Priekopník spravodajstvo
Celeste Buckingham má len 20 rokov, no úspechov viac než dosť. Z malej hviezdičky na Superstar sa za 5 rokov stala skutočná hviezda. Napriek tomu ostáva skromná, ale cieľavedomá. Že má dobré srdce, ukázala aj počas benefičného koncertu Na krídlach Anjelov. Prišla, aj keď má popri štúdiu a svojom nabitom programe naozaj málo času. Práve tam sme ju stretli a boli sme naozaj milo prekvapení, že je skôr príjemným človekom ako celebritou. Viac sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Ako si sa dostala na Krídla Anjelov?
Bola som pozvaná od organizátorov cez môjho manažéra. Toto je už tretí rok za sebou, takže som o tom vedela. Posiela mi všetky koncerty, lebo musím všetko schváliť vopred. Nemáme to nastavené tak, že len on mi vyberie a ja idem podľa toho. Vyberám si čo chcem a čo nechcem, čo stíham a čo nestíham, aj podľa môjho osobného života, aby som aj ten nejaký mala. A tento rok, keď už mesiac dopredu sme dostali pozvánku, tak mi hovorí: Celeste, pamätáš si čo každý rok nestíhame? Ja že áno a on hovorí, že tak tento rok to budeš stíhať. Povedala som si YES. Tak to konečne to vyšlo. Ponáhľala som sa z Viedne do Bratislavy, kde študujem, keď nie som v Amerike a školu som mala do dvanástej, ale ja som utiekla o 11.30, aby som stihla fakt byť v Bratislave a mohla prísť do Žiaru nad Hronom. Takže veľmi som chcela a podarilo sa.
Ako si myslíš, že vnímali deti tvoje vystúpenia a tvoje piesne ?
Dúfam, že si to užili a že ich to potešilo. Mňa to potešilo veľmi, ja som si to veľmi užívala.
Veľa detí aj dospelých sa pripravovalo dlhšie na tvoj koncert , mali vlastnoručne vyrobené transparenty, ako to na teba zapôsobilo?
Krásne, lebo to, že sú deti namotivované napísať moje meno na nejaký plagát, a to, že sa na mňa tešia, aspoň teda dúfam že sa tešili, to je… Musím sa priznať, že trošku sa mi chcelo plakať , ale našťastie podarilo sa mi to nejako udržať, aby som mohla zahrať aj nejaký koncert. Je mi to blízke srdcu a mňa sa to veľmi dotklo, takže krásne.
Na koncerte boli mentálne postihnuté osoby, deti. Máš aj ty nejakú osobnú skúsenosť v rámci rodiny alebo známych s nejakým postihnutím?
Áno mám. Môj bratranec, ktorý už nie je medzi nami na tomto svete, bol autistický. Zomrel rok alebo dva po tom, ako som sa narodila, takže mám naňho len veľmi slabé spomienky, ale moja mama s ním bola veľmi často. Jeho mama dlhé roky trpela po tom ako stratila svojho syna. Napísala som pesničku Nobody knows (už staršia) o tom, že nikto nevie aká to je bolesť s tými deťmi a veľmi radi by sme im niekedy rozumeli. Veľmi som bola milo prekvapená z tých rodičov a z tej rodiny, ako to zvládajú. A hlavne ako zvládajú svoj život pre tie deti, lebo je to pre nich oveľa viac náročné ako pre nás. Mám s tým aj nejaké osobné skúsenosti, takže pre mňa je to vždy srdcová záležitosť, keď idem na takúto akciu a som pri tých deťoch. Sú tam potom aj moje malé spomienky na môjho bratranca.
Na Slovensku si známa ako víťazka Slávika, či speváčka roka, si známa u fanúšikov cez veľký hit Run, run, run , ale dnes ťa mali diváci možnosť vidieť s inou kapelou.
S mojou kapelou King Shaolin hráme spolu už asi tak rok aj viac. Oni si robia svoje, ja svoje, ale dali sme sa dokopy a vlastne sme zistili, že nám to spolu šlape. Nejak magicky, romanticky sa to vyvinulo, taká platonická láska medzi mnou a mojou kapelou, riešili sme podobnú hudbu.
Spievala si aj pesničku z rozprávky Láska na vlásku, ako sa volá tá pieseň? Deti ju poznali a reagovali na ňu, pridali sa a spievali s ňou.
Áno, pieseň sa volá Love in your soul. Po slovensky nevyšla ako singel a bola len do filmu, no aj tak vedeli celý ten text, takže som bola veľmi nadšená, veľmi milo ma to prekvapilo.
Je známe, že stále študuješ. Môžeš nám povedať, čo presne?
Hudobný biznis a produkcia. A ešte som to teraz zmenila a pridala som aj psychológiu. Je to doplnok toho, čo robím. Mám svoju prax, robím s ľuďmi, s ktorými robím. Na druhej strane, sú veci, ktoré človek sa nenaučí len so skúseností.
Vo finále Superstar si vypadla medzi prvými, napriek tomu si oveľa populárnejšia ako tvoji vtedajší „kolegovia“. Ako vnímaš fakt, že vtedy ti možno ľudia až tak neverili a teraz si na výslní?
Áno, vtedy mi možno ľudia až tak neverili. Mysleli si , čo tu che tá Američanka robiť a podobne, ale ja to chápem. Bola som 15-ročná nervózna baba na pódiu a nikto nečakal nejaký veľký výkon. Práve to ma namotivovalo, aby som na sebe pracovala, s tými správnymi ľuďmi, aby som sa veľa naučila, aby som sa zlepšovala. Takže ja si to vážim a teraz sa mi to vracia tým , že stále utekáme niekam ako blázni, stále mám nejakú prácu, stále ma to baví a živí ma to. Takže ja sa nemôžem sťažovať, mám úžasný život.
Žiadna slovenská speváčka ešte nedosiahla v tak mladom veku úspechy, ktoré máš za sebou. Nejdem ťa porovnávať s Marikou Gombitovou, ale myslím si že budeš ďalšou slovenskou legendou a že o desať, dvadsať rokov budeme veľmi radi spomínať na tento rozhovor.
Ďakujem za poctu, mám šťastie na ľudí a hlavne ma to baví.
Na to aká si v podstate slávna, si dosť skromná. Ako to vnímaš, lebo celebrity väčšinou majú nejaké tie muchy?
Ja sa nesnažím byť skromná, ale ľudia mi hovoria celkovo , že som. Za čo ďakujem. Ale na druhej strane som už dostala aj to, že ľudia, aj niektorí blízki, si myslia, že som namyslená. A to je ten problém, že myslím si, že som skromná, ale zároveň som sebavedomá a stojím si za svojou pravdou. To niektorým ľuďom prekáža. Ale v tejto práci, v tomto biznise, sa žena musí pred seba postaviť a musí seba chrániť, nemyslím v osobnom živote, ale ako speváčka. Lebo baby sú také, že na nás majú len dve kategórie. Buď sme sexi, alebo vôbec nefungujeme v tom biznise. A mne práveže nezáleží na tom byť peknučká a vyzliekať sa pred kamerou. Nemyslím si, že je to zlé, ale to skrátka nie som ja. Ja robím hudbu, lebo ma to baví, srdcom a dušou a chcem zdieľať to šťastie s inými ľuďmi. Takže občas, keď sa postavím pred niečo a poviem, tak toto nie, to nie je niečo čomu verím, dostanem také komenty ako : Si namyslená , nepočúvaš nás, my vieme lepšie… a tak ďalej a stáva sa to celkom často. Ale ja som taký pozitívnejší človek, takže keď aj počujem niečo negatívne, ja si zapamätám vždy to pozitívne.
Vnímaš Slovensko ako svoj domov, alebo skôr Ameriku?
Slovensko určite, dokonca keď som v Amerike, tak ma bolí srdce a myslím na Slovensko veľmi, veľmi…
Narodila si sa vo Švajčiarsku, žila si na Aljaške, si často v USA. Neľutuješ, že sa tvoji rodičia rozhodli vychovať ťa na Slovensku?
Moji rodičia už tu nebývajú, ale ja som sa sem vrátila. Vyrastala som najskôr v Malackách, v malej dedinke Borinka. Prvé tri roky som bývala v Prievoze, potom 7-8 rokov v Borinke a ku koncu, ako sa moji rodičia sťahovali preč, tak v Devínskej… Ale mala som známych z Liptovského Mikuláša a dosť z môjho detstva som strávila tam. Taktiež aj v Košiciach. Takže som vždy tak po celom Slovensku a je to nádherná krajina.
Máš aj sestru, sú nejaké spoločné plány do budúcnosti?
Moja sestra išla svojou cestou, mali sme spolu duet, ale ona išla skôr tou americkou cestou. To neznamená, že by to tu nemala rada, aj ona tu má mnoho kamarátov a známych. Ale viac sa cíti byť dušou Američankou a ja zas Slovenkou.
Bola si ako súťažiaca v Superstar a ako porotkyňa v X-FActore. Čo bolo zaujímavejšie?
Ani jedno ani druhé. Boli zaujímavé až vtedy, keď som spravila jedno aj druhé. Lebo som zistila, ako to celé funguje v zákulisí medzi súťažiacimi, no aj prostredie zo strany štábu a televízie. Takže ako porotkyňa som aj na základe skúseností vedela, čo sa asi tak odohráva na druhej strane.
Ďakujeme za rozhovor, so Celeste sa ešte určite stretneme a želáme jej veľa ďalších skvelých skladieb. A aby nikdy nestratila svoje srdce, ktoré ako sama hovorí, ju stále ťahá na Slovensko.
mp
