Foto: Pochod vďaky po stopách osloboditeľov mesta Brezno – 39.ročník

V sobotu 23. januára 2016 bol silný mráz, najsilnejší v doterajšej zime. Ale to neodradilo viac ako 80 ľudí od Pochodu vďaky pri príležitosti 71. výročia oslobodenia mesta Brezna.

Za účasti prednostky Okresného úradu v Brezne Ing. Aleny Kaánovej, viceprimátora Jána Králika, členov ZO SZPB č. 2 a ďalších, sa v Brezne konal pietny akt na uctenie pamiatky padlých. Po príhovore Milana Kováčika nasledoval presun autobusom na Čierny Balog, kde sa pridali ďalší účastníci pochodu.

Pri veľkolepom pamätníku nad obcou Čierny Balog sa uskutočnil ďalší pietny akt aj za účasti starostu obce Čierny Balog Františka Budovca a tajomníka Oblastného výboru SZPB na Horehroní Jána Šuleja. Spolu s Milanom Kováčikom a Alenou Kaánovou položili vence pri pomníku padlým v druhej svetovej vojne.

39. ročník turisticko-lyžiarskeho Pochodu vďaky pod patronátom primátora mesta Brezno Tomáša Abela, viedol nový predseda  ZO SZPB č. 2 Milan Kováčik. Ten prebral túto čestnú funkciu po zakladateľovi, účastníkovi SNP, dlhoročnom aktívnom športovcovi a funkcionárovi SZPB Jánovi Zemkovi. Prítomným priblížil historické skutočnosti a bojovú situáciu pri oslobodzovaní mesta Brezno.

Kruté boje, zima, mráz a zlé zásobovanie

V noci z 30 na 31 januára 1945 prenikli od Čierneho Balogu, teda z južnej strany mesta útvary 2. U.F. Červenej armády a 4. Rumunskej armády. Pouličné boje v meste sa začali 31. januára 1945 v skorých ranných hodinách a predpoludním bolo mesto takmer celé oslobodené. Nepriateľ sa však nevzdal a na západnom okraji mesta, na kopcoch – Lúčky a Skalka zaujal obranné postavenie, z ktorého počas nasledujúcich týždňov ostreľoval mesto a okolie. Počas týchto krutých týždňov padlo v boji o Brezno viac ako 50 sovietskych, približne 3000 rumunských a 23 nemeckých vojakov. Pri bojoch padlo aj 72 Brezňanov, ktorí statočne bránili svoje mesto. Veľkému utrpeniu dalo nádej oslobodenie Valaskej až 7.marca 1945. Veľká časť Rumunov podľahla nielen priamym bojom, ale stali sa aj obeťou tuhej zimy, pretože nemali dostatočné teplé oblečenie a obuv, takisto slabé zásobovanie potravinami sa podpísali pod obrovské a nenahraditeľné straty na životoch.

Ján Zemko – zakladateľ pochodu

Organizoval podujatia vždy s veľkým zápalom a vytrvalosťou. Žiaľ pred piatimi rokmi sa jeho púť na zemi skončila, hoci ešte v roku 2011 prešiel spolu s ostatnými celú trasu na bežkách. Pochod mal aj preto prívlastok Memoriál Jána Zemka.

Milan Kováčik – zapálený nasledovateľ 

Pán Kováčik je rovnako zapáleným nástupcom a aj tento ročník pochodu priviedol do úspešného konca, keď sa všetci účastníci v zdraví mohli tešiť krásnym a nezabudnuteľným výhľadom, zastavení pri ohníku a stálej dobrej nálade. Mier, v ktorom žijeme stále nie je samozrejmosťou a aj preto je význam pochodu a dôležitosť zachovania jeho tradície mementom do budúcna.

Ako bolo na pochode?

Veľká skupina turistov sa po pietnej spomienke pri pamätníku nad Čiernym Balogom vybrala na náhornú plošinu Koreňová (861 m n. m) s prevýšením 400 m. Celá trať mala asi 12km a približne v jej polovici čakala na skupinu partia piatich kamarátov, ktorí pripravili vatru s pahrebou na zimnú opekačku a v improvizovanej forme predviedli aj ukážku bojov. Po opekačke a speve s ňou spojenom sa turisti vybrali k miestu, odkiaľ je nádherný výhľad nielen na Brezno ale na celý masív Nízkych Tatier. Tak monumentálne a honosné Nízke Tatry asi nikde inde nemôžte vidieť. Podujatie sa ukončilo príjemným posedením s občerstevním na Mazorníku. Cieľom organizátorov je aj s podporou vedenia mesta Brezno tradičný Pochod vďaky z roka na rok vylepšovať, aby prilákal čo najviac ľudí. Aj keď počasie neovplyvníme, ľudia chodia na pochody často prekonávať aj sami seba. Veď predpoveď na sobotu bola tiež dosť jednoznačná a krutá. Ale ani -21°C v sobotné ráno však nebolo prekážkou pre tých, čo prišli. A prišlo ich dosť, nakoniec až 86 účastníkov prešlo trať, ktorou si pripomenuli oslobodenie Brezna. Najviac ich bolo samozrejme z Brezna, čierneho Balogu, nechýbali ženy z Heľpy, ktoré šírili dobrú náladu a dokonca prišiel aj turista zo Zvolena(p. Miroslav Szabo). Ten si aj odniesol pamiatku na tento deň a spomienku bude mať aj najmladšia účastníčka, len 7-ročná Zuzka Pôbišová z Banskej Bystrice. Poklona patrí pánovi Milanovi Pivovarčimu, ktorý bol najstarším účastníkom a zároveň krásne celú udalosť zdokumentoval.

Tento pochod vďaky našťastie nie je jediným na Slovensku a je dobré si takto pripomínať a byť vďační za to, že žijeme v mieri.

mp

 

 

 

Pozri tiež

Kušnierske denníky-príbehy zabudnutých majstrov

Jedným z posledných miest, kde je kožušnícka práca živá v rodinnej tradícii, je obec Poniky. „Bardom“ aktívnych …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *