ROZHOVOR: Lívia Hanesová o cyklistike a cestovaní

Ako si sa dostala k cyklistike?

„K športu ma viedli od malička moji rodičia, do osemnástich rokov som hrávala tenis. Zdravotné problémy boli jedným z dôvodov, prečo som s tenisom prestala. Popri štúdiu na vysokej škole som sa mu už nevenovala závodne. Najskôr som sa dostala k horskej cyklistike, ale v tej dobe to bolo skôr hobby jazdenie. K bystrickým cyklistom som sa pridala preto, že tu boli dobre organizovaní. Začínala som v podstate ako členka tímu, ktorá zaisťovala pomoc počas pretekov, napríklad zaistenie mechanického vozidla. Takto som sa postupne dostala k ženskej cyklistike a pretekaniu najprv na Slovensku a postupne aj v zahraničí.“

Ako vyzerá cyklistika na Slovensku? Veľa profesionálnych klubov tu asi nie je.
„Okrem jazdcov série Pro Tour ako sú napríklad Velitsovci, či Saganovci, niektorých jazdcov Dukly Trenčín a pretekárov pôsobiacich v zahraničných kluboch, sú všetci cyklisti v podstate amatéri a majú vlastné zamestnania. Náš klub má ale na slovenské pomery veľmi dobré podmienky.“

Venuješ sa cestnej aj horskej cyklistike.
„S horskou cyklistikou som začínala pred viac ako desiatimi rokmi. Postupne som k tomu pridala aj cestnú cyklistiku, ktorej sa teraz hlavne venujem. Cestná cyklistika poskytuje lepšie podmienky na tréning. Od jari do jesene sa venujem ceste a v zimnej sezóne sa jazdí cyklokros, ktorý mi trochu nahrádza aj horskú cyklistiku.“

Ktoré svoje úspechy si najviac ceníš?
„Moje úspechy sú najmä z Majstrovstiev Slovenska. V roku 2012 som získala bronz na ceste v pretekoch jednotlivcov, Rok na to som bola strieborná. V minulom roku sa mi podarilo získať bronzovú medailu v časovke na náročnej technickej trati v Slavkove u Brna, na Majstrovstvách Slovenska som získala striebro a podarilo sa mi vyhrať Slovenský pohár. Veľkou skúsenosťou bola pre mňa nominácia na Majstrovstvá sveta, ktoré sa konali v českom Tábore a určite aj účasť na La Route de France, čo je vlastne ženská obdoba Tour de France. Ako jedinej Slovenke sa mi podarilo preteky dokončiť. Najcennejšia je pre mňa asi strieborná medaila z Majstrovstiev Slovenska.“

Aké máš ciele do novej sezóny?
„Pocitovo som sa pred rokom v tomto čase cítila lepšie, aj preto, že sme mohli trénovať v podstate skoro celú zimu. Ja si ciele až tak nestanovujem ani v živote ani na trati. Určite ma ale poteší pódiové umiestnenie na MSR, ani nevravím, ak by sa mi podarilo získať titul. (úsmev) Každé preteky sa snažím užiť si naplno. dnes pretekám, budúci rok to tak už nemusí byť.“

Aké preteky ťa túto sezńu čakajú?
„V polovici apríla začína dvomi kolami Slovenský pohár, nasledujú štvoretapové preteky Svetového pohára Gracia – Orlová. Nominácia žien bude známa po pretekoch SP. Možno sa mi podarí opäť dostať na preteky do Ruska, začiatkom júla to bude tiež medzinárodný maratón okolo sopky Poľana, Tour de Volcano, ktorý organizujeme.“

Vďaka cyklistike si toho už precestovala veľa, čo bol pre teba najväčší zážitok?
„Musím povedať, že najmä vďaka Cyklistickému klubu Banská Bystrica som toho precestovala naozaj veľa, aj keď nie ako pretekárka ale ako technický člen tímu. Najväčší zážitok boli pre mňa úplne prvé preteky s CKBB v roku 2011 vo Francúzskej Guajane. Na poslednú chvíľu im vypadol človek a ja zo dňa na deň som musela vybaviť všetko potrebné, aby som mohla vycestovať. Hneď na to sme sa zúčastnili horských pretekov tímov Tour de Himalayas, kde som aj pretekala. Tímu sa darilo, skončili sme druhí a náš Martin Haring preteky vyhral. Asi za mesiac sme pretekali v Kamerune. V priebehu troch mesiacov som precestovala tri kontinenty.“

Pred pár dňami si sa vrátila z Kamerunu, ako sa mužom darilo, čo ste zažili?
„Tour de Cameroun je už stálica v kalendári CKBB, tento rok to boli osemetapové preteky. Martin Haring obliekol dres pre najlepšieho vrchára. CKBB skončil na treťom mieste. Bola veľmi kvalitná medzinárodná účasť, takže to bol určite cenný výsledok.“

Čo je tvojou úlohou v tíme, keď nepretekáš?
„Obyčajne to je šoférovanie mechanického vozidla, ktoré zabezpečuje podporu pre cyklistov počas pretekov. Či už je to občerstvenie, technická podpora napríklad v prípade defektu alebo iného problému. Tiež pomáham pri príprave bicyklov na preteky a po nich.“

Musím na teba prezradiť ešte jeden tvoj úspech. V roku 2012 si sa stala Miss Slovenskej cyklistiky, ako vnímaš takéto ocenenie?
„Cieľom tohto podujatia bolo v prvom rade spropagovať ženskú cyklistiku, čo sa nám myslím úspešne darí. Bolo to fajn, ale že by som si to písala do životopisu, to nie.“ (smiech)

(pef), foto: Michaela Spodniaková