Najaktívnejší a ich podporovatelia pred fotoobjektívom dokumentaristu tejto vzácnej udalosti v priestoroch banskobystrickej Radnice. Foto: ján Miškovič

Núkali sa aj otázky univerzálneho zdravia

Dôstojnú aktivitu v slávnostnom šate si pripomenuli účastníci slávnostného vyhodnotenia verejnej zbierky v Banskej Bystrici, ktorú každoročne pri príležitosti Medzinárodného dňa nevidiacich a slabozrakých organizuje v Slovenskej republike Únia nevidiacich a slabozrakých SR. Keď v preplnenej zasadačke Radnice mesta Banská Bystrica Mgr. Dagmar Filadelfiová, vedúca Krajského strediska spomenutej dobrovoľnej organizácie privítala na stretnutí množstvo aktivistov hlavne z radov žiakov a študentov banskobystrických škôl, do popredia sa tlačili historické súvislosti skloňovanej medzinárodnej udalosti. Magistra Filadilfiová v úvodných slovách okrem iného povedala:

„V roku 1745 sa narodil priekopník systematického vzdelávania nevidiacich, Francúz Valentin Haüy, ktorý založil v Paríži v roku 1784 prvú školu pre nevidiacich.“

Už taká informácia núti zamýšľať sa nad touto vzácnou a vážnou dejinnou udalosťou v širších súvislostiach. Ten kto vie, že Francúza k tomu inšpirovalo predstavenie, ktoré na dnešnom Námestí Svornosti v Paríži pripravila skupina nevidiacich zo Saint Ovide. Vtedy ho šokoval posmech, s akým ich diváci privítali a to rozhodlo. Deň narodenia Haüya je Medzinárodným dňom nevidiacich od roku 1946.

Okrem Medzinárodného dňa nevidiacich majú ľudia so zrakovým postihnutím v kalendári ďalšie dva významné dni – 15. október je Svetovým dňom bielej palice a 4. január Svetovým Braillovým dňom.

Ľudia so zrakovým postihnutím predstavujú zhruba 1,5 % celkovej populácie. Zrakovo postihnutých môžeme členiť do štyroch skupín, v rámci ktorých existuje široká individuálna variabilita. Poznáme druhy zrakového postihnutia:

Nevidiaci – sú to osoby s úplnou stratou zrakového vnímania, ale tiež osoby ktoré sú schopné vnímať zrakom maximálne svetlo, avšak nie sú schopné lokalizovať jeho zdroj.

Čiastočne vidiaci – sú to osoby, ktoré majú zachované zvyšky zraku tak, že dokážu vnímať svetlo, obrysy a tvary predmetov, ale nedokážu využívať zrak ani s najlepšou možnou korekciou ako dominantný a jediný analyzátor pri práci, orientácii a získavaní informácií.

Slabozrakí – sú to osoby, ktoré napriek najlepšej možnej korekcii majú problémy s vykonávaním zrakovej práce. Takíto ľudia majú vážne poškodený zrak, ale disponujú jeho užitočnými zvyškami, ktoré sa dajú efektívne využiť.

Ale Medzinárodný deň nevidiacich a slabozrakých núka verejne sa zamýšľať aj nad otázkami verejného zdravia. Hlavne morálnymi. Sedeli sme vedľa žiačok Základnej školy  Jána Bakossa v Banskej Bystrici, ôsmačiek Niny Bruchánikovej a Sophii Riečanovej a načúvali úprimným slovám organizátorov podujatia. Isto mnohých hriala pri srdci chvíľa, keď jednotlivcom i školám  na území mesta Banská Bystrica ( ZŠ Moskovská, SPŠ Murgašová, Gymnázium Andreja Sládkoviča, Katolícke gymnázium Š. Moyzesa), ale napríklad aj mimo banskobystrickým – ZŠ Badín, odovzdávali organizátori zbierky Pamätné diplomy  a predovšetkým úprimné slová vďaky, že dokázali vyzbierať  vyše 162 tisíc eur  ako symbol pomoci ostatných tým, ktorých trápi zrak. Ako krásne povedala pani Filadelfiová:…“ aby nevideli tento svet čierne!“

Taká chvályhodná aktivita núti zamýšľať sa z univerzálneho hľadiska čo robiť, čo zbierať, ako pomáhať, keď v spoločnosti sa síce mnohé zmenilo, ale ľudia ostávajú rovnakí. Chvíle, ktoré denne žijeme nám ponúkajú vidieť kto je kto. Kto bol charizmatický ten zostal a zostane, kto bol slušný vždy, kto bol verný, je verný aj teraz. Kto sa točil s vetrom, točí sa aj teraz. Kto si myslel, že teraz prišla jeho chvíľa, myslel vždy len na seba. Nikto sa nestáva prebehlíkom kto ním nebol. Kto šíril dobro a humanitu, robí tak aj teraz. Kto nemá vieru, nemá žiadnu. Kto nenávidí, nebude iný ani dnes. Národ neprerobíš. Kto slúžil, bude slúžiť i dnes, kto chcel dobro, pokoj, pomáhať, robí tak aj v súčasnosti..“

Pohľad na účastníkov slávnostného vyhodnotenia verejnej zbierky. Foto: Ján Miškovič

Obdivovali sme šikovnosť mladého kameramana Patrika Chytílka a moderátorky Školskej televízie Strednej priemyslvej školy Morgašova  z Banskej Bystrice, Barbory Varadínkovej, keď tú dôstojnosť v Radnici mesta, kde sa skvelo aj logo Lions Clubu banskobystrického dištriktu 122, ktorý na území mesta, ale i celoplošne v SR takú pozitívnu aktivitu, akou je verejná zbierka podporuje, lebo chce a on aj slúži všetkým.

Hľadíme na známeho fotoreportéra Jána Miškoviča pri jeho nezastupiteľnej dokumentácii všetkých takých a im podobných pozitívnych aktivít a kladieme si ďalšiu otázku: Čo k tomu všetkému dodať? Hádam iba jednu skúsenosť. Koreňom všetkého zla je nedostatok vlastného poznania.

Prikláňame sa ku všetkým, ktorí presadzujú názor a snažia sa v prvom rade poznať hlavne samy seba. O tom učí život. Preto, vlastne aj takto prezentovaný jeden zaujímavý príbeh vo chvíli Medzinárodného dňa nevidiacich a slabozrakých.

Zdá sa nám, že z oblasti súčasnej morálky kapitalistickej spoločnosti pribúdajú rady, zástoje, ľudskej biedy, trápenia a slepoty skutočnej humanity, potrebnej v praxi. Aj na trase dieťa – rodič – škola – spoločenský život – Európa – Svet . Preto dobro treba šíriť veľkolepo, ale v súvislostiach hľadania skutočného kvalitného spoznávania súvislostí.

Je dobré a dôstojné, ak sú vždy k pozitívnym udalostiam prikladané ako v tomto prípade, aj pozitívne fotodokumentačné či spomienkové a argumentačné zábery. Dnes, hlavne tí skôr narodení vidia a vedia, ako mnohí zvyknú robiť pokusy zmien dávnymi časmi preverených historických príbehov životov našich otcov, dedov, pradedov a ich rodín. Tiež v súvislostiach života.

Jozef Mazár, foto: Ján Miškovič

Pozri tiež

MFK Dukla chce vrátiť futbal do stredoslovenskej regionálnej futbalovej rodiny

Pre milovníka futbalu najkrajšia a najpozoruhodnejšia myšlienka v čase konania priateľského futbalového stretnutia medzi druholigovovým mužstvom MFK …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *