Priekopník spravodajstvo
Docent Martin Klus je vyštudovaný politológ, diplomat a marketér. Dnes pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a poslanec mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici. Zároveň je aj expertom strany SaS pre zahraničnú politiku a politické systémy. Odpoveďami na otázky pootvára dvere do sveta politiky a politológie.
Politika je živý organizmus, ktorý pracuje hlavne s prítomnosťou, so zámerom riešiť problémy občanov, pričom by mala využívať aj poznatky minulosti. Politológia sa považuje za vednú disciplínu. Je skutočne vedou?
„Treba si uvedomiť, že politika, rovnako ako napr. ekonómia má svoje zákutia. Dôležitá je schopnosť rozoznávať jednotlivé časti politiky, ktoré na seba nadväzujú a navzájom sa dopĺňajú. Snaha pochopiť tieto procesy komplexným spôsobom urobili z politológie vedu o politike, presahujúcu rámec iných vedných disciplín, ktoré s politikou bezprostredne súvisia. Tým chcem povedať, že politológia ako taká nemôže existovať bez ekonómie, práva, správnej vedy, sociológie, demografie či ďalších vedných disciplín, avšak ani tieto si bez adekvátneho poznania zložitých politických procesov, na ktoré dáva odpoveď politológia, už dnes neporadia.
Ako si politológ osvojuje vymenované vedy, ktoré sami o sebe sú samostatné a majú svojich odborníkov?
„Štúdium politológie je rozdelené do niekoľkých častí. Niektoré z nich majú skôr historizujúci charakter, pretože pre politológa je podstatné, aby poznal históriu a tým aj súvislosti, ktoré tvoria súčasnosť. Pre politológa je tiež dôležité poznať právo, správnu vedu – to znamená, akým spôsobom sa štát spravuje. V ekonómii je nevyhnutné pochopiť vzťah politológie napr. k verejným financiám. Demografia poukazuje akým spôsobom je štruktúrovaná spoločnosť. Spomenuli sme sociológiu – to znamená poznanie základných spoločenských jednotiek, ktoré tvoria aj predmet výskumu politológie. Aj politológ musí byť komplexne pripravený, aby chápal jednotlivé východiská týchto vied a schopný preniesť jednotlivé časti týchto vied na politické javy. Za príklad si zoberme napr. základnú sociologickú jednotku – rodinu, Tá vplýva aj na politické správanie sa obyvateľstva. Napríklad majú mnohodetné rodiny tendenciu byť orientované ľavicovo alebo pravicovo? Alebo ako vplýva napr. náboženstvo na takýto typ rodiny a ako sa to prejavuje v jej politickom správaní.
Možno hovoriť o tom akými vlastnosťami by mal oplývať dobrý politológ?
„Otázka je, čo to znamená dobrý politológ. Ak chceme hovoriť o dobrom politológovi, osobne si myslím, že to je človek s adekvátnym prehľadom o udalostiach ktoré sa udiali a dejú. Dokáže si pospájať súvislosti. A dobrý politológ by mal aj prognózovať ďalší vývoj. Je to jedna z dôležitých častí politológie. Hovorím čiastočne zo žartu, že my politológovia sme novodobé veštkyne s vešteckou guľou prostredníctvom ktorej sa pokúšame vyveštiť napr. ako dopadnú nadchádzajúce voľby, prípadne ako sa budú vyvíjať preferencie tej ktorej politickej strany po predstavení konkrétnych politických opatrení. Niekedy nám tieto prognózy vychádzajú viac – niekedy menej.
Kedy ste pocítil záujem zaoberať sa politikou?
„Bola to kombinácia faktorov. Na jednej strane sme v rodine o politike veľmi nehovorili. Na strane druhej som bol prirodzene zvedavý. Už za čias socializmu som sa snažil pochopiť čo to vlastne znamená pionierske hnutie, ktorého súčasťou som bol, čo to je KSČ alebo aké postavenie má Československo voči ZSSR. O tom sa v tej dobe hovorilo, síce po šepky, ale prirodzená detská zvedavosť zvíťazila. Tie časy boli spojené s Perestrojkou a zmenami v spoločnosti. Môj starý otec sa začal so mnou o politike rozprávať asi v mojich 12 rokoch. Viac som sa o politické dianie zaujímal na strednej škole. Všetko smerovalo k tomu, že budem buď ekonómom alebo právnikom. Nakoniec zvíťazila politológia, možno aj vďaka udalostiam pred voľbami roku 1998, ktoré si dodnes dovoľujem označovať za kľúčové pokiaľ išlo o ďalšie smerovanie našej spoločnosti.“
Tvrdí sa, že žurnalistika a politika sú prepojené. U politikov sú žurnalisti obľúbení a neobľúbení. Možno to tvrdiť aj v prípade politológov? Sú obľúbení u politikov alebo nie. A akceptujú vôbec politici politológov?
„Úlohou politológa nie je byť obľúbený u politikov. Ako politik sa totiž aktuálne pozerám na politológiu celkom inou optikou ako keď som pôsobil len v akademickom prostredí. Na Slovensku sa predpokladá, že politológ musí byť vo svojich názoroch, podľa možností, neovplyvnený. Či už ideologicky, materiálne, alebo personálne. Ale bez dôsledného poznania ako reálna politika funguje so všetkým čo k tomu patrí, dá sa dosiahnuť len priamou zainteresovanosťou v nej. A tu nastáva problém začarovaného kruhu. Ideálny politológ by podľa tejto logiky mohol byť teda niekto, kto má za sebou roky politologickej prax a zároveň len nedávno opustil reálnu politiku.
Cítite sa ako politológ akceptovaný na slovenskej politickej scéne?
„Takéto hodnotenie by som radšej nechal na iných. Pravdou je, že pred mojím reálnym vstupom do komunálnej politiky, vďaka expertnej činnosti pre SaS, národnej a dokonca aj nadnárodnej politiky, som dostal niekoľko ponúk k priamej spolupráci. Týkalo sa to ako konkrétneho politika, tak aj konkrétnej politickej strany.
Zažili ste ako politológ kuriózne situácie?
„Skôr boli nepríjemné situácie. Ak ste verejne známy politológ, kdekoľvek sa objavíte, každý chce s vami hovoriť o politike. Niekedy som až šokovaný, ako sú ľudia presvedčení o svojej vlastnej pravde. Pritom chcú o tom presvedčiť aj vás, aby ste si svoj názor na vec poopravili. Najčastejšie konfliktné témy sú spojené so zahraničnou politikou. Koľko ľudí stretnete, toľko názorov spoznáte. Priznám sa, že niekedy mám z toho hlavu ako balón.“
Na záver uveďte čo teda predstavuje konkrétny výstup práce politológa?
„Myslím si, že jednou z najdôležitejších úloh politológa je dokázať jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť zložité politické javy, ako aj predkladať nástroje na riešenie problémov v politickej praxi. V súčasnosti sa to týka vĺn utečencov prichádzajúcich do Európy. Našou úlohou je navrhovať konkrétne kroky, ktoré by mali vláda SR, Európska komisia alebo Európsky parlament vykonať, aby sa tragédie a problémy, ktorých sme svedkami, neopakovali.“
Robert Hoza
