Priekopník spravodajstvo
Už takmer rok je náš život výrazne ovplyvnený pandémiou koronavírusu. Museli sme si zvyknúť na obmedzenia, ktoré zasiahli náš život po mnohých stránkach. Opatrenia, ktoré mali pomôcť zamedziť šíreniu ochorenia COVID – 19 sa výrazne dotkli aj spoločenského, kultúrneho či športového života. Ako vníma túto situáciu kondičná trénerka a bývalá olympionička Martina Jašicová Halinárová nám prezradila v rozhovore.
Bývalá slovenská biatlonistka Martina Jašicová Halinárová, ktorá reprezentovala Slovensko na piatich zimných olympijských hrách, vypĺňa voľný čas najmä pobytom v prírode a okrem toho sa stále venuje kondičnej príprave vo VŠC Dukla.
Ako ovplyvnila
pandémia a obmedzenia s ňou spojené Tvoj život?
Rozdelila by som to na dve časti. Na súkromný a pracovný život. V tom súkromí akurát v tom, že blízku rodinu vidím menej akoby som chcela. Rodičia sú starší, tak sme opatrní všetci. A ten pracovný bol zlý len začiatok, lebo bola úplná stopka a tým, že sme mali rozbehnutú športovú, kondičnú prípravu so zverencami vo VŠC Dukla, kde som kondičná trénerka, sme nevedeli čo a ako bude.
No nabehli sme späť a robíme všetko akoby fungovalo na 100% aj keď neustále športovcom rušia preteky. No musia byť pripravení, keď toto všetko skončí. Využívame hlavne super podmienky na bežky, ktoré okolie Banskej Bystrice ponúka.
Čomu sa momentálne venuješ?
Ako som už spomenula vyššie, stále tomu čo je moja náplň práce, čiže venujem sa kondičnej príprave vo VŠC Dukla. Jediné čo mi je trošku ľúto, že plavci VŠC Dukly sú už druhý mesiac zavretí v Šamorínskej bubline a nemôžem byť pri ich príprave. Je to z finančného dôvodu.
Aké sú tvoje plány do budúcna?
Milujem svoju prácu a budem naďalej pomáhať mojim zverencom.
Čo sa týka športovej činnosti, ktorá sa zastavila, ako Ťa to ovplyvnilo?
Mňa nijako. Denne som na tréningu v prírode, čo je pre zdravie a imunitu to najlepšie aj pre mojich zverencov. Príroda a pohyb v nej je skvelý aj na psychickú očistu. Jedine čo mi chýba je stretávanie sa s deťmi ŠK BCF DUKLA BB kde som s nimi mala kondičné tréningy.
Čo by si Ty riešila inak v športovej činnosti, ako je doteraz nastavené?
Tažko povedať…no určite by som podporovala pohyb v prírode.
Aký dopad mala, prípadne má, pandémia na šport ?
Veľký a zlý. Všeobecne sa úplne zastavil pohyb mládeže. A tá výkonostnejšie trénujúca mládež má bohužiaľ tiež stopku. Úplne zlé sú na tom halové a plavecké športy. Mládež je bez režimu, bez socializácie. Určite nie sú na tom dobre rôzne kluby, tréneri atď.
Myslím, že následky uvidíme o niečo neskôr.
Čo urobíš ako prvé po uvoľnení opatrení?
Pôjdem za rodičmi a rodinou na Oravu.
Čo Ti najviac chýba zo života pred pandémiou?
Keď ostanem pri športe, tak ten skutočný športový život. So všetkým čo k nemu patrí.
Prinieslo Ti toto obdobie aj niečo pozitívne? Napríklad viac času s rodinou, venovanie sa koníčkom, oddych….
Vždy treba nájsť aj pozitívum. Človek by sa asi zbláznil, keby mal riešiť len covid. Dôležité je si nájsť činnosť, ktorá Vám vyplní čas, lebo je teraz viac voľného času. Ja som ho vyplnila pobytom v prírode.
Čo by si chceli odkázať našim čitateľom?
To čo aj pred covidom, aby sa opatrovali a žili.
