Príďte sa dozvedieť, čo nás čaká

8. mája prídu do Banskej Bystrice diskutovať odborníci na tému klimatickej zmeny.

Občianske združenie EnviroFuture a neformálna skupina Kruh Zeme realizuje v Banskobystrickom kraji unikátny projekt Green Team. Súčasťou projektu sú aj prednášky a workshopy, pričom niektoré z nich sú určené aj pre širokú verejnosť. 8. mája 2019 o 15:30 sa v priestoroch nového komunitno-coworkingového centra 365.labb (Lazovná 5) uskutočnia 3 prednášky na tému klimatickej zmeny.

„Neprišli sme sem prosiť svetových lídrov, aby sa starali o našu budúcnosť. V minulosti nás ignorovali a budú nás opäť ignorovať. Prišli sme sem, aby sme lídrom oznámili, že zmena prichádza, či sa im to páči alebo nie. Ľudia sa prihlásia k tejto výzve. A keďže sa naši vodcovia správajú ako deti, budeme musieť my prevziať zodpovednosť, ktorú oni mali už dávno.“

 Greta Thunberg na stretnutí s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom.

Klimatická zmena prináša množstvo výziev pre našu spoločnosť. Budeme schopní zmeniť jej fungovanie tak, aby sme sa vyhli jej najvážnejším následkom? Je pravdepodobné, že odpoveď na túto otázku majú v rukách práve študenti a mladí ľudia. Práve oni majú totiž priestor a čas pochopiť komplexnosť tohoto problému. Práve preto budú musieť začať postupne pracovať na nových riešeniach, na ktorých budú stáť základy nového sveta. Sveta, v ktorom bude ľudská spoločnosť žiť v súlade svojím prostredím.

Príďte preto na klimatické fórum, na ktorom si budete môcť vypočuť prednášky troch expertov: Jozefa Pecha zo SHMÚ, Alexandra Ača z Centra výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR a Vlada Lobotku, z Inštitútu Gaia. Po prednáškach bude nasledovať spoločná diskusia.

Fórum je súčasťou programu Green Team – príležitosť zmeniť svet, ktorý prináša mladým ľuďom podporu v realizácií ich nápadov ako pomôcť životnému prostrediu.

Prednášky:

Prejavy a dôsledky zmeny klímy na Slovensku s Mgr. Jozefom Pechom, klimatológom SHMÚ.

Naša civilizácia dosiahla stav, kedy ovplyvňuje okolitý svet nie len lokálne, ale aj globálne. Od počiatku priemyselnej revolúcie dokázali ľudia zvýšiť koncentráciu skleníkových plynov na úroveň, aká panovala na Zemi naposledy pred 15 až 20 miliónmi rokov. A dokázali sme to urobiť veľmi rýchlo. Dokonca tak rýchlo, že v najbližších desaťročiach a storočiach hrozia nezvratné zmeny podnebia na celej planéte. Aký veľký bude ich rozsah a v konečnom dôsledku aj smer bude závisieť predovšetkým od toho, ako v najbližších rokoch a desaťročiach vyriešime našu závislosť od fosílnych palív. Pozorovaný stúpajúci trend povrchovej teploty Zeme je najviac zreteľným prejavom prebiehajúcej zmeny klímy. V porovnaní s globálnym „priemerom“ sa však klíma na Slovensku otepľuje asi dvojnásobne rýchlejšie, čo prináša do slovenských miesta nielen teplejšie ročné obdobia, ale aj častejší výskyt rôznych extrémov počasia, dlhšie vlny horúčav a sucha a menej snehu v priebehu zimy. Scenáre pritom neveštia pre Slovensko nič dobré. Klimatická zmena sa už v súčasnosti významne urýchľuje, a ak do konca tohto storočia vzrastie priemerná ročná teplota vzduchu o 4 až 5 °C, klimatické podmienky na Slovensku sa budú v mnohom ponášať na pomery, ktoré dnes prevládajú v južnej Európe, na Balkáne, v horšom prípade v oblasti východného Stredomoria. Inak povedané, na Slovensku budeme mať len dve ročné obdobia, veľmi dlhé, suché a horúce leto, a miernu daždivú zimu. Veľkým problémom môže byť v budúcnosti pre mestá a budovy na Slovensku sucho a nedostatok dostupnej úžitkovej vody, najmä počas leta. Pre príklady podobných problémov ani dnes už nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na suchom sužovanú Českú republiku.

Príbeh, ktorý môže zachrániť náš svet s Vladom Lobotkom, M.A., filozofom a historikom.

Príbeh, v ktorom žijeme – inak povedané, náš svetonáhľad – je všetko možné len nie nejakou abstraktnou teóriou. Ovplyvňuje nielen kvalitu nášho vzťahu k druhým ľuďom, prírode či okolitému svetu, ale aj k nám samotným. Vstupuje do nášho najhlbšieho vnútra, kde určuje medze nášho vnímania, ako aj to, či niečo považujeme za skutočnosť alebo ilúziu a zároveň vychádza smerom von, kde tvorí našu vonkajšiu skutočnosť a formuje možnosti, ktoré nám svet ponúka. Ak sa chceme dostať ku koreňu globálnych výziev, pred ktorými dnes stojíme, musíme si začať klásť veľmi hlboké otázky: Aký príbeh to vlastne ako jednotlivci aj ako spoločnosť žijeme? Na čom je postavený náš moderný pohľad na svet? Dokážeme si predstaviť, že niektoré aspekty nášho videnia sveta sú už vo svojich základoch hlboko problematické, a že tak ako v prípade stredovekého presvedčenia, že Zem je stredom vesmíru, aj niektoré dnes samozrejmé predpoklady o povahe sveta a skutočnosti ešte len čakajú na svoje prekonanie? Čo ak nielen dnešná morálna, sociálna a ekologická kríza, ale aj naša existenčná úzkosť a rastúca izolovanosť v medziľudskej oblasti súvisia práve s našim videním sveta, s príbehom, v ktorom žijeme?

Na to aby sme mohli na tieto provokatívne otázky odpovedať je potrebné prekročiť hranice svojej mysle v podobe v akej ju poznáme a vstúpiť do neznáma, do oblasti možného. Prednáška Vlada Lobotku približuje prvé kroky na tejto ceste (seba)objavovania.

Klimatická kríza v ére človeka s Mgr. Alexandrom Ačom, Ph. D., vedeckým pracovníkom Ústavu výskumu globálnej zmeny, AV ČR.

Antropocén možno definovať ako obdobie, v ktorom aktivity človeka v kľúčových oblastiach dominujú nad prírodnými procesmi. Stabilné globálne životné prostredie, vrátane klímy, sú nevyhnutnou podmienkou zachovania a pokračovania súčasnej komplexnej a zároveň zraniteľnej civilizácie. Ak začnú zlyhávať životne dôležité regulačné mechanizmy, naša schopnosť adaptácie nemusí byt postačujúca.

Nové poznatky o globálnej biosfére a spätne-väzobných mechanizmoch naznačujú, že dôsledky otepľovania atmosféry a oceánov sú pre neživé systémy i živé organizmy závažnejšie a prebiehajú rýchlejšie, než sa zdalo ešte donedávna. Nasledujúci príspevok poukáže na skutočnosť, že kľúčové javy, ako sú nárast hladiny svetových oceánov, stabilita grónskeho ľadovcového štítu, topenie morského ľadu v Arktíde, topenia permafrostu, odumieranie lesných porastov či výskyt extrémneho počasia, v mnohých ohľadoch predbiehajú ešte nedávne prognózy.

Globálna teplota atmosféry sa v období antropocénu zvýšila o približne 1°C. Mnohým prebiehajúcim zmenám v horizonte desaťročí či dokonca stáročí, už nedokážeme zabrániť v dôsledku zotrvačnosti systému. Dôležité tiež je, že prekročenie oteplenia o 2 ° C zvyšuje riziko zásadných a nezvratných zmien biosféry. Súčasné snahy zákonodarcov, ale aj všetkých zodpovedných obyvateľov planéty by mali smerovať k snahe na zamedzenie oteplenia, ktoré dlhodobo neprekračuje hodnotu 1,5°C oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou.

Prednášajúci:

Jozef Pecho (* 1981) vyštudoval odbor fyzickej geografie a geoekológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, v rámci ktorého sa špecializoval na meteorológiu a klimatológiu. V rokoch 2005 – 2011 pôsobil a od roku 2016 znovu pôsobí ako klimatológ na Oddelení klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. V rokoch 2011 – 2016 pracoval ako odborný pracovník na Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied ČR. Vo vedeckej oblasti sa zaoberá štatistickým modelovaním extrémnych zrážok, výskumom premenlivosti klímy a klimatickej zmeny, ako aj hodnotením jej regionálnych dopadov, predovšetkým na území Slovenska. Širší priestor tiež venuje popularizácii meteorológie a klimatológie.

Alexander Ač (* 1980) vyštudoval odbor environmentálna ekológia na univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a doktorát získal v obore aplikovaná ekológia na Juhočeskej univerzite v Českých Budějoviciach. V súčasnosti pracuje ako vedecký pracovník na Ústave výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne. Pravidelne prispieva článkami do denníkov Pravda a SME o aktuálnych spoločenských problémoch, prednáša populárne o klimatickej zmene a energetike, spolupracuje s tretím sektorom (Priatelia Zeme-CEPA, Strom Života, Greenpeace, Veronika). Je autorom prekladu knihy D. MacKay, Obnoviteľné zdroje energie – s chladnou hlavou.

Vladimír Lobotka (* 1980) vyštudoval históriu na Komenského univerzite v Bratislave a filozofiu so zameraním na kozmológiu a vedomie na California Institute of Integral Studies v San Franciscu. Zaujíma sa o integrálnu filozofiu, transpersonálnu a hlbinnú psychológiu, paradigmatické posuny a teórie dejín zamerané na dynamiku vzniku a zániku komplexných civilizácií. Napísal knihu Cesta k zjednotenému kozmu, založil Inštitút Gaia a je členom iniciatív nextRenaissance, Škola pre budúcnosť a Za živé univerzity. Vo voľnom čase sa venuje prekladaniu kníh (Vášeň západnej mysle, Kvantové otázky, Nová renesancia) a permakultúre. V súčasnosti si na Univerzite Komenského robí doktorát a vyučuje kurzy venované kultúrnym dejinám a evolúcii vedomia.

Eva Ščepková

Pozri tiež

Banskobystrické Sídlisko zažije susedské popoludnie

Občianske združenie EnviroFuture pozýva banskobystričanov na susedské popoludnie na Sídlisku, ktoré sa uskutoční pri betónových …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *