Priekopník spravodajstvo
Už takmer rok je náš život výrazne ovplyvnený opatreniami, ktoré majú zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19. Na obmedzenia, ktoré zasiahli náš život si museli zvyknúť aj športovci. Opatrenia ovplyvnili ich tréning či účasť na súťažiach, ale aj súkromný život. Čo sa zmenilo pre slovenského atléta Mateja Tótha prezradil v rozhovore.
Mateja Tótha nemusíme zvlášť predstavovať. Slovenský atlét je známy nie len športovej verejnosti. Začiatky jeho kariéry sú spojené s Nitrou, kde vyrastal. Prvým klubom, v ktorom pôsobil AC Stavbár Nitra, od roku 2003 je členom športového klubu VŠC Dukla Banská Bystrica. Štvornásobný olympionik a jeden z najúspešnejších slovenských atlétov histórie sa pod rúškom pandémie pripravuje na olympijské hry v Tokiu, ktoré museli byť pre koronavírus posunuté o rok.
Ako ovplyvnila pandémia a obmedzenia s ňou spojené Váš život?
Veľa vecí, ktoré sme brali za bežné sa zmenilo. Keďže máme školopovinné deti, tak väčšina zmien sa týka ich. Okrem škôl sú obmedzené aj krúžky, takže náš život sa trochu spomalil.
Čomu sa momentálne venujete?
Pripravujem sa na (verím že) olympijskú sezónu. Sme v plnej tréningovej záťaži, momentálne na sústredení v Taliansku.
Aké sú vaše plány do budúcna?
Záleží od pandémie a opatrení, ale momentálne všetku svoju energiu koncentrujem na prípravu na olympijské hry v Tokiu. Takže do 6. augusta 2021 mám jasnú predstavu a všetko čo bude potom je ešte vo hviezdach.
Čo sa týka športovej činnosti aké obmedzenia ste pocítili najviac?
Našťastie robím šport, ktorý sa robí vonku, bez problémov aj v prírode, takže samotný tréning máme bez väčších obmedzení. Horšie je to s cestovaním na sústredenia a preteky. Ale aj to sa pri troche snahy a ochoty dá zvládnuť. Najväčšie obmedzenia tak vnímam v regenerácii, ktorá bola dlhé týždne zakázaná a samozrejme v tom, že povolené preteky by sme vedeli zrátať na prstoch jednej ruky. A pre mládež ani to.
Čo urobíte ako prvé po uvoľnení opatrení?
Bude záležať, ktoré opatrenia sa uvoľnia. Ak by som si predstavil, že sa zrazu otvorí všetko, tak asi veľká rodinná oslava, kde oslávime všetky sviatky. Ale budem sa snažiť podporiť aj našich lokálnych podnikateľov. Pôjdeme do kina, do reštaurácie, na kávu, na nákupy.
Čo Vám najviac chýba zo života pred pandémiou?
Stretávanie sa so širšou rodinou, kamarátmi. Takmer nechodíme k rodičom a k svokrovcom, necestujeme na dovolenky, nechodíme na nákupy, či na kultúrne akcie.
Prinieslo toto obdobie aj niečo pozitívne? Napríklad viac času s rodinou, venovanie sa koníčkom, oddych….
Jednoznačne áno, vo všetkom zlom je aj kus dobrého. Trávime spolu viac času pri rôznych aktivitách, hlavne sme často v prírode na prechádzkach, športujeme. A aj celkové spomalenie životného tempa, menej naháňania, je z môjho pohľadu brané ako pozitívum.
Čo by ste chceli odkázať našim čitateľom?
Po každej búrke vyjde slnko a všetko zlé je na niečo dobré. Viem, že to znie teraz ako klišé, ale treba vydržať a hľadať viac pozitíva ako negatíva.
