Rozhovor: „Po prvom medobraní“

Keď vymrú včely, ľudstvo ich prežije o štyri roky. Bez opelenia nebude úroda, zvieratá uhynú od hladu a ľudia s nimi.

Pritom slová zoskupené v prvej vete sa dajú a môžu rôzne modifikovať, upravovať, dopĺňať, kreovať, tvarovať. Nie je dôležité či ich vyslovil Albert Einstein, alebo niekto iný. Realitou sa stáva už nielen globálne otepľovanie ale aj Colony Collads Disorder – Zrútenie poriadku systému, za ktorým sa odkrýva syndróm kolapsu včelstiev. Zvláštna, významná a dôležitá záležitosť, ktorú podceňujeme alebo preceňujeme? S obidvomi slovesami je potrebné narábať opatrne.

Ing. Pavel Fiľo, riaditeľ Strednej odbornej školy Pod Bánošom, v banskobystrickej mestskej časti Sásová, prezentuje pohľad nad aspektmi spojenými s našou včelou – včelou krajinskou stredoeurópskou medonosnou, práve v období prvého vrcholenia medobrania (včelárskej žatvy). Začína odrazením sa od úplne prvej vety:

„Myslím si že to bude trvať o niekoľko rokov viac. Ľudia sú už, v úvodzovkách, tak vyspelí, že budú o niekoľko rokov schopní vytvárať potraviny aj s iným reťazcom, ako je ten, ktorý vzniká opeľovaním včiel. Ale ak by to aj tak malo byť, nikdy tým nedosiahnu úroveň prirodzenej stravy a ľudia sa stanú voči chorobám menej odolnými. Nastanú obrovské problémy, aké vidíme v krajinách s jednostranne zameranou alebo nedostatočnou stravou, spôsobujúce šírenie chorôb a zlyhávanie imúnneho systému človeka.“

Staršie ročníky populácie Slovenska si ešte pamätajú zimy s mrazmi, snehom, fujavicami, ľadmi. Samozrejme zimné obdobie patrí aj do životného kalendára včiel. Posledné zimné obdobie sa u nás zaradilo medzi enormne teplé.

„Zima je obdobím pauzy, kedy včelstvo neploduje. V chumáči, počas zimy, udržuje teplotu s 10 stupňami na povrchu. Vtedy má najnižšiu spotrebu zásob. Ak je zima teplá, samozrejme, stúpa aj spotreba zásob, pretože včely nevedia dosiahnuť permanentne potrebných 10 stupňov na povrchu chumáča. Hovoríme o bazálnom metabolizme – stave medzi životom a smrťou. Spotreby sú vyššie, niekedy aj nad zásoby krmiva medu. Ale to sa len zdá, že ide o spotrebu krmiva. V skutočnosti nemôžu lietať, pretože lietajú len nad 12 stupňov Celzia a nadmerná spotreba zásob im rýchlo napĺňa výkalový vačok. Aj med má svoje nestráviteľné časti, ktoré ostávajú vo vačku a ten sa v priebehu zimných mesiacov naplní tak, že včely to už nevydržia a potrebujú kaliť. V úli vzniká hrozba totálnej infekcie. Z toho plynie, že teplá zima nie je pre včely ideálna. A ak už, potom taká, aby včely mohli aj vyletovať, aby sa aspoň vykalili. Pritom zásoby peľu majú nazhromaždené,“

priblížil možný biorytmus prežívania v zimnom období Pavel Fiľo. Ale to predsa len nie je všetko, čo sa týka zimného obdobia. Pavel Fiľo pridáva ďalšiu skúsenosť včelára:

„Včely cítia teplotu a vyletia. Najskôr samozrejme čakajú ako sa teplota od rána vyvíja. Na poludnie, kedy je teplota asi najvhodnejšia, na chvíľu len tak vyletia a vykalené sa vrátia. Ale, pokiaľ jar začne veľmi skoro, ako napr. tohto roka a je aj príjemná, včely začnú intenzívne plodovať. A v takom prípade sa na plode rozmnožuje klieštik a každá jeho generácia pridáva klinec do rakvy včelstva. Premnoženie klieštika sa prejaví až na jeseň a včelári musia s tým počítať. Hlavne je dôležité začať s liečením skôr, ako je to obvyklé. Tohto roku s tým prakticky musia začať už na prelome slnovratu (koniec júna – začiatok júla). Potrebné je pritom používať adekvátne spôsoby. V období, keď je ešte v úli med, nemôžu pri tom použiť tvrdé chemikálie, len prirodzené látky (napr. kyselinu šťaveľovú alebo mravčiu, prípadne biologické metódy ako uväznenie matky, alebo aj tepelné ošetrenia). Dobre vyzimované včelstvo sa s týmito nástrahami dokáže vyrovnať. Vie v jeden pekný deň nazhromaždiť isté množstvo vody, isté množstvo peľu, vie sa vyrovnať s niekoľkodňovým ba aj týždňovým nepriaznivým časom, ale včelstvo, ktoré trpí chorobami, alebo je poznačené pôsobením klieštika to má oveľa ťažšie a takých včelstiev je u nás väčšina. A klieštikom sa roznášajú aj vírusy. Problém je, že aj keď sa podarí obmedziť na minimum, ba až na nulu, výskyt klieštika, vírusy vo včelstve ostávajú. A tie včelstvo zničia. Na udržanie silného včelstva platí už len spomínané včasné liečenie.“

Včelstvo sa pohybuje už nielen vo sfére ľudskej vedy, ale zasahuje aj do ľudskej morálky. Vzájomné súžitie a rešpektovanie sa, vytvára želateľnú a potrebnú symbiózu, doslova filozofiu života. „Za posledných 30 rokov sa svet pre včely dramaticky zmenil. Krajina označovaná za raj pre včely (alebo včelám prívetivá) sa vplyvom ľudskej činnosti veľmi zmenila. Máme tu monokultúry, lúky kosíme pred zakvitnutím, na vidieku ľudia kopírujú zelené záhradky „a lá England“.

Vytratila sa pestrosť kvetov čo znamená, že včely strácajú potravu. Neviem to presne pomenovať. Minimálne nie sme schopní vidieť veci v širšom kontexte. Rozhodujeme sa na základe skupinových potrieb. Neberú sa do súvislostí, ako keby okrajové sekundárne záležitosti, ktoré sa môžu ukázať ako dôležitejšie, než tie primárne. A nezačalo to spoločenskou zmenou po roku 1989. Poľnohospodárstvo nabralo tento smer už aj predtým. Ako chlapec si pamätám polia plné vlčích makov, nevädze. Po žatve boli plné čistca. To všetko dnes už nie je. Asi by sme boli často zaskočení tým, prečo existujú rastliny, ktoré na prvý pohľad nepovažujeme za potrebné a prečo sú tak pekné. Pritom je to o tom, že to včelám umožňuje prežiť celý rok. O včely sa nemôžeme starať len v období kvitnutia čerešní a jabloní. Adekvátnu stravu potrebujú po celý rok, s cieľom, aby boli pripravené na fázu v ktorej sa najviac prejaví ich poslanie. A potom je tu sebeckosť správania sa, spočívajúca v prenose zvierat z jedného kontinentu na druhý aj s chorobami, ktoré sa na tom inom doslova stanú metlou,“ vysvetľuje Pavel Fiľo. Včelári zažívajú počas roka tri vrcholy medobrania. Prvý z nich už majú za sebou.

„Predstavuje ho skorý jarný med. Je to všehochuť z ovocných stromov, ale najskôr vŕby, niekedy sa do toho zamieša aj repka, ak je v dolete včiel. Nasleduje agátový med a potom letné medy, ktoré môžu byť buď z lesa – medovicové, alebo slnečnicové z juhu. Prvý vrchol nebol veľmi bohatý. Tohto roka, ovocné stromy aj repka kvitli v období ochladenia, čo poznačilo včeliu znášku. Včelári z niektorých lokalít to možno zvládli. Uvidíme. Momentálne sú včely na agáte, ktorý je dosť poškodený nedávnymi mrazmi. Zvyšok, ktorý prežil, zatiaľ meduje dobre. Ukazuje sa či je nektár alebo nie. Podstatná časť z neho, ale je zamrznutá. Pre včely to znamená, že čím menšia rozloha kvitnúcich stromov, tým menšie možnosti. A do toho ešte môže zasiahnuť búrka, alebo ľadovec. Agát, aj keď je poškodený síce vyženie náhradné kvety, ale tie už nemedujú. Prvé medy sú tým poznačené. Podľa mňa prvá žatva bola podpriemerná, aj keď výsledky z celého Slovenska ešte nepoznáme. Celoročná produkcia medu na Slovensku sa pohybuje v rozmedzí 5 – 6 tisíc ton. Na Slovensku to predstavuje lepšiu produkciu, ktorá vie uspokojiť všetkých. Ale pozor. EÚ povolila určitý bezcolný vývoz. Len za týždeň prešlo cez colnice 5000 ton ukrajinského medu, čo bola celoročná kvóta“

zhodnotil stav v produkcii medu Pavel Fiľo. Zo starostlivosti o včely a včelstvá nie je možné uhnúť. Riaditeľ odbornej školy na to upozorňuje s plnou vážnosťou:

„Včela kranská to zatiaľ zvláda, ale jej život je už asi na hrane. Nikto presne nevie odhadnúť, čo znamená vplyv chemikálií v obilí a kvitnúcich rastlinách. Na prvý pohľad sú tie látky včelám neškodné, alebo ako sa uvádza – relatívne neškodné. Nejaká hladina chemikálií predsa len ostáva v tele včely. Skúšate jednu látku, ako pôsobí na včelu a včela to prežije. Skúšate druhú a včela to tiež prežije. Ale kombinácia obidvoch môže znamenať okamžitú smrť, okamžitú stratu pamäte, alebo smeru. Svojim spôsobom je to katastrofické, pretože ľudia sa nezastavia pred ničím. Vymýšľajú obilniny alebo olejoviny, ktoré nepotrebujú opeľovanie včiel, dokonca snívajú o geneticky modifikovanej včele, ktorá by odolala účinkom pesticídov. Je to len niekoľko rokov čo sa konal pokus o vytvorenie geneticky modifikovanej včely, ktorá by zvládala tlaky prostredia a nebola tak náročná, ako tá súčasná. Slovensko, ako také, je na tom ešte veľmi dobre. Ale krajiny s intenzívnym poľnohospodárstvom, ako Taliansko, Francúzsko a časť Nemecka, bijú na poplach. Dôvodom je polovičná, alebo čiastočná populácia hmyzu, motýľov a včiel. Na Slovensku len menšia časť územia je spravovaná intenzívne a taktiež sa už vyskytli hromadné úhyny včelstiev. Budúcnosť včelárenia je teda asi v horách. Odkiaľ včela aj vyšla“.

Na záver Pavel Fiľo pridáva včelárom niekoľko rád čo by nemali konať, aby včelstvám neuškodili, alebo ich nepoškodzovali.

„Nemali by po celý rok odoberať včelám peľ. Taktiež by im nemali zobrať medové zásoby, ale ponechať im trvale z nich minimálne 8 – 10 kg. Nemali by trvale držať včely tam, kde nie je dostatok peľovej znášky. Platí to pre každého včelára na Slovensku. Žiaľ tlak peňazí je taký, že tí risknú aj osud včiel. Áno, fungovalo to niekoľko rokov. Tým vznikol dojem, že je to tak dobre. Napríklad spomenuté odoberanie peľu je biznis. Peľ sa využíva na chov čmeliakov, ktoré sa využívajú na opeľovanie rastlín v skleníkoch. Včelári pritom nadobudli dojem, že včely vydržia všetko. Ale ukazuje sa, že pre včely je to ohraničená pasca. Má to spojitosť s chorobami, ktoré sú tu a možné sú aj katastrofické následky. Aj skúseným včelárom padlo niekoľko stoviek včelstiev. Včelár nemá možnosť zvrátiť to, keďže medzi nimi a poľnohospodármi nefunguje dialóg. Sú tu aj iné javy, ako otvorené hranice Európy. Mnohí včelári sa v dostatočnej miere s tým neoboznamujú. Včelári majú tendenciu včeláriť po starom. A tie včely to ešte zvládali. Teraz mám na mysli už spomenuté liečenie. Zakódované je liečiť v jeseni. Ale proti klieštikovi sa musí s liečbou začať už v období letného slnovratu. Zakódované bolo včely na zimu kŕmiť po Radvanskom jarmoku. Nie. Keď už nebude nič, sezóna sa musí ukončiť čo najrýchlejšie a aj uprostred leta včely zakŕmiť.“

A tak novodobé varovné pravidlo znie:

„Nie je ťažké stať sa včelárom. Čoraz ťažšie je zostať včelárom, ktorý včely má, pretože ak nevie zvládnuť všetky spomenuté problémy, o dva-tri roky ostane bez včiel.“

Robert Hoza

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *