ROZHOVOR: Architekt a urbanista Peter Rusnák o Banskej Bystrici a tvorbe verejných priestorov

V poslednej dobe v Banskej Bystrici rezonuje téma územného plánovania a tvorby verejných priestorov. Po viac ako dvadsiatich rokoch máme platný nový územný plán. Ako ho vnímaš?

„Územnému plánovaniu som sa prestal venovať odvtedy, ako sa územné plánovanie stalo podnikateľskou činnosťou a nie štátnou koncepciou. Aj tento nový územný plán nesie všetky negatívne znaky uprednostňovania podnikateľských záujmov pred záujmami a potrebami občanov. Negatívne sa naň podpísala aj dlhá doba jeho realizácie. Koncepčné  zámery spred desiatich rokov sa dostali do rozporu s realitou. Územný plán ráta s výrazným nárastom obyvateľov, pričom trend posledných rokov hovorí o opaku – počet obyvateľov Banskej Bystrice stále klesá. Tým sa dostávajú investičné aktivity  – hlavne oblasti bytovej výstavby a obchodnej siete do rozporu s potrebami obyvateľov. Svedčí o tom jednak nízka predajnosť nových bytov a naopak absencia výstavby sociálnych bytov a cenovo dostupného bývania pre mladých – nájomných bytov.“ 

Bude to mať podľa teba negatívny vplyv napríklad na kvalitu života obyvateľov mesta v budúcnosti?

„Rozpor medzi veľkolepou koncepciou rozvoja mesta a trendom jeho vývoja sa postupne prejaví vo zvyšovaní nákladov na prevádzku mesta. Rozsiahle areály rodinných domov v extrémnych krajinárskych okrajových polohách mesta jednak znižujú kvalitu a dostupnosť prírodného zázemia, ale hlavne to bude mať nepriaznivý dopad na zvyšovanie nákladov na technické služby a údržbu. Negatívne sa to prejaví aj v zaťažení mesta individuálnou dopravou. Sprístupniť tieto okrajové polohy mesta mestskou hromadnou dopravou je totiž nielen investične náročné, ale aj nákladné a nerentabilné. A tak obyvatelia týchto okrajových častí budú využívať predovšetkým individuálnu osobnú dopravu za službami a dochádzkou za prácou. Bude sa treba zamyslieť nad úplne novou dopravnou koncepciou mesta. Kľúčovú úlohu bude zohrávať mobilita obyvateľov.“

Aj verejnosťou je často kritizované zahusťovanie výstavby a likvidovanie zelených plôch v našom meste. Aké sú moderné trendy v tvorbe verejných priestorov v iných mestách na Slovensku či v zahraničí?

„Podstatnou zmenou a novým trendom v plánovaní a rozvoji miest vo vyspelých krajinách je zmena v systéme riadenia rozvoja mesta. Hlavnú úlohu tu preberá na seba verejnosť – občania, inštitúcie, podniky. Architekt – urbanista a ostatné odborné profesie nastupujú až vtedy, keď dôjde k dohode o využívaní územia, resp. lokality verejnosťou, miestnymi aktérmi. My sme od tohoto prístupu ešte veľmi ďaleko – v legislatíve, ale aj v konkrétnych nástrojoch riadenia rozvoja mesta.

Kritiku samosprávy v tejto oblasti je vidieť doslova dennodenne. Myslíš tým napríklad to, že verejnosť sa často o zámeroch dozvedá až „po funuse“?

„Protesty verejnosti voči zástavbe zelených plôch a zahusťovaniu sú len prirodzenou reakciou na tento náš zastaralý systém riadenia rozvoja mesta a tvorby mestského prostredia. Podľa mňa nie je ani ospravedlnením, že tak sa to deje vo všetkých mestách na Slovensku. V našej krajine je akosi zakorenené, že sa nedokážeme vydať z vlastnej iniciatívy žiadnou novou cestou, ale čakáme, čo nám vrchnosť nariadi. Ani za 25 rokov sme sa nenaučili užívať si vymoženosti inštitútu samosprávy, ale stále sa správame len ako správa.“

Z tvojich slov je zrejmé, že na Slovensku hľadať inšpiráciu je veľmi ťažké ak nemožné, napriek tomu by som rád počul nejaký konkrétny pozitívny príklad.

„Z toho, čo som uviedol je zrejmé, že nové trendy sa na Slovensku neuplatňujú a ak, tak len vo veľmi marginálnej forme. Veľký pokrok urobila Praha, naštartovala už nové procesy, aj keď ešte konkrétne výsledky nemajú celoplošný charakter, ale vytvorili už inštitucionálne predpoklady a nástroje. V rámci Európy sú najďalej asi Angličania, kde particitipatívny prístup k tvorbe mestského prostredia a verejných priestorov sa stal štátnou politikou. Aj Banská Bystrica má už nejaké inštitucionálne zárodky pre zavedenie participatívneho plánovania mestského prostredia. Sú to Občianske rady a komunitné centrá. Žiaľ absentujú kompetencie týchto inštitúcii, ktoré by mohli naštartovať procesy participácie verejnosti na tvorbe mestského prostredia a teda hlavne na tvorbe prostredia, kde občania žijú a bývajú.“

Jedným z trendov je podpora ekologických foriem dopravy, vrátane budovania cyklotrás. Vedenie mesta pred pár dňami predstavilo odvážny plán budovania cyklotrás v Banskej Bystrici. Aký je tvoj názor?

„Jednoduchou reakciou by bolo: konečne. Aj toto je však dokladom nášho systému spravovania rozvoja mesta. Doteraz všetky aktivity pre rozvoj cyklodopravy realizovali občianske iniciatívy, hlavne OCI BB (pozn. red. Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica), teda konkrétne Andrea Štulajterová. Mesto začalo serióznu prípravu až teraz, keď sa to stalo nástrojom novej dopravnej politiky Európskej únie. Musel prísť teda impulz zhora, aby sme začali realizovať potreby obyvateľov mesta. Fandím teda cyklistom v našom meste, že sa konečne dožijú bezpečných cyklotrás. V oblasti ekologickej dopravy by som ako dobrý príklad uviedol Ľubľanu. Ináč ja som predovšetkým zástancom pešej dopravy a v tomto smere má naše mesto veľmi veľké rezervy. Podľa mňa je Banská Bystrica ideálnym mestom pre pešiakov. Žiaľ, tak ako cyklistom chýbajú bezpečné trasy, tak aj chodcom chýbajú kvalitné a komfortné bezkolízne pešie koridory, ktoré by prepojili centrum mesta s centrami mestských častí. To by bola aj nová výzva pre participatívne plánovanie a tvorbu mestských mestotvorných koridorovov, ktoré by zvýraznili jedinečnosť Banskej Bystrice. Tam vidím aj priestor pre nové formy zahusťovania. Sídliská by sa rozhodne zahusťovať nemali. Vraciam sa tak znova k územnému plánu – chýba mi v ňom napríklad vymedzenie plôch pre zahusťovanie mestotvorných zón s kvalitnou architektúrou a vymedzenie plôch, kde by k zahusťovaniu nemalo vôbec dochádzať.“

Chcel by si možno niečo zdôrazniť na záver nášho rozhovoru?

„Dúfajme, že zas príde nejaký podnet „zhora“, aby sme sa začali zaoberať aj tvorbou mestotvornosti. Stoja pred nami nové výzvy, ako z nášho mesta urobiť zelené, ekologické mesto, mesto priateľské k svojim obyvateľom, mesto s občianskou participáciou na jeho tvorbe a rozvoji. Alebo sa konečne začneme správať samosprávne a urobíme si to sami?“

(pef)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *