o tejto pozoruhodnej a významnej osobnosti nášho mesta porozpráva všetkým milovníkom histórie už budúci utorok o 17.00 hod. v Thurzovom dome.

TS: Martina Saktorová, ilustračné foto: redakčné

Pozri tiež

Oslávte so Stredoslovenským múzeom 130. narodeniny

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici je najstaršou kultúrnou inštitúciou v Banskej Bystrici a patrí medzi najstaršie v kraji. Vo …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *