Priekopník v obnove lesov – Jozef Dekret-Matejovie

243.  výročie narodenia Jozefa Dekret-Matejovie

Tento človek si zaslúži práve v tomto čase oveľa väčšiu pozornosť ako kedykoľvek predtým.

Narodil sa 12. júla 1774 v Dobroči pri Čiernom Balogu. Bol významným slovenským horárom, ktorý na strednom Slovensku, hlavne na Horehroní zaviedol v ťažbe dreva pílu namiesto sekier, ale predovšetkým bol priekopníkom v obnove lesov.

Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva rigolmi a zaviedlo sa všeobecné používanie ručnej píly. Jeho národné cítenie bolo porovnateľné so štúrovcami. J. D. Matejovie vyrastal v drevorubačskom prostredí. Bol samouk, lesný praktik a obhajca progresívnych myšlienok pri obhospodarovaní lesov. Založil tradíciu lesnej prvovýroby. Významnosť lesného hospodárstva videl v zachovaní, zabezpečovaní a všestrannom zveľaďovaní lesov. V tom je aj jeho odkaz pre súčasnosť

„Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi“.

Jozef sa narodil v rodine lesného robotníka Jána Decretta a jeho manželky Márie, neskôr lesného dozorcu a nakoniec strážcu hrabieľ (česiel na zachytávanie dreva, plaveného po riekach). Absolvoval piaristické gymnázium v Brezne a v roku 1787 nastúpil do lesnej služby, najskôr ako nádenník, potom pomocný horár a horár. V roku 1807 bol vymenovaný za hlavného horára a v roku 1808 za lesného pojazdného v Brezne. Od roka 1814 až do dôchodku 1837 vykonával funkciu komorského lesmajstra. V tom čase uskutočňoval vymeriavanie pozemkov a spracoval štatút lesných osád v okolí Čierneho Hrona, ktorý platil takmer ďalších 150 rokov.

V roku 1825 pozval robotníkov z oblasti rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a predovšetkým prekonali ich odpor k práci s pílou. Pre drevorubačov, ktorí sa odhodlali používať pílu presadil vyššie mzdy a za nízke pne príplatky.

Hlavná zásluha – zalesňovanie

Hlavná Dekretova zásluha nie je zefektívnenie ťažby, ale plánovité zalesňovanie hôr, zdevastovaných niekoľkými storočiami ťažby dreva pre potreby miestneho rozvinutého baníctva, hutníctva a sklárstva. Dovtedy sa odlesňovanie bránilo len úradným obmedzovaním ťažby dreva a zákazmi pasenia kôz na holinách. Zalesňovanie inak ako prirodzenou cestou (náletmi) bolo neznáme. Dekretovi sa podarilo presadiť plánovitú výsadbu a sám ju aktívne realizoval, opätovné zalesňovanie pokladal za najvýznamnejšiu prácu. Do roku 1838 zalesnil 3 942 ha, ktoré boli predtým bez porastu.

V jeho práci pokračovali aj jeho nástupcovia a podarilo sa tak na začiatku dvadsiateho storočia opäť zalesniť prakticky celú oblasť.

V jeho dobe dochádzalo rovnako k veľkej ťažbe dreva a Slovensku hrozilo to čo dnes. V súčasnosti je volanie po opätovnom zalesňovaní oveľa naliehavejšie, pretože ťažba oproti minulosti prebieha doslova bleskovo. To, čo sa v minulosti vyťažilo za desiatky rokov dokážu dnes vďaka modernej technike vyťažiť za niekoľko mesiacov a akoby to nemal kto zastaviť.

Pripomeňme si v dnešnej dobe odkaz rodáka z nášho regiónu a skúsme ho dostať na tie správne miesta.

Jozef Dekret-Matejovie zomrel 18. január 1841 práve v Banskej Bystrici, kde má aj svoku pamätnú sochu.

mp, zdroj: wikipedia

Pozri tiež

V roku 2020 kraj investuje 58 037 000 eur do rekonštrukcie ciest, zariadení sociálnych služieb, stredných škôl či obnovy kultúrnych pamiatok

Aj v roku 2020 sú pre Banskobystrický samosprávny kraj prioritou bezpečnejšie cesty, kvalitnejšie sociálne služby …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *