Rozhovor s Matejom Tóthom

      Slovenský reprezentant v chôdzi na 20 a 50 km sa pripravuje na svoje štvrté olympijské vystúpenie, tentoraz na americkom kontinente v juhoamerickom Rio de Janeiro (LOH Atény 2004 – 20 km/32 miesto; LOH Peking 2008 – 20 km/26 miesto; LOH Londýn 2012 – 50 km/7 miesto). Minulý rok sa stal majstrom sveta v chôdzi na 50 km v Pekingu. A portál All – Athletics ho na základe spomenutého výsledku v Číne vyhlásil v svojom rebríčku za svetovú chodeckú jednotku. Jeho čas na 50 km (dosiahnutý v Dudinciach v roku 2015 s hodnotou 3:34:38 hod.) je tretím najlepším svetovým výkonom v histórii tohto športu. V nedávnej Ankete športovec roka 2015 skončil na druhom mieste, ale v ďalšej, týkajúcej sa atléta SR roka 2015, už premožiteľa nenašiel. A najčerstvejšie (24.1.2016) chodec VŠC Dukla Banská Bystrica získal ocenenie Krištáľové krídlo – cenu udeľovanú každoročne za prácu alebo výsledky tým, ktorí zviditeľnili svoj odbor a Slovenskú republiku. 10. februára bude Matej Tóth oslavovať 33. narodeniny. Srdečne blahoželáme, želáme zdravie, úspechy v chodeckom športe a spokojnosť v rodinnom živote … a ďakujeme za poskytnutý rozhovor. 

  • Blížia sa štvrté OH vašej chodeckej kariéry. Ako prebieha príprava a v akej fáze ste, keďže ste ju vlastne začali od novembra minulého roka?

Pomaličky sa začína tréning stupňovať. Zimná príprava je pre nás veľmi dôležitá. Je to základ, na ktorom potom staviame celú sezónu. Smerom k samotnému olympijskému štartu však bude najdôležitejších posledných 8 týždňov prípravy.

  • V minulosti ste absolvovali kryoterapiu a teraz využívate hypoxickú miestnosť. K čomu vám napomáha?

Kryoterapia je výborná regenerácia a zároveň zvyšuje výkonnosť. Zvykneme ju zaraďovať po náročných blokoch prípravy alebo medzi jednotlivými pretekmi. Hypoxická miestnosť je umelá nadmorská výška, kde sa zriedením kyslíka snažíme simulovať hypoxické prostredie a tým sa pripravovať na reálne vysokohorské sústredenie. Teraz nás napríklad čaká pobyt v Juhoafrickej republike, kde je nadmorská výška 1700 m.n.m.

  • Pripravujete sa na sústredenie do Juhoafrickej republiky, čo ste označili ako prvé vážne sústredenie. Čo si má pod tým laik predstaviť?

Je to vrchol spomínanej zimnej prípravy. Celý rok je ako mozaika – všetko do seba zapadá a keď sa niečo vynechá, tak ďalší krok je už problematický alebo nie ideálny a môže sa to ťahať celý rok. Preto bolo dôležité odrobiť základ v novembri a decembri, aby sme zvládli zintenzívniť tréning v januári, aby sme odrobili kvalitu v JAR, aby sa nám dobre pretekalo na jar, aby sme mali dobrý odrazový mostík pred finálnou prípravou na OH a aby sme uspeli v Riu…

  • Na olympijskom okruhu chodcom hrozí horúčava a silný vietor. Ako sa na spomenuté klimatické a poveternostné reality pripravujete?

Aj keď OH sa blížia, predsa je to ešte veľmi ďaleko. Samotná adaptácia na podnebie a špecifické klimatické podmienky bude prebiehať až v samotnej Brazílii, asi 2 týždne pred štartom v Riu. Čaká nás aj adaptačné sústredenie v Taliansku pri mori, ale mám také skúsenosti, že keď je človek dobre pripravený fyzicky, tak adaptáciu zvládne za pár dní.

