Priekopník spravodajstvo
O tom, čo mu dala a vzala župná kampaň, ako vníma prvé kroky J. Luntera, ale aj končiace vedenie Mesta Banská Bystrica a tiež, či sám nehodlá kandidovať za primátora, sme sa rozprávali so známym politológom, poslancom NR SR a MsZ Banská Bystrica Martinom Klusom.
Máte za sebou náročný rok, najmä v znamení kandidatúry za župana BBSK. Neľutujete takto s odstupom času, že ste sa na to dali?
Určite nie. Táto kandidatúra pre mňa bola doslova vysokou školou politiky. Nielen preto, že išlo o veľa, ale aj preto, čo všetko som sa pri nej naučil.
A čo ste sa teda naučili?
Mám za sebou niekoľko kampaní, ale až v tejto som mal príležitosť vidieť, ako žijú občania v celom banskobystrickom kraji. Nielen v mestách, ale aj v tých najmenších dedinkách. Mal som príležitosť zoznámiť sa s veľmi rozmanitými životnými a pracovnými príbehmi. Od veľkých i menších zamestnávateľov počnúc, cez primátorov miest, starostov obcí, riaditeľov škôl, učiteľov, opatrovateľky, dobrovoľných hasičov, športovcov, umelcov, až po nezamestnaných, resp. najchudobnejších ľudí. Mali na mňa veľa otázok. Každý chcel vedieť, ako konkrétne môžem pomôcť zlepšiť ich život. A podľa možnosti na každú z týchto otázok som musel dať uveriteľnú odpoveď. Až po takejto kampani som ako politológ pochopil zásadné rozdiely medzi teóriou politiky a praxou. Ale tiež to, aké mám ako politik reálne možnosti meniť veci k lepšiemu.
Nakoniec bol ale presvedčivejší Váš konkurent, ako si to vysvetľujete?
Rozhodne si nemyslím, že by sme našim programom a kampaňou nepresvedčili. Bohužiaľ, oproti budúcemu víťazovi p. Lunterovi sme mali k dispozícii minimálne o dve tretiny prostriedkov menej. A to je v takejto kampani priepastný rozdiel, s ktorým sa v podstate nedá súperiť. Jasne sa to prejavilo najmä na marketingu, poradenskej a konzultačnej oblasti, ale aj prieskumoch verejnej mienky. Na druhej strane, do budúcnosti vieme, kde sú naše slabé miesta a čomu venovať podstatne väčšiu pozornosť.
Z kandidatúry ste nakoniec odstúpili práve na základe prieskumu verejnej mienky už na začiatku októbra. Bolo to rozumné rozhodnutie?
Od dňa, kedy strany vládnej koalície v záujme zabetónovať svojich županov zrušili druhé kolo voľby, sme všetci vedeli, že na konci musí proti M. Kotlebovi zostať len jeden z nás. No a keďže občania viac nemohli demokraticky v prvom kole rozhodnúť, kto z nás to bude, zostali nám k dispozícii prieskumy verejnej mienky. Áno, tie prieskumy, ktoré značne zlyhali vo voľbách do NR SR v marci 2016 a bohužiaľ jasne sa ukázalo, že aj v týchto župných voľbách. Obzvlášť v Bratislave, Trnave, Žiline, Prešove a až katastrofálne v Košiciach. Nič lepšie sme však k dispozícii nemali. Riskovať, že by sa hlasy demokratickej opozície rozdelili a M. Kotleba by ďalších 5 rokov nivočil kraj, by bolo totálne nezodpovedné. Navyše, dal som svoje slovo. A slovo napriek tomu, že to v politike mnohí spochybňujú, treba dodržiavať.
Ako hodnotíte prvé kroky novozvoleného župana p. Luntera, ktorého ste v ďalšej kampani aktívne podporovali?
V prvom rade ma veľmi potešil nielen výsledok, ale najmä účasť občanov v našom kraji. Opäť sa ukázalo, že v kritických okamihoch dokážu byť voliči občiansky zodpovední, čo si veľmi vážim. Ako mnohých iných, aj mňa vyrušili nie celkom šťastné výroky p. Luntera ohľadom pôsobenia jeho syna na úrade. Svojho postu sa však nakoniec zhostil tak, ako som predpokladal a ja mu pri výkone mandátu budem držať palce a v prípade potreby aj rád pomôžem. Na akékoľvek hlbšie hodnotenie je však potrebné počkať aspoň prvých sto dní. Navyše, vzhľadom na to, ako nedôstojne M. Kotleba ukončil svoj mandát a čo za nášľapné míny svojmu nasledovníkovi nechal, tak možno toho času bude potrebného ešte viac.
Župnú politiku teda ďalej aktívne sledujete. Prečo ste nekandidovali aspoň za poslanca?
Môj záujem pomôcť občanom kraja bol a je úprimný, preto považujem za dôležité zostať podľa možnosti súčasťou diania. Keďže som dnes poslancom Národnej rady aj Mestského zastupiteľstva, nebolo by v mojich silách poctivo sa venovať ďalšiemu mandátu. Naša koalícia má štyroch poslancov a ja som pripravený pomáhať legislatívnou iniciatívou, interpeláciami aj lobingom na národnej úrovni.
Čo mestská politika, plánujete v nej zostať?
Nebolo by poctivé nechať sa zvoliť a potom po pár mesiacoch odísť napr. do Bruselu. Na druhej strane, posledné roky sa v našom meste nediali len dobré veci, na čo som aktívne upozorňoval, a preto túto otázku seriózne zvažujem. Je pre mňa dôležité, aby sa podobné chyby neopakovali.
Aké chyby máte na mysli?
Spomeniem len tie najdôležitejšie. Parkovacia politika. Odpustiť spoločnosti EEI dvojmiliónovú investíciu do parkovania, ktorú mali zrealizovať do konca roka 2015, len pár dní pred týmto termínom, bola hrubá a neodpustiteľná chyba vedenia mesta. V Košiciach sa voči „podnikaniu“ tejto firmy strhla doslova revolúcia. V Banskej Bystrici jej vedenie mesta a väčšina poslancov za „odmenu“ ešte predĺžila zmluvu. Takú, ktorá jej garantuje zisk bez akéhokoľvek podnikateľského rizika a zbytočne oberá občanov mesta o stovky tisíc EUR. Podobne to bolo aj v prípade rekonštrukcie osvetlenia. Vedenia mesta trestuhodne premárnilo príležitosť ušetriť päťnásobok oproti súčasnosti. V oboch prípadoch sme ušetrené prostriedky mohli využiť na výstavbu ďalších parkovísk, cyklotrás, rekonštrukciu škôlok, či škôl. Najväčším zlyhaním ale jednoznačne bola autobusová stanica.
Čo Vám vadí na autobusovej stanici? Vy sa netešíte, že má mesto konečne dôstojnú vstupnú bránu?
Iste i ja sa teším, že najväčšie mestské strašidlo zmizlo. Nikomu v našom meste však nemôže byť ľahostajné za akú cenu. Najprv vedenie mesta sľúbi, že to mesto nebude stáť nič a je potrebná len súčinnosť pri zmene charakteru územného plánu. Potom zrazu dostaneme „neodolateľnú“ ponuku spolufinancovať stavbu, avšak získať podiel len na autobusovej časti. Tej, o ktorej vedenie mesta tvrdí, že bude splácať pôžičku a úroky, avšak samo dodnes nemá jasno, kto a za akých okolností to bude prevádzkovať a koľko ten zisk nakoniec bude. Zaplatiť za takýto projekt takmer 4 milióny, nehovoriac o úrokoch najbližších 30 rokov, to je hazard, aký sme v našom meste ešte nemali. O to viac, že vedenie mesta dodnes zaryto mlčí pri dvoch jednoduchých otázkach, ktoré im kladiem od začiatku celého procesu. Postavil by investor autobusovú stanicu aj bez vstupu mesta? Prečo sme nevstúpili ako investor do celého projektu, a teda aj do komerčnej časti? Otáznymi v celom procese zostali v neposlednom rade aj architektonické a dopravné riešenie novej autobusovej stanice. Tie totiž takisto čelili vážnej kritike najmä odbornej verejnosti.
A ako chcete tieto chyby napraviť?
Aby sme si rozumeli. Ja nepatrím k tým, ktorí len bezbreho kritizujú a uznávam, že vedenie mesta urobilo aj množstvo pozitívnej práce. Nakoniec, malo vďaka pozitívnemu hospodárskemu vývoju v krajine na to k dispozícii výrazne viac prostriedkov, ako ich predchodcovia. A práve na ňu je potrebné nadviazať. Na druhej strane, je naivné si myslieť, že zmienené chyby niekto dokáže napraviť sám. A tiež, že sa niektoré ešte napraviť dajú. Mienim ale aktívne podporiť kandidátov na poslanca, prípadne kandidáta na primátora, ktorí budú ochotní zachrániť ešte čo sa dá a hlavne robiť veci do budúcna lepšie.
Vy sám nehodláte kandidovať za primátora? V tlači sa podobné úvahy už objavili.
Zachytil som podobné úvahy o. i. aj od predsedu SaS, či koaličných partnerov z OĽaNO, KDH, ale aj viacerých občianskych skupín v našom meste. Som poctený touto dôverou. Vo svojich úvahách som sa ale ešte k tejto téme nedostal. Predpokladám, že vážna diskusia k tejto téme prepukne v demokratickej opozícii, ale aj v rámci mienkotvorných skupín v Banskej Bystrici až koncom januára a bude trvať minimálne do konca marca. Ja sám som zachytil viaceré iné mená zaujímavých a kvalitných kandidátov. Nakoniec, všetci asi tak či tak musia počkať, či opätovnú kandidatúru ohlási primátor Ján Nosko.
A aké sú Vaše plány, o ktorých už dnes s istotou viete?
Aj počas župnej kampane som si všimol, ako málo ľudia vedia o veciach, ktoré nás ako malú krajinu s otvorenou ekonomikou bytostne ovplyvňujú. Vrcholom ľadovca je naše členstvo v Európskej únii. To niektorí doslova démonizujú. Málo si však uvedomujeme, že sme to my, kto jeho podobu máme možnosť priamo ovplyvniť. Spúšťam teda iniciatívu „Spolu sme EÚ“, v rámci ktorej sa zameriam najmä na dva projekty – Spoznávame EÚ a Spolu tvoríme EÚ. Rád o tom v najbližších číslach Priekopníka napíšem viac, resp. čoskoro celú iniciatívu predstavím aj na mojom webe martinklus.sk a na sociálnych sieťach. Okrem toho pripravujem na prvý polrok 2018 sériu legislatívnych návrhov, ktoré dajú širšie možnosti občanom pri voľbách. Verím, že vládna koalícia prekročí svoj tieň a podporí ich napriek tomu, že sú z opozičnej kuchyne. Nakoniec, pôjde o dobro aj ich voličov a tak trochu aj zahraničnú prestíž Slovenska.
