Priekopník spravodajstvo
Róbert Kurčík sa celý život aktívne venuje športu, vyštudoval ekonómiu a medzinárodné vzťahy, pôsobil ako manažér v bankovníctve. Od roku 2012 je riaditeľom Vojenského športového centra (VŠC) Dukla Banská Bystrica. Pri dobrej káve sme sa porozprávali nielen o športe.
Aké boli tvoje športové začiatky? Akým športom si sa venoval?
„Môj vzťah k športu je veľmi intenzívny. Od dvoch rokov som začal lyžovať, neskôr som sa vážnejšie venoval plávaniu a tenisu. Od 14 rokov sa v podstate až dodnes venujem bojovým športom. Začal som karate a postupne prišiel box, thajský box aj MMA. Keď bola moja mama na mojom prvom zápase MMA, tak jej reakcia bola, že som blázon a odišla zo zápasu. (smiech) Venujem sa bedmintonu, squashu, chodím do posilňovne, takmer každý deň behávam. No a pohrávam sa teraz s myšlienkou, že chcem skúsiť triatlon, pravdepodobne Half Ironman. To je pre mňa taká nová výzva. Milujem šport a aj preto som rád, že mojou prácou môžem pomáhať športu na Slovensku.“
Si vyštudovaný ekonóm a diplomat, pracoval si ako manažér v bankovom sektore.
„Áno, vyštudoval som Ekonomickú fakultu aj Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov. Po škole som aj mal ambíciu pracovať v diplomacii, nakoniec mi ale ostala skôr tá ekonómia a od ukončenia štúdia až do nástupu do VŠC Dukla Banská Bystrica som pôsobil v riadiacich funkciách v súkromnom sektore.“
V roku 2012 si bol poverený riadením VŠC Dukla Banská Bystrica. Ako si sa k tejto ponuke dostal?
„V roku 2012 som dostal ponuku priamo od ľudí z Dukly, ktorí ma poznali, keďže sa okolo športu pohybujem mnoho rokov. Bolo to dočasné riadenie na pol roka, kým bude vyhlásené výberové konanie a vybratý nový riaditeľ. Do výberového konania, ktoré vyhlásilo Ministerstvo obrany, som sa prihlásil aj ja. V rámci neho som predstavil svoju ideu, projekt, ako by malo VŠC v budúcnosti fungovať.“
V tej dobe vyhlásil minister obrany Martin Glváč, že z VŠC Dukla Banská Bystrica chce mať „výstavnú skriňu“ armádneho športu na Slovensku. Darí sa ti napĺňať túto ambíciu?
„Verím, že áno. Dukla v minulom roku získala historicky najviac medailí. Bola v tom istá symbolika, keďže vo svojom 47. roku existencie VŠC získali naši športovci 47 medailí. Myslím, že aj tento rok sme už pekne začali. Minulý víkend získali Jakub Grigar, Marko Mirgorodský a Michaela Haššová tri zlaté medaily na Majstrovstvách sveta juniorov vo vodnom slalome. Som veľmi rád, že máme aj takúto mládež v Dukle. Jednou z mojich priorít pri nástupe bolo práve zintenzívniť prácu s mládežou a podporiť budovanie kvalitnej mládežníckej základne. Darí sa nám to aj v atletike, kde máme rozbehnutú Atletickú Akadémiu. Ďalší zaujímavý projekt pripravujeme s oddielom džuda, ktorý chceme zavádzať aj do škôl v rámci telesnej výchovy. Dukla bude tiež zaisťovať fyzickú prípravu vojakov Armády Slovenskej republiky.“
Pravdepodobne najcennejší kov priniesla Anastasia Kuzminová, ktorej sa na olympiáde v Soči podarilo získať druhé zlato v biatlone.
„Biatlon je jedným z nosných športov v našom centre, najmä vďaka Nasti, ale aj výsledky ďalších biatlonistov sú veľmi dobré. Veľmi peknú sezónu mala napríklad Janka Gereková. V biatlone máme veľmi kvalitnú juniorskú základňu, preto aj do budúcna očakávam, že biatlon bude silný a prinesie pre Duklu skvelé výsledky.“
Aké najväčšie problémy si vnímal vo VŠC po svojom nástupe?
„Jednou z tém môjho projektu, bola práve určitá prestavba Dukly po športovej aj po administratívnej stránke. Podarilo sa nám optimalizovať administratívu, niektorí ľudia museli odísť, niektoré pozície sme skumulovali. Druhá reforma, ktorá stále prebieha, je tá športová. Po dôkladnej analýze sme ukončili spoluprácu s niektorými športovcami, dokonca sme niektoré športy úplne ukončili. Jedným z dôvodov bolo práve aj to, že nebola vybudovaná kvalitná mládežnícka základňa, ktorá by mohla v budúcnosti priniesť úspechy.“
Aké sú podľa teba všeobecne v športe najväčšie problémy?
„Začnem trochu obšírnejšie. Všetci určite vnímame za posledných 10-15 rokov zostupnú tendenciu čo sa týka popularity športu, vôbec športovania a pohybových aktivít detí a mládeže. Je to podľa mňa celospoločenský problém vyplývajúci možno z konzumnejšieho spôsobu života. Na Duklu to má samozrejme tiež vplyv. Keďže menej detí športuje, musíme vyberať z oveľa menšej základne, keďže sa snažíme zastrešovať a podporovať talentovanú mládež. Čo sa týka nedostatku financií, tak samozrejme, že vždy sa dá minúť viac. V našom prípade aj, alebo hlavne, vďaka podpore Ministerstva obrany, máme vytvorené kvalitné podmienky. Tomu koniec koncov nasvedčujú aj výsledky a zisk medailí. Dovolím si povedať, že Dukla je jediné centrum na Slovensku, ktoré je schopné vytvoriť komplexné podmienky pre športovca. Samozrejme zaisťujeme tréningový proces, ale máme vlastné zdravotné stredisko, podmienky pre fyzioterapiu, regeneráciu až po ubytovanie.“
Témou posledných dní je pripravovaný zákon o športe. Ako vnímaš tento návrh?
„Množstvo športových zväzov akoby zbrojí proti športovým centrám a považujú ich za zbytočné. Takýto názor je krátkozraký a bola by obrovská škoda, keby také centrum, ako je Dukla, zaniklo. Keď sa pozrieme na iné vyspelé krajiny, tak aj v nich sú profesionálni športovci a reprezentanti krajiny zastrešení buď armádou alebo policajtmi. Je treba povedať, že takýto zákon je potrebný, vnesie sa poriadok do financovania športovcov, ale najmä športových zväzov. Máme k nemu ale dve základné výhrady. Vzorec financovania nie je optimálny a veľká časť prostriedkov ide najmä do futbalu a hokeja, peniaze ale potrebujú aj iné športy. Druhým nedostatkom je práve riešenie fungovania a existencie stredísk ako je aj Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica.
Venuješ sa mnohým športovým aktivitám, ale prezraď, ako ešte tráviš voľný čas, keď nie si práve v posilňovni, na kurte alebo v ringu?
„Musím sa priznať, že som chronický „pozerač televízora“. (smiech) Mám rád kvalitné filmy a snažím sa selektovať. Aj keď idem napríklad do kina, tak si prečítam recenzie, hodnotenia a vyberám len kvalitu. Veľmi rád tiež čítam knihy. Boli časy, kedy som prečítal za týždeň aj päť kníh, teraz ich toľko neprečítam ani za mesiac. Bohužiaľ nie je toľko času, ako keď som bol študent. Najviac voľného času ale aj tak venujem športu.“
(pef)