  • V septembri minulého roka ste boli v Riu. Už ste o tom hovorili, ale predsa len, neostalo niečo nevypovedané čo sa vám tam páčilo a čo nie? Rio pre našinca predstavuje isté mesto snov. Ako by ste ho popísali?

Je to naozaj veľmi špecifické mesto. Má úžasnú energiu. Ale to môže byť aj nebezpečné, aby sa športovci tou atmosférou nedali strhnúť a nestratili koncentráciu na svoj výkon. Potom to mesto tú energiu odčerpáva z vás. Ale už teraz sa teším na OH. Určite budú jedinečné.

  • Spomenuli ste návštevu sochy Krista Spasiteľa v Riu. Ak to nie je citlivé a veľmi osobné – ste veriaci?

Netajím sa tým, že som. Aj keď som mal pocit, že socha Krista je skôr turistická atrakcia, aj tak vyžarovala niečo úžasné a odchádzal som odtiaľ obohatený o krásny zážitok.

  • Spomeniete si ešte na vášho úplne prvého trénera, ktorý vás posunul k špecialistovi na chôdzu Petrovi Mečiarovi?

Nielen to – s Peťom často komunikujeme – aj o tréningu, aj o normálnych veciach. Máme kamarátsky vzťah a ja si veľmi vážim, čo pre mňa a moju kariéru urobil.

  • 19. august 2016 by mal byť pre vás dňom D na OH v Riu. Priznávate isté vysoké výsledkové očakávania športovej verejnosti od vás v Riu. Ale rozhodujúce budú konkrétne faktory v konkrétny deň. Dovtedy sa môže ešte všeličo zmeniť. Nepociťujete túžbu, aby okolie pristupovalo tolerantnejšie a triezvejšie po tejto stránke? Predsa majú vo vás záruku, že v ten deň, ak budete po zdravotnej stránke v poriadku, určite zo seba odovzdáte všetko, aby ste dôstojne reprezentovali.

S očakávaním okolia počítam a verím, že ten tlak zvládnem. Budem sa snažiť hlavne v príprave a tesne pred štartom selektovať myšlienky na OH a určite budem obmedzovať aj komunikáciu s médiami.

  • Používate nejaký talizman na pretekoch, alebo vašim prirodzeným talizmanom je manželka a dcéry?

Presne tak. Nemám žiadny amulet ani nič hmatateľné, ale mám myšlienku na moje tri baby a to je pre mňa najväčšia motivácia a energia.

  • Už poznáte časový rozpis zápasov na futbalových ME vo Francúzsku. Dovolí vám príprava navštíviť niektorý zo zápasov slovenskej reprezentácie?

V júni už začíname prípravu na OH a aj keď by som si aspoň jeden zápas pozrel naživo, nedávam tomu veľké šance, že sa to podarí. Každopádne budem ale chalanom držať palce, nech nezostane len pri účasti.

  • Vyhlásili ste, že chcete pomáhať detským talentom, ale nie na profesionálnej báze. Môžete to rozviesť alebo spresniť?

Nemám ambíciu byť tréner, ale po skončení kariéry (a aj počas nej) sa chcem podeliť o svoje skúsenosti s mladými chodcami, ale aj inými športovcami a tak im pomôcť v kariére.

  • Ako sa cítite v pozícii členov športovcov SOV, Rady olympizmu a Medzinárodnej atletickej federácie?

Je to pre mňa pocta, že reprezentujem športovcov v týchto komisiách. Snažím sa s nimi čo najviac komunikovať a tak tlmočiť ich názory funkcionárom, aby robili kroky, ktoré pomôžu športovcom, zlepšia podmienky a spopularizujú šport.

  • Existuje v rámci športovej chôdze napríklad športová špionáž?

Nemyslím si. V dobe sociálnych sietí ju ani nie je treba. S väčšinou chodcov vo svete som aj kamarát a nemám problém zdieľať svoje tréningy, biologické hodnoty a podobne. Môžete mať informácie úplne o všetkom a ešte to neznamená, že budete rovnako dobrý a úspešný. Všetko treba odrobiť a ešte aj potom to chce kus šťastia.

  • Ešte stále si pri pretekoch kontrolujete správnosť ukladania chodidiel, alebo je to už časom zautomatizované? Asi je pred rozhodcami ťažšie kráčať osamote ako v skupine. A nechceli by ste časom byť rozhodcom?

Koncentrácia na techniku je dôležitá, ale v pretekoch sa skôr sústreďujem na efektivitu pohybu ako na pravidlá chôdze. Každý chodec je už tak vychodený v tom svojom stereotype, že ani 5 rozhodcov vedľa seba techniku nezmení. Samozrejme je väčšie riziko, keď je niekto osamote, a tým pádom rozhodcom viac na očiach, ale počas 50-ky majú rozhodcovia čas na posúdenie každého chodca. Nemám ambíciu byť medzinárodným rozhodcom. Mám síce kvalifikáciu na rozhodovanie, ale využívam ju len na menších pretekoch, kde sa snažíme pomáhať organizátorom, napríklad Žiacka chodecká liga v Banskej Bystrici.

  • Kam to chcete po ukončení aktívnej činnosti „dotiahnuť“ v profesionálnej armáde?

Čo bude po ukončení kariéry, ukáže až čas. Ale alternatíva, že zostanem v OS SR je dosť možná. Uvidíme, aké budú možnosti. Minimálne do olympiády sa tým nechcem zaoberať. A verím, že ešte aj pár rôčkov potom to nebude aktuálne.

  • Na športových podujatiach, aj najvyššieho stupňa, sa občas objavili bežci naboso. Stretli ste sa niekde s pretekajúcimi chodcami naboso?

Pamätám si Svetový pohár v roku 1997 v Poděbradoch. Ešte ako začínajúci chodec som sa ho zúčastnil ako fanúšik a vtedy som videl jedného. Myslím, že to bol chodec zo Singapuru, ktorý šiel bosý, mal len oblepené päty. Samozrejme, nepatril medzi najlepších. Od vtedy som však nikoho bez tenisiek nevidel. Chôdza má oproti behu nevýhodu, že sa dopadá na pätu a to je naboso dosť nepríjemné.

  • Nohy vás nosia aj živia. Ako sa o ne staráte?

Ako len môžem. Uvedomujem si, že nohy sú moje živobytie, a tak sa k nim, ale aj k celému telu, tak správam. Nebojte sa, nemyslím esteticky J Skôr sa jedná o regeneráciu. V mojom veku a po dvoch desaťročiach tréningov, by som bez regenerácie a cvičení nevydržal ani mesiac. Denne sa venujem cvičeniam s fyzioterapeutom Denisom Freudenfeldom na DUKLE, máme zabezpečenú komplet regeneračnú linku, každý rok absolvujem kúpeľnú liečbu v Kováčovej alebo v hoteli Kaskády v Sielnici, spomínaná kryoterapia atď.

  • Váš čas 3:34:38 predstavuje tretí najlepší výkon histórie na 50 km chôdze. Máte predstavu o aký časový úsek by ste ho chceli vylepšiť?

Priznám sa, že na zlepšenie tohto času už nemyslím. Pre mňa je teraz najväčší cieľ zisk medaily na OH a v podstate mi je jedno v akom výkone to bude.

  • Máte životné krédo?

Riadim sa jedným: „Keď ti budú vravieť aký si dobrý a úspešný a ty tomu uveríš, je s tebou koniec.“

  • Poznáte vtip o športových chodcoch? Ak nie, aký je váš najobľúbenejší vtip?

Na internete som zachytil jednu fotku s chodcami a popisom „Keď Vás na prvom stupni pustili na obed a učiteľka vravievala: ale nebežíme!!

Robert Hoza, foto redakčné

Pozri tiež

Foto: ROADSHOW Slovenského olympijského tímu sa zastavila aj v Banskej Bystrici

Do začiatku Zimnej Olympiády 2018 v Južnej Kórei ostávajú už len posledné dni. Do Banskej …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *